referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Podniková ekonomika
Dátum pridania: 12.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ivkaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 056
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 24.6
Priemerná známka: 3.02 Rýchle čítanie: 41m 0s
Pomalé čítanie: 61m 30s
 

Národné hospodárstvo a jeho štruktúra
Národné hospodárstvo – podstata
Národné hospodárstvo predstavuje súhrn všetkých samostatných hospodárstiev na území určitého štátu Zahŕňa tak verejný, ako aj súkromný sektor.

Štruktúra národného hospodárstva
Štruktúru NH delíme:
1.odvetvová štruktúra
2.sektorová štruktúra
3.podľa klasifikácie produkcie
4.územná (regionálna) štruktúra

1. Odvetvová štruktúra NH
Člení sa na jednotlivé odvetvia podľa charakteru konečných výsledkov činností jednotlivých podnikov a organizácií.
Základné delenie odvetví:
•výrobné odvetvia(priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hosp., stavebníctvo, nákladná doprava, výrobné služby)
•nevýrobné odvetvia(školstvo, zdravotníctvo, kultúra, šport, osobná doprava, nevýrobné služby)

Sektorová štruktúra NH

Rozdiely medzi jednotlivými odvetviami sa v procese ekonomického rozvoja nevyvíjali rovnako, v dôsledku čoho sa vytvorilo viacero sektorov ekonomickej činnosti.

a)primárny sektor
b)sekundárny sektor
c)terciárny sektor
d)kvartálny sektor

Jednotlivé sektory stačí vymenovať, alebo vedieť aj charakterizovať ? Charakteristika len 1 vetou

a)primárny sektor - produkujúce základné suroviny a materiály: ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo, energetika a pod.
b)sekundárny sektor - odvetia spracovateľského priemyslu a stavebníctvo.
c)terciárny sektor - všetky druhy služieb, obchod, dopravu a spoje.
d)kvarciárny sektor - oblasť vedy a techniky, výskum, školstvo.

Štrukturálne zmeny možno charakterizovať dynamickým rozvojom najmä terciárneho a kvarciárneho sektora. Prejavuje sa zvýšeným rastom zamestnanosti v týchto sektoroch, pomalšie sa rozvíja sekundárny sektor a najpomalšie primárny sektor.

Štruktúra NH z hľadiska klasifikácie produkcie

Členenie klasifikácie produkcie na ekonomické činnosti (európsky štandard pre členské štáty EU):

a)pôdohospodárska produkcia
b)priemyselná produkcia
c)stavebníctvo
d)obchod
e)hotelové a reštauračné služby
f)doprava a spoje
g)peňažníctvo a poisťovníctvo
h)služby v oblasti nehnuteľností, , počítačov, výskumu a ostatné obchodné služby
i)verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie
j)školstvo
k)zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
l)ostatné verejné, sociálne a osobné služby
m)súkromné domácnosti s domácim personálom

Územná (regionálna, oblastná) štruktúra

Z tohto hľadiska možno NH členiť podľa jednotlivých územných celkov alebo oblastí, ktoré vyplývajú z územnosprávneho členenia danej krajiny. Dobrá regionálna politika sa orientuje na rozvoj krajov a okresov, kde sú problémy s nezamestnanosťou, príp. s nízkym stupňom výrobnej základe a zaostávajúcim investovaním v regióne.

Ukazovatele národného hospodárstva

Ukazovatele – koľko sa vyrába v krajine, vyčísľuje sa na jedného obyvateľa.

1.Hrubý domáci produkt- je to produkcia štátu vyprodukovaná za určité časové obdobie, zvyčajne rok na území daného štátu (len na území SR, slovenské a zahraničné firmy - územný princíp)

2.Hrubý národný produkt- produkcia vyprodukovaná za určité časové obdobie, zvyčajne rok príslušníkmi daného štátu bez ohľadu na to kde táto produkcia bola vyprodukovaná (k akému národu sa hlási napr. Slovák v USA)

