Právne úpravy

Podielový fond nemôže skrachovať, pretože nemá právnu subjektivitu ako obchodná spoločnosť a zákon o konkurze a vyrovnaní sa naň nevzťahuje. Existenciu a fungovanie podielového fondu upravuje zákon o kolektívnom investovaní. Ten vymedzuje podielový fond ako majetok v spoločnom vlastníctve podielnikov, ktorých vlastnícke práva sú reprezentované podielovými listami. Použitie peňažných prostriedkov je striktne vymedzené okruhom finančných nástrojov, ktoré môžu tvoriť portfólio fondu. Nad dodržiavaním pravidiel má dohľad depozitár a predovšetkým Úrad pre finančný trh. Od vývoja benchmarku závisí vývoj podielového fondu. Úlohou správcovskej spoločnosti je benchmark prekonať. To však neznamená, že ak trh dlhodobo klesá, správcovská spoločnosť dokáže dosahovať pozitívne výkonnosti. Správcovská spoločnosť sa skôr snaží o zmiernenie negatívneho vplyvu trhu na majetok fondu. Pred pár rokmi, v dobe konjunktúry na akciových trhoch, fondy dosahovali viac než 100-percentné ročné zhodnotenie. Hneď nato tieto fondy zaznamenávali hlboké straty. Ani v tejto situácii však nemožno v žiadnom prípade hovoriť o bankrote podielového fondu. Je to úplne normálny jav a je prejavom transparentnej správy a jasne definovanej investičnej stratégie.
Zákon ustanovuje dôvody, pre ktoré podielový fond môže skončiť svoju činnosť. Úrad pre finančný trh zruší podielový fond v prípade poklesu hodnoty majetku vo fonde pod úroveň 50 mil. Sk na obdobie dlhšie ako tri mesiace. Tiež tak môže urobiť, ak kurz podielu fondu klesne o jednu tretinu v porovnaní s priemerným kurzom v posledných šiestich mesiacoch a správcovská spoločnosť tento pokles nemôže odôvodniť situáciou na finančnom trhu. Pre úplnosť treba dodať, že fond môže byť zrušený aj na základe žiadosti samotnej správcovskej spoločnosti. V každom prípade, pri zrušení fondu správcovská spoločnosť speňaží cenné papiere a ostatné aktíva fondu a najneskôr do šiestich mesiacov vyplatí podielnikom ich podiel na majetku vo fonde.

Priestor na tunelovanie podielových fondov je vďaka týmto právnym úpravám veľmi malý. Vznikom Úradu pre finančný trh (ÚFT) sa výrazným spôsobom posilnil dohľad nad kapitálovým trhom. V platnosti je tiež novelizovaný zákon o kolektívnom investovaní, ktorý je špecificky zameraný na podielové fondy. Samostatná časť spomínaného zákona je venovaná depozitárovi, kde sa významne posilňuje jeho postavenie voči správcovským spoločnostiam a súčasne jeho zodpovednosť za korektné narábanie s prostriedkami vo fonde. Dôležité je, že depozitár pôsobí preventívne a nereaguje ex post (až následne). Je vždy lepšie problému predísť, ako ho riešiť následne, napr. uložením sankcie. Sankcia obvykle už vzniknutý problém nevyrieši. Depozitár, okrem iného, musí schváliť každú transakciu v podielovom fonde, to znamená, že o všetkom vie ešte predtým, ako sa to vykoná. Pôsobením depozitára a ÚFT tak majú fondy dvojstupňovú kontrolu. Prípadnému tunelovaniu fondu by malo brániť aj to, že v majetku fondu sa nesmú nachádzať akcie spoločností, ktoré vlastnia viac ako 10 percent základného imania správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť nemôže investovať peniaze fondu ani do cenných papierov vydaných inými správcovskými spoločnosťami, či do akcií depozitára, ak jeho podiel v správcovskej spoločnosti prevýši 5 %.
Niekedy dochádza v laickej verejnosti k zamieňaniu pojmov tunelovania a štandardného poklesu hodnoty fondu v dôsledku investičného rizika daného pohybmi na finančných trhoch. Treba povedať, že aj keď to s tunelovaním nemá nič spoločné, zákon stanovuje určité limity pre portfóliá fondov, čím sa obmedzuje aj investičné riziko. Konkrétne ide o ustanovenia v § 32 a § 33 zákona o kolektívnom investovaní. Z nich vyplýva, napríklad, že hodnota cenných papierov, vydaných jednou spoločnosťou, nesmie presiahnuť desatinu celkového majetku fondu a mnohé ďalšie.