Národné hospodárstvo vzniklo z feudálnych a predfeudálnych hospodárstiev postupným vývojom z domáceho hospodárstva (naturálne hospodárstvo), ktoré sa prehlbovaním deľby práce a zdokonaľovaním technológií vyvinulo do trhového hospodárstva (menšie trhy sa postupne združovali do celonárodných a vznikali univerzálne platidlá). Národné hospodárstva sa vytvárali spolu s modernými národmi na území jednotlivých štátov v 19. storočí počas buržoáznych revolúcií. Jednotlivé národné hospodárstva sa od seba viac či menej odlišujú, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný vnútornými (inflácia, ekonomické, prírodné a politické faktory, využitie zdrojov a výhod, prognózy do budúcnosti) a vonkajšími faktormi (okolité štáty, vojny, situácia na svetových trhoch).

Národné hospodárstvo je vlastne súhrn činností hospodárskeho charakteru, ktoré sa uskutočňujú na území daného štátu občanmi a subjektmi podnikania. NH je tvorené sústavou hospodárskych subjektov (firmy, domácnosti, štátne orgány). Hlavnou úlohou NH je uspokojiť potreby celej spoločnosti, pričom však naráža na prekážky, ktoré súvisia hlavne s obmedzeným množstvom statkov a služieb. Výkonnosť NH určujú národohospodárske ukazovatele, medzi ktoré patrí:
- hrubý národný produkt (sumár z obratov celkového množstva vyrobených výrobkov a služieb, ktoré sa vytvoria vo výrobnom procese občanov určitého štátu, vrátane tých, ktorí žijú v zahraničí)
- hrubý domáci produkt (sumár z obratov všetkých vyrobených výrobkov a služieb, ktoré vyrobia občania na území daného štátu. Na lepšie vysvetlenie - Slovák žijúci v Čechách prispieva do hrubého domáceho produktu Českej republiky - lebo to vyrobí na jej území, ale do hrubého národného produktu Slovenskej republiky - lebo je občan SR.)

- čistý národný produkt (je to isté ako HNP, len je znížený o amortizáciu - hodnota opotrebovaných výrobkov, ktoré boli vyradené)
- národný dôchodok (súhrn všetkých dôchodkov)
Inflácia je prejav ekonomickej nerovnováhy štátu, čo vedie k trvalému rastu cien. Na meranie inflácie sa používa tzv. ISC (index spotrebiteľských cien), ktorý sa odvodzuje od cenového priemeru všetkých tovarov na Slovensku. Takto vzniká cenová úroveň, ktorá sa porovnáva s úrovňami dosiahnutými v minulých rokoch a nárast cien vyjadrený v percentách je inflácia. Poznáme 3 druhy inflácií:
- miernu (v rozmedzí od 1-9% za rok; je prijateľná pre všetky vyspelé ekonomiká a je to vlastne prirodzený jav)
- cválajúcu (od 10-1000%, prináša so sebou už určité problémy)
- hyperinfláciu (nad 1000%, spôsobuje rozpad peňažného hospodárstva v štáte)
Inflácia prináša so sebou nasledujúce dôsledky: pokles reálnych príjmov obyvateľstva (za tie isté peniaze si môžeme kúpiť menej tovaru), znehodnocujú sa hotové peniaze a úspory, mení sa štruktúra spotreby (rastú výdavky za základné životné potreby a klesajú výdavky za iné služby), znevýhodňujú sa veritelia a majitelia peňazí, vlastníci tovaru a dlžníci naopak isté výhody získavajú, vznikajú vážne sociálne dôsledky hlavne pre najchudobnejšiu časť obyvateľstva.

OBCHODNÁ BILANCIA

Obchodná bilancia vyjadruje výsledky národného hospodárstva vo vzťahu k zahraničiu. Pre makroekonomickú analýzu je lepšie priradiť k obchodnej bilancii aj bilanciu služieb, kam patrí aj cestovný ruch,či poplatky za tranzit surovín. Obchodná bilancia a bilancia služieb vyjadrujú bežný účet platobnej bilancie.

Obchodná bilancia krajiny môže byť:
• aktívna – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu – aktívne saldo obchodnej bilancie
• pasívna – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu – pasívne saldo obchodnej bilancie
• vyrovnaná – hodnota vývozu = hodnote dovozu – saldo je nulové

Bežný účet teda môže byť prebytkový alebo deficitný. Samozrejme, prebytkový je žiaducejší. Pri deficitnom bežnom účte uniká z krajiny vo sfére obchodu a služieb viac devíz, ako prichádza. Ak je deficit bežného účtu príliš vysoký, rieši sa rôznymi protidovoznými a provývoznými opatreniami. Istým riešením (hoci krátkodobým) je devalvácia. Dovozné tovary sa na domácom trhu predávajú drahšie, a exportérom sa tovar zlacňuje, čo znamená zvýšenie ich konkurencieschopnosti.