3.Čistý domáci produkt

4.Čistý národný produk

5.Národný dôchodok

6.Osobný dôchodok - sú celkové príjmy, ktoré domácnosti skutočne dostanú za určité obdobie. ND + transferové platby – platby do fondov soc. zabezp. – dane zo zisku korpor. – nerozdelené zisky korporácií

7.Disponibilný dôchodok - použiteľný ten, ktorý majú domácnosti k dispozícii. Je to osobný dôchodok po zaplatení DzP. Znamená, koľko majú súkromné osoby a rodiny k dispozícii na použitie (útratu) DI = Spotreba + úspory

8.Čisté ekonomické bohatstvo (nedá sa vyčísliť, činnosti kt. nie sú legalizované - práca na čierno)

Dôchodková metóda výpočtu HDP (GDP)

HDP vypočítaný dôchodkovou metódou nazývame národný dôchodok. Národný dôchodok je objem všetkých príjmov domácností za obdobie jedného roka, bezohľadne na to, či tieto príjmy domácnosti skutočne dostanú alebo nie.
ND = W + i + R +n + A + Z
W = platy a mzdy zamestnancov (vrátane DzP) – hrubý príjem
I = čisté úroky domácnosti (úroky prijaté mínus úroky vyplatené)
R = pozemková renta (príjem z pôdy)
N = zaplatené nepriame dane (spotrebné dane, DPH)
A = amortizácia
Z = hrubé zisky podnikov (pred zdanením), kde patria dôchodky podnikateľov nezapísaných do OR a slobodné povolania, zisky korporácii pred zdanením – určené na dividendy, kt. zostávajú vo firme, a vykázaný získ = rozdiel medzi celkovými nákladmi a tržbami.

Výdavková metóda výpočtu HDP (GDP) – patria sem všetky výdavky
C = výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb I = hrubé domáce investície podnikov (Ič = čisté investície = Ih mínus znehodnotenie kapitálu, čo je amortizácia, odpisy)
G = výdavky vlády na nákup tovarov a služieb (bez transferových platieb)
X = čistý export (export mínus import) môže byť aj záporné číslo
P = čistý príjem z majetku v zahraničí
A = amortizácia, opotrebenie – odpisy
HDP (GDP) = C + I + G + X
HDP (GDP) = C + I + G + X – P = GDP – P
ČDP (NDP) = C + I + G + X – A = C + Ič + G + X = GDP - A
ČNP (NNP) = C + I + G + X – P – A = GDP – P – A = C + Ič (I – A)...
Nominálny HDP – vyčíslený v cenách bežného roka
Reálny HDP – vyjadrený v stálych cenách
HDP výd. = HDP dôch.
HDP = národný dôchodok

Obchod

Obchod je odvetvie NH, v ktorom sa uskutočňuje pohyb materiálnych statkov a služieb z výrobnej sféry do sféry konečnej alebo výrobnej spotreby. Do odvetvia vnútorného obchodu patria organizácia a ostatné podnikateľské subjekty, ktoré na základe príslušného povolenia predávajú tovar spotrebiteľom, príp. poskytujú doplnkové služby, napr. odvoz zakúpeného spotrebného tovaru, opravy a i.

Najdôležitejšou úlohou obchodu je zásobovať spotrebiteľov tovarmi. Pojem obchod sa niekedy obmedzuje len na obchod so spotrebným tovarom. Túto činnosť treba chápať širšie, lebo ide aj o zásobovanie priemyselných, poľnohospodárskych a iných úsekov NH potrebnými zariadeniami a materiálmi na výrobné účely. Obchod predstavuje väčšinou sprostredkujúci medzičlánok medzi výrobcom a spotrebiteľom.

Základné právne normy: Obchodný zákonník, živnostenský zákon, Občiansky zákonník, daňové zákony, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o cenách a i.

Členenie obchodu: áno

•z hľadiska vlastníctva:súkromný, družstevný, štátny
•z územného hľadiska:vnútorný obchod (predávajúci a kupujúci z tej istej krajiny)
zahraničný obchod (jeden z účastníkov pochádza zo zahraničia)
•z hľadiska rozsahu objemu predaja a väzby na spotrebiteľa:veľkoobchod a maloobchod

Charakteristika a funkcie obchodných podnikov

Základné funkcie obchodných podnikov sú:

1.preklenovacia funkcia

Vyplýva z priestorovej a časovej disproporcie medzi výrobou a spotrebou.

a)priestorová (transportná) funkcia – vyplýva najmä z prírodných podmienok alebo ju spôsobuje koncentrácia výroby
b)časová (skladová) funkcia – medzi výrobu a spotrebou vyplýva z výroby určitého tovaru sústredeného do určitého časového obdobia a jeho spotreba sa uskutočňuje po celý rok, alebo opačne, výroba sa uskutočňuje rovnomerne, ale v spotrebe sa prejavujú silné výkyvy v priebehu jednotlivých mesiacov

2.kvantitatívna funkcia

Vzniká rozpor medzi vyrobeným a spotrebovaným množstvom. Buď sa uskutočňuje výroba v mnohých malých podnikoch a obchod zberá čiastkové množstvá – plní zberovú funkciu, alebo opačne uskutočňuje rozdelenie veľkých množstiev veľkovýrobcov do malých množstiev – plní rozdeľovaciu funkciu.

3.kvalitatívna funkcia

Dva spôsoby:

a)zošľachtením tovaru – napr. skladovaním vína, zrením a triedením ovocia atď.
b)pretváraním výrobného sortimentu na obchodný sortiment – úlohou obchodu je sústrediť sortiment podľa požiadaviek spotrebiteľov

Obchodný sortiment – predstavuje súbor tovaru, ktorý je predmetom obchodnej činnosti. Na rozdiel od výrobného sortimentu je preň charakteristická značná šírka a hĺbka.
Šírka obchodného sortimentu – prestravuje počet druhov tovaru, ktorý uspokojuje rozličné potreby.
Hĺbka obchodného sortimentu – hovorí o tom, v koľkých variantoch sa predáva určitý druh tovaru, ktorý uspokojuje tú istú potrebu, ale pritom sa odlišuje vlastnosťami a cenou.

Okrem toho rozlišujeme:

úzky sortiment – niekoľko druhov výrobkov
plochý sortiment – predaj jednotlivých druhov výrobkov len jedeného kusu, resp. málo z veľkého počtu možných variantov.

Členenie obchodného sortimentu:

Súborná trieda tovaru ↓
Trieda tovaru↓
Odbor↓
Sortimentová skupina↓
Sortimentová podskupina ↓
Druh tovaru ↓

V najhrubšom členení rozlišujeme dva súborové triedy:

potravinársky tovar
nepotravinársky tovar

4.úverová funkcia

Obchod ju zabezpečuje tak, že umožňuje odberateľom realizovať nákup aj pri nedostatočnom množstve finančných prostriedkov tým, že im poskytne tovar na úver.

5.poradenská funkcia

Táto funkcia súvisí s poskytovaním odborných rád spotrebiteľom.

6.informačná funkcia

Obchod je posledným spojovacím článkom so spotrebou, má prenášať informácie z výroby do spotreby a opačne.

7.funkcie výrobného charakteru

Sú to napr. konečná úprava konfekcie, príprava jedál, balenie, doprava atď.

8.riziková funkcia

Obchod preberá na seba riziká spojené so skladovaním a dopravou, pri ktorých sa tovar môže poškodiť, znehodnotiť alebo demontovať.

Veľkoobchod

Charakteristika

Zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s predajom tovaru alebo služieb fyzickým a právnickým osobám, ktoré ich chcú ďalej predať alebo ešte spracovať.
Jeho činnosť môžeme rozdeliť do troch základných oblastí:

•nákup tovarov vo veľkom množstve prevažne u špecializovaných výrobcov
•vytváranie zásob a ich skladovanie vo svojich skladoch
•predaj tovarov maloobchodníkom s cieľom ich ďalšieho predaja alebo výrobcom na ďalšie spracovanie
Veľkoobchod vystupuje ako sprostredkovateľ pohybu tovaru od výrobcu ku konečnému užívateľovi.

Význam veľkoobchodníkov

Skúsenosti a kontakty

Veľkoobchodníci majú rozsiahle skúsenosti s obchodovaním vo veľkom a majú veľa obchodných kontaktov. Disponujú vyškolenými obchodnými pracovníkmi, a tak umožňujú, aby sa tovar dostal pomerne lacno od výrobcu k veľkému počtu zákazníkov.

Pestrá ponuka a dôvera

U veľkoobchodníka sa sústreďuje pestrá ponuka tovaru od rôznych firiem. Maloobchodníci dávajú často prednosť obchodnému vzťahu s veľkoobchodníkom pred priamym kontaktom s výrobcom.

Poskytovanie služieb

Veľkoobchodníci poskytujú zákazníkom ďalšie služby, napr.

•skladujú tovar, čím preberajú náklady a riziká spojené so skladovaním
•upravujú veľkosť balenia podľa požiadaviek spotrebiteľa
•vytvárajú obchodný sortiment
•zabezpečujú dodávky tovaru
•financujú odberateľov tým, že im poskytujú obchodný úver
•poskytujú informácie o trhu
•poskytujú poradenskú činnosť
•podieľajú sa na dohotovovaní tovaru atď.

Členenie veľkoobchodu

Skupiny veľkoobchodníkov podľa vlastníckych vzťahov a rozsahu poskytovaných služieb:

1. samostatní veľkoobchodníci – veľkoobchodné podniky, kt. predávajú svoj tovar maloobchodným podnikom na ďalší predaj, výrobcom na ďalšie spracovanie alebo iným veľkoodberateľom. Tovar kupujú do svojho vlastníctva a nesú úplné riziko, ktoré vyplýva z tejto činnosti.

a)veľkoobchodné podniky s úplnou ponukou služieb
b)veľkoobchodné podniky, ktoré poskytujú ohraničený počet služieb

2. makléri a agenti – tovar nevlastnia, fyzicky ním disponujú. Ich hlavnou úlohou je sprostredkovať nákup a predaj výrobkov a služieb, za čo dostávajú províziu z predajnej ceny. Maklér zbližuje kupujúceho a predávajúceho a je prítomný pri rokovaní → odmenu dostáva od účastníka, kt. ho úlohou poveril. Agent zastupuje kupujúceho al. predávajúceho na základe dlhodobej dohody.

3. obchodné orgány výrobcov – vytvárajú si ich výrobcovia v snahe obmedziť závislosť od samostatných veľkoobchodníkov.

Skupiny veľkoobchodníkov podľa väzby na ostatné články hospodárstva (na maloobchod resp. na výrobu):

1. samostatný veľkoobchod – plní výlučne veľkoobchodné funkcie. Ide o ekonomicky, organizačne aj právne samostatnú hospodársku jednotku.
2. integrovaný veľkoobchod – ide o spojenie veľkoobchodu a maloobchodu. Veľkoobchod, ktorý plní niektoré maloobchodné funkcie.

Skupiny veľkoobchodníkov podľa princípu obsluhy:

1. dodávkový veľkoobchod – tradičná forma, pri ktorej si zákazník tovar objednáva, veľkoobchodník ho dodáva, zasiela faktúru a určuje čas jej splatnosti.
2. odvážací veľkoobchod – predstavuje cash and carry

Cash and carry

Zakladá sa na myšlienke „zaplať v hotovosti a odvez si tovar so sebou“. Je veľkoobchodník so samoobsluhou, ktorý obchoduje s ohraničeným sortimentom tovaru s vysokou obrátkovosťou.

Hlavné princípy cash and carry:

•nákup v skladoch sa vykonáva samoobslužnou formou
•väčšinou je nákup možný len na základe nákupného preukazu, ktorý dostane zákazník vo veľkoobchode pri splnení určitých podmienok
•zákazníci sú spravidla drobní živnostníci
•nákup je možný len v dohodnutých minimálnych množstvách (veľké balenie, kartón, prepravka)
•platba je možná len v hotovosti
•zákazník si sám odváža tovar

Výhody veľkoobchodu cash and carry pre veľkoobchodníka:

•nakupuje prevažne u výrobcov veľké množstvá, a tým dosiahne nižšie ceny
•vylúčením nákladov na prepravu tovaru, na obchodného zástupcu a iných nákladov sa tiež ceny znížia
•nakoľko odberatelia platia v hotovosti, firmy nemajú tzv. neplatičov
•znižuje sa potreba pracovných síl

Výhody veľkoobchodu cash and carry pre zákazníka:

•rýchly presun tovaru, čo má význam najmä pri prudkých zmenách dopytu
•zákazník si môže tovar prezrieť, má prehľad o ponúkanom sortimente, jeho kvalite
•zákazník si môže tovar dokupovať podľa potrebného množstva a v čase, keď ho potrebuje, zásoby mu neviažu finančné prostriedky, môže mať menej skladovacích priestorov a na podnikanie mu stačí menší prevádzkový kapitál, ktorý neustálu obrátku.

Schéma členenia veľkoobchodu:

podľa vlastníckych vzťahovpodľa väzby na ostatné článkypodľa princípu obsluhy a rozsahu poskytovaných služiebhospodárstva

- samostatní veľkoobchodníci- samostatný veľkoobchod- dodávkový veľkoobchod
- makléri a agenti- integrovaný veľkoobchod- odvážací veľkoobchod
- obchodné orgány výrobcov

Technologický proces vo veľkoobchodnom sklade

Charakteristické zvláštnosti:

•manipulácia s rozsiahlym a rôznorodým sortimentom tovaru,
•veľké množstvo pracovných úkonov, najmä v oblasti príjmu tovaru,
•transformačná činnosť, pretváranie sortimentov jednotlivých výrobcov podľa požiadaviek spotrebiteľov,
•zložitá a náročná činnosť spojená s kontrolou kvality tovaru,
•jednoduchý styk s odberateľom (menší počet zákazníkov ako v maloobchode)

Etapy prác vo veľkoobchodnom sklade

1. proces príjmu tovaru
2. proces skladovania
3. procesy prípravy na expedíciu a expedícia

1. Proces príjmu tovaru

Začína pristavením dopravného prostriedku ku skladu a vyložením tovaru.

a)pri odbere dodávky sa kontroluje počet kusov, hmotnosť a neporušenosť zásielky.
b)prebierka tovaru sa skladá z kvantitatívnej a sortimentovej kontroly a previerky.

Kvantitatívna prebierka – príjemca vyberá tovar z prepravných obalov, premeriava ho a prepočítava. Ide o fyzickú kontrolu a prebierku tovaru. Vyhotovuje sa záznam prevzatého tovaru – príjemka tovaru.
Kvalitatívna prebierka – zakladá sa na akostnej kontrole tovaru, pričom sa nekvalitný tovar zadrží skôr ako sa dostane do obchodnej siete. V rámci tejto prebierky sa uskutočňuje sortimentová prebierka – zisťuje sa a kontroluje zloženie dodaného sortimentu, komplexnosť dodávky podľa druhov, farieb atď. V prípade nedostatkov pracovník pozastaví zásielku a vystaví reklamačný list.

2. Proces skladovania tovaru

Zahŕňa činnosti: prevezenie tovaru na určené miesto v sklade, uloženie tovaru, ošetrenie tovaru, triedenie tovaru a spotrebiteľskú úpravu tovaru.
Poznáme rôzne druhy skladov:

1.podľa spôsobu uskladnenia tovaru:

•otvorené(nekryté priestranstvá)
•polootvorené(majú strechu)
•kryté(budovy)

2.podľa funkcie, ktorú plnia pri premiestňovaní tovaru:

•nákupné(v produkčných oblastiach, uskladnenie poľnohospodárskych produktov)
•obchodné - prevádzkové (v nich sa uskutočňujú vš. skladovacie operácie)
- poloprevádzkové (uskut. sa len niektoré operácie napr. príjem a skladovanie)
- odbremeňovacie (slúžia na prechodné uskladnenie nadbytočného tovaru)

3.z hľadiska doby skladovania:

•úložné- slúžia na strednodobé a dlhodobé skladovanie
•distribučné- sústredí sa v nich tovar od rôznych firiem a expedujú ho čo najskôr

Príprava na