Ďalšou významnou zmenou na kapitálovom trhu bol vznik Garančného fondu investícií, ktorý je národnou kompenzačnou schémou, teda inštitúciou zriadenou za účelom vyplácania náhrad za nedostupný klientsky majetok u obchodníkov s cennými papiermi. V roku 2002 začal tiež náročný proces zmeny charakteru Strediska cenných papierov SR, a.s. a prispôsobenie jeho činnosti podmienkam novej legislatívy. V septembri 2002 stredisko požiadalo úrad o udelenie povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára. Po jeho udelení a vybudovaní potrebných kapacít sa zmení systém evidencie cenných papierov na dvojstupňový a zároveň sa centrálny depozitár stane miestom pre zúčtovanie a vyrovnanie burzových aj mimoburzových obchodov s cennými papiermi.

Segment otvorených podielových fondov je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí trhu. Ponuka tuzemských i zahraničných fondov kolektívneho investovania sa naďalej rozširuje, pričom si je možné vybrať zo širokého spektra investičných príležitostí a rôzneho stupňa rizika. Tuzemským podielovým fondom navyše prospel aj ďalší pokles úrokových mier v bankách. Stále sa zlepšujúci legislatívny rámec pre podnikanie subjektov s povolením pre oblasť kolektívneho investovania dnes zabezpečuje dobrú úroveň ochrany investora do fondov kolektívneho investovania a stanovuje prísne pravidlá pre kontrolu činnosti správcovských spoločností zo strany bánk, vykonávajúcich funkciu depozitára a pre dohľad vykonávaný úradom.

Kolektívne investovanie je už niekoľko rokov jedinou rozvíjajúcou sa súčasťou kapitálového na Slovensku.Objem spravovaného majetku vo fondoch kolektívneho investovania dosiahol na konci prvého polroka 2003 hodnotu 25,1 mld. Sk, čo znamená medziročný nárast na viac ako dvojnásobok. Podstatná časť z tohto objemu pripadá na otvorené podielové fondy, ktorých pravidlá pre činnosť ako aj obmedzenie a rozloženie rizika vyhovujú európskej smernici UCITS. Výrazný nárast majetku v slovenských fondoch kolektívneho investovania je prevažne spôsobený postupne klesajúcou cenou peňazí na vkladových produktoch, čo vedie investorov k hľadaniu alternatívnych spôsobov zhodnocovania svojho majetku. Nezanedbateľným dôvodom rastu kolektívneho investovania je tiež stabilný a kvalitný legislatívny rámec zharmonizovaný s európskou legislatívou. Ten už od roku 2000 vytvoril pre slovenských podielnikov podmienky porovnateľné s Európskou úniou a do značnej miery znemožnil praktiky bývalých investičných fondov. Vzrast hodnoty aktív v slovenských fondoch kolektívneho investovania je primárne krytý vzrastom čistých predajov. Ten predstavoval v domácich podielových fondoch kumulatívne 8,9 mld. Sk, pričom podstatná časť smerovala do fondov peňažného trhu a dlhopisových fondov (8,4 mld. Sk), teda do fondov, ktoré na globálnom trhu stagnovali alebo rástli. Pritom podiel čistých predajov podielových listov domácich podielových fondov je na slovenskom trhu 87,3 %, zvyšok sú predaje zahraničných fondov. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil kumulatívny rast aktív slovenských fondov je štruktúra slovenských podielových fondov: globálne neklesajúce fondy peňažného trhu a fondy dlhopisové majú na slovenskom trhu fondov podiel až 73 %, naopak globálne padajúce akciové fondy sú na Slovensku zastúpené iba 3 %. Pre porovnanie, v Európe bolo v prvom polroku 2003 najviac „nových“ peňazí investovaných do dlhopisových fondov (čisté predaje dosiahli hodnotu 32,707 mil. EUR) a celková čistá hodnota majetku v týchto fondoch sa zvýšila o 8 % oproti začiatku roka. Po dlhšej dobe viac investorov začalo prejavovať svoju dôveru aj akciovým fondom (čisté predaje dosiahli hodnotu 13,39 mil. EUR). Naopak, zmiešané fondy výrazne stratili (záporná hodnota čistých predajov –1,68 mil. EUR).