Národné hospodárstvo

Národné hospodárstvo vzniklo z feudálnych a predfeudálnych hospodárstiev postupným vývojom z domáceho hospodárstva (naturálne hospodárstvo), ktoré sa prehlbovaním deľby práce a zdokonaľovaním technológií vyvinulo do trhového hospodárstva (menšie trhy sa postupne združovali do celonárodných a vznikali univerzálne platidlá). Národné hospodárstva sa vytvárali spolu s modernými národmi na území jednotlivých štátov v 19. storočí počas buržoáznych revolúcií. Jednotlivé národné hospodárstva sa od seba viac či menej odlišujú, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný vnútornými (inflácia, ekonomické, prírodné a politické faktory, využitie zdrojov a výhod, prognózy do budúcnosti) a vonkajšími faktormi (okolité štáty, vojny, situácia na svetových trhoch).

Národné hospodárstvo je vlastne súhrn činností hospodárskeho charakteru, ktoré sa uskutočňujú na území daného štátu občanmi a subjektmi podnikania. NH je tvorené sústavou hospodárskych subjektov (firmy, domácnosti, štátne orgány). Hlavnou úlohou NH je uspokojiť potreby celej spoločnosti, pričom však naráža na prekážky, ktoré súvisia hlavne s obmedzeným množstvom statkov a služieb. Výkonnosť NH určujú národohospodárske ukazovatele, medzi ktoré patrí:
- hrubý národný produkt (sumár z obratov celkového množstva vyrobených výrobkov a služieb, ktoré sa vytvoria vo výrobnom procese občanov určitého štátu, vrátane tých, ktorí žijú v zahraničí)
- hrubý domáci produkt (sumár z obratov všetkých vyrobených výrobkov a služieb, ktoré vyrobia občania na území daného štátu. Na lepšie vysvetlenie - Slovák žijúci v Čechách prispieva do hrubého domáceho produktu Českej republiky - lebo to vyrobí na jej území, ale do hrubého národného produktu Slovenskej republiky - lebo je občan SR.)

- čistý národný produkt (je to isté ako HNP, len je znížený o amortizáciu - hodnota opotrebovaných výrobkov, ktoré boli vyradené)
- národný dôchodok (súhrn všetkých dôchodkov)
Inflácia je prejav ekonomickej nerovnováhy štátu, čo vedie k trvalému rastu cien. Na meranie inflácie sa používa tzv. ISC (index spotrebiteľských cien), ktorý sa odvodzuje od cenového priemeru všetkých tovarov na Slovensku. Takto vzniká cenová úroveň, ktorá sa porovnáva s úrovňami dosiahnutými v minulých rokoch a nárast cien vyjadrený v percentách je inflácia. Poznáme 3 druhy inflácií:
- miernu (v rozmedzí od 1-9% za rok; je prijateľná pre všetky vyspelé ekonomiká a je to vlastne prirodzený jav)
- cválajúcu (od 10-1000%, prináša so sebou už určité problémy)
- hyperinfláciu (nad 1000%, spôsobuje rozpad peňažného hospodárstva v štáte)
Inflácia prináša so sebou nasledujúce dôsledky: pokles reálnych príjmov obyvateľstva (za tie isté peniaze si môžeme kúpiť menej tovaru), znehodnocujú sa hotové peniaze a úspory, mení sa štruktúra spotreby (rastú výdavky za základné životné potreby a klesajú výdavky za iné služby), znevýhodňujú sa veritelia a majitelia peňazí, vlastníci tovaru a dlžníci naopak isté výhody získavajú, vznikajú vážne sociálne dôsledky hlavne pre najchudobnejšiu časť obyvateľstva.

OBCHODNÁ BILANCIA

Obchodná bilancia vyjadruje výsledky národného hospodárstva vo vzťahu k zahraničiu. Pre makroekonomickú analýzu je lepšie priradiť k obchodnej bilancii aj bilanciu služieb, kam patrí aj cestovný ruch,či poplatky za tranzit surovín. Obchodná bilancia a bilancia služieb vyjadrujú bežný účet platobnej bilancie.

Obchodná bilancia krajiny môže byť:
• aktívna – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu – aktívne saldo obchodnej bilancie
• pasívna – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu – pasívne saldo obchodnej bilancie
• vyrovnaná – hodnota vývozu = hodnote dovozu – saldo je nulové

Bežný účet teda môže byť prebytkový alebo deficitný. Samozrejme, prebytkový je žiaducejší. Pri deficitnom bežnom účte uniká z krajiny vo sfére obchodu a služieb viac devíz, ako prichádza. Ak je deficit bežného účtu príliš vysoký, rieši sa rôznymi protidovoznými a provývoznými opatreniami. Istým riešením (hoci krátkodobým) je devalvácia. Dovozné tovary sa na domácom trhu predávajú drahšie, a exportérom sa tovar zlacňuje, čo znamená zvýšenie ich konkurencieschopnosti.
HOSPODÁRSKA POLITIKA

Ako treba riadiť národné hospodárstvo, aby sa udržala hospodárska stabilita a zároveň zabezpečila hospodárska dynamika? Niektoré vplyvy na národné hospodárstvo nemožno vôbec regulovať. Napr. malé krajiny, ktoré majú veľký podiel exportu na HDP, sú závislé od svetovej ekonomiky a hlavne od svojich najväčších obchodných partnerov. Preto si adaptácia národného hospodárstva na medzinárodné ekonomické podmienky vyžaduje štrukturálne zmeny.
Správne orientovaná hospodárska politika môže mnohé hospodárske ukazovatele ovplyvniť. Cieľom riadenia NH je dlhodobé zvyšovanie životnej úrovne. Rozhodnutia musí prijímať centrálna banka a vláda. Pritom zvažujú, či je výhodnejšie pripustiť vyššiu infláciu, alebo spomaliť hospodársky rast. Hospodárska politika má dve zložky: menovú a rozpočtovú.

Menová politika
Zodpovednosť za menovú politiku má centrálna banka (u nás Národná banka Slovenska, NBS). Zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny. Úlohou menovej politiky je udržiavať stabilný výmenný kurz koruny a čo najnižšiu infláciu. Centrálna banka ovplyvňuje množstvo peňazí v obehu a objem pôžičiek.

Rozpočtová politika
Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu sú nástrojmi vlády. Tá môže ovplyvniť správanie podnikateľov daňovou politikou. O prioritách vlády hovoria výdavky. V SR tvorí štátny rozpočet asi 1/4 – 1/3 HDP, pričom 2/3 štátneho rozpočtu sa vyplácajú na dôchodky a sociálne dávky.

Okrem týchto makroekonomických nástrojov môže vláda použiť aj rôzne, tzv. nesystémové nástroje – reguláciu niektorých cien (nájomného, energií, telekomunikácií, benzínu), ktoré nepatria do systému trhovej ekonomiky. V záujme zlepšenia trhovej ekonomiky vláda vytvára podmienky na rovnosť príležitostí a konkurenciu.

Slovenská národná ekonomika sa musí zaoberať hlavne problémami s udržaním inflácie a nezamestnanosti (hlavne nezamestnanosť stredo - a vysokoškolsky vzdelaných ľudí). Výhodou je geografická poloha SR, pretože tvorí akýsi most medzi západnou a východnou Európou v „srdci Európy", čo môže mať v budúcnosti pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu a kontaktov vôbec.

Príloha
(menová politika)
Bratislava - Národná banka Slovenska včera opäť zasahovala proti silnejúcej korune.Po štvrtý raz v tomto roku použila na to svoju najsilnejšiu zbraň,keď rozhodla o znížení úrokových sadzieb.Od pondelka tak základná sadzba NBS klesne zo 4,5 na rovné štyri percentá.Slovenská mena sa totiž podľa národnej banky zhodnocuje vzhľadom na výkonnosť ekonomiky neprimerane rýchlo.„Nadmerné posilnenie koruny znevýhodňuje domácich vývozcov a zároveň motivuje k nárastu dovozu spotrebiteľského tovaru,“vysvetľuje dôvody rozhodnutia v stanovisku centrálna banka.Taký vývoj podľa nej ohrozuje obchodnú rovnováhu ekonomiky. Slovensko je pomerne otvorená krajna,kde vývoz a dovoz majú na ekonomiku veľký vplyv...
(Noviny Pravda, vydanie sobota 27. novembra 2004, článok Úroky klesli pre silnú korunu)