Potenciálni kupujúci verejne prihadzujú k cene predkladaním ponúk (konkurujú si), aby kúpili príslušnú položku a dražiteľ prijme najvyššiu ponúknutú cenu za predpokladu, že je vyššia než akákoľvek rezervná cena, ktorá mohla byť stanovená tak, aby vyjadrovala minimálnu cenu, ktorú prijme predávajúci. Toto je obvyklý spôsob, ako dospieť k predajnej cene pri predaji použitých priemyselného alebo obchodného tovaru, pri predaji chovných zvierat, svetových komodít, ojazdených automobilov, starožitností atď.

DOJEDNANÉ CENY
Niekedy nie je možné vopred určiť cenovú politiku, ktorá bude platiť na celý predaj, takže cena sa musí dojednať so zákazníkmi, alebo sa k nej dospeje formou výmenného obchodu medzi kupujúcim a predávajúcim.
K cenám sa často musí dospieť rokovaním medzi kupujúcim a predávajúcim v prípade, keď sú výrobky veľmi drahé, musia sa vyrábať podľa špecifikácie zákazníka, súčasťou predaja výrobku môže byť popredajný servis a o objednávku sa zvádza konkurenčný boj. Napríklad: môže byť potrebné prerokovať dodávku prúdových motorov pre nový lietadlový park ešte pred zahájením výroby.

Kupujúci chce najnižšiu cenu pri zachovaní kvality a dodržaní očakávaných termínov dodávok. Dodávateľ chce dosiahnuť maximálnu cenu, ale kvôli tomu, aby získal objednávku, musí cenu stanoviť aj ako konkurencieschopnú. Dodávateľ bude chcieť maximálnu cenu aj preto, aby sa vyrovnal s nepriaznivými zmenami nákladov, ku ktorým môže prísť v priebehu výkonu prác a so všetkými potrebnými platbami, ak je v zmluve klauzula o pokutách, ktoré sú trestom za neskorú dodávku alebo vady výrobku. Z tohto dôvodu musia mať vedúci pracovníci, ktorí rokujú o cene, pochopiteľne veľa skúseností so svojou prácou. Rokovanie sa bude musieť využiť aj v prípade, že kvôli realizácii predaja je potrebné zabezpečiť vzájomné (recipročné) obchodovanie. K vzájomnému obchodovaniu dochádza vo väčšine prípadov vtedy, keď spoločnosť v krajine, ktorá má málo cudzej meny, chce nakúpiť výrobky od spoločnosti v inej krajine. Keďže spoločnosť nemôže získať vhodnú menu, na nákup výrobkov, ktoré chce, ponúkne výrobky na výmenu za výrobky, ktoré potrebuje. Ak dodávateľská spoločnosť súhlasí s touto metódou platby, prebehnú rokovania, na ktorých sa určia množstvá výrobkov, ktoré by mala každá spoločnosť poskytnúť. Pre dodávateľskú spoločnosť môže byť potrebné využiť služby „sprostredkovateľa“, ktorý nakúpi výrobky, ktoré dodávateľ prijal, alebo ich nákup zariadi. V opačnom prípade bude dodávateľská spoločnosť musieť predať výrobky, ktoré nakúpila, sama. Pretože je možné, že výrobky, ktoré boli prijaté namiesto platby, sa budú musieť predať v menších množstvách viacerým zákazníkom, dodávateľská spoločnosť si nemôže byť istá celkovou sumou peňazí, ktorú skutočne získa.