Mohlo by to byť viac, alebo by to mohlo byť menej, než sa plánovalo, pokiaľ sa sprostredkovateľ nezaručil za cenu. Ceny, ktoré vyplynuli z rokovania, sú do určitej miery odvodené od starej metódy výmenného obchodovania, ktorá sa začala používať dávno pred príchodom peňazí, keď bola výmena výrobkov a služieb jediným spôsobom obchodovania. V súčasnosti však výmenný obchod spájame v oveľa väčšej miere s maloobchodníkom, ktorý ponúkne cenu za výrobok a zákazníkom, ktorý okamžite predloží protiponuku s nižšou cenou. Tento proces pokračuje dovtedy, kým v danom okamihu zákazník nie je spokojný s cenou, ktorú zaplatí a kým maloobchodník nemôže predať za cenu, ktorá mu zabezpečí uspokojivý zisk. Problém je v tom, že zákazníci, ktorí nie sú zvyknutí na túto metódu dopracovania sa k cene, môžu zaplatiť oveľa viac než to, čo by sa mohlo považovať za spravodlivú cenu. Celý tento proces môže zákazníka hľadajúceho tú najnižšiu cenu zatiahnuť do dlhotrvajúceho výmenného obchodovania s niekoľkými maloobchodníkmi a maloobchodník môže vyplytvať mnoho času na súťaž o jedného zákazníka, kým iní čakajúci zákazníci môžu odísť. Z toho dôvodu je metóda dopracovania sa k cene v ekonomikách s prepracovaným trhovým systémom zriedkavosťou.

Ú V E R O V A N I E
Úver privádza spoločnosť k tomu, že zákazníkovi dá určitý čas na zaplatenie za dodané výrobky. Dodávatelia musia v súčasnosti v rastúcej miere uvažovať o úverových nástrojoch, ktoré ponúknu kupujúcim, ak majú maximalizovať a/alebo udržať úroveň predaja.
Predaj na odvetvových a sprostredkovateľských trhoch bez ponuky úveru v súčasnosti prakticky neexistuje a dokonca zákazníci v rastúcej miere požadujú úver pri nákupe výrobkov, čo viedlo k rozšíreniu úverových kariet a nástrojov bezúročného dlhodobého splácania. Ak spoločnosť dá svojim zákazníkom dlhší čas na zaplatenie, v skutočnosti im poskytne určitú formu pôžičky. Hoci sa môže zdať, že je to príťažlivá stratégia, stojí to peniaze a často je ťažké zrušiť tento nástroj v časoch, keď vyvstávajú problémy s likviditou.