Štatistika miezd

Štatistika miezd

Štatistika miezd sa zaoberá skúmaním priemerných miezd a čerpaním prostriedkov na mzdy, súčasne vyhodnocuje aj ich vývoj. Štatistika má za úlohu tiež objasniť pojem štruktúra miezd.

1. Priemerné mzdy

Najčastejšie používané ukazovatele:

1) Priemerná mesačná mzda
Vypočítame ju ak objem vyplatených miezd za mesiac vydelíme priemerným evidenčným počtom pracovníkov.

2) Priemerná denná mzda
Vypočítame ju, ak objem vyplatených miezd za odpracované dni vydelíme počtom odpracovaných dní.

3) Priemerná hodinová mzda
Vypočítame ju, ak objem vyplatených miezd za odpracovaný čas vydelíme počtom odpracovaných hodín.

Priemerná hodinová mzda sa počíta pri robotníckych profesiách. Zložky miezd tvoria hrubé mzdy pracovníkov. Pre charakteristiku štruktúry miezd sa používajú pomerné hodnoty.

Ukazovateľ štruktúry = (príslušná zložka mzdy / celkový úhrn miezd) . 100

Vývoj miezd určitom období sa skúma porovnávaním priemerných miezd bežného obdobia s priemernými mzdami základného obdobia. Na rozborové účely je vhodnejšie skúmať mzdový vývoj diferencovanie podľa jednotlivých skupín pracovníkov, napríklad robotníci, prevádzkoví pracovníci, technicko - hospodárski pracovníci atď.
Na vyjadrenie vývoja miezd sa používa indexová metóda výpočtu. Na označenie priemerných miezd použijeme symbol m.

Ukazovateľ vývoja priemerných miezd v % = (m1 . m0) . 100
2. Individuálne zložené indexy, indexy miezd

Mzdový vývoj v sledovanej a.s. ovplyvnili zmeny v priemerných mesačných metódach jednotlivých skupín robotníkov (m) a zmeny v štruktúre počtu robotníkov v jednotlivých činnostiach (T). Tieto vplyvy vyčísľujú individuálne zložené indexy.

2.1. Index premenlivého zloženia miezd vyjadruje podiel priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej u všetkých robotníkov podniku v septembri, a priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej u všetkých robotníkov podniku v januári. V porovnávaných mesiacoch vzrástla priemerná mesačná mzda na 100,9 %.

2.2.Pomocou indexu stáleho zloženia sledujeme, ako ovplyvnili mzdový vývoj iba zmeny v priemerných mzdách jednotlivých kategórií robotníkov, to znamená veličina m. Druhá veličina T musí preto ostať pri výpočte stála, pričom sa bral do úvahy priemerný evidenčný počet pracovníkov T1, t.j. bežné obdobie. Pôsobením zmien priemerných miezd jednotlivých skupín robotníkov vzrástla v septembri priemerná mesačná mzda na 100,9%.

2.3. Index štruktúry priemernej mesačnej mzdy vyjadruje rast miezd iba vplyvom zmeny v zložení priemerného evidenčného počtu robotníkov, t.j. veličiny T. Druhá veličina m musí byť preto stála. Odpoveď na zmenu štruktúry preto bude: Zmeny v štruktúre robotníkov jednotlivých kategórií prakticky neovplyvnili mzdový vývoj, lebo hodnota 99,99% sa len nepatrne líši od 100%.

Vývoj miezd sa posudzuje aj vo vzťahu k vývoju produktivity práce. Priaznivý hospodársky vývoj je podmienený aj tým, že produktivita práce musí rásť rýchlejšie ako mzdy.

Štruktúra a diferenciácia miezd

Účelom zisťovania je získať informácie o podrobnej štruktúre miezd zamestnancov v jednotlivých zamestnaniach podľa pohlavia, veku a vzdelania zamestnancov, ako aj podľa ďalších znakov. Uvedené zisťovanie je súčasťou procesu harmonizácie štatistiky SR so štátmi Európskej únie na úseku miezd. Metodicky vychádza z odporúčaní EUROSTAT-u a priamo nadväzuje na nariadenie Európskej komisie č. 2744/1995 o štatistike štruktúry a diferenciácie miezd.

Základné informácie o vývoji miezd dopĺňajú údaje o štruktúre hrubých nominálnych mesačných miezd, získané výberovým zisťovaním o štruktúre miezd zamestnancov v SR. Pri spracovaní podľa triediacich hľadísk sa uplatňuje Klasifikácia zamestnaní (KZAM), Klasifikácia odborov vzdelania (KOV), číselníky krajov, pohlavia a veku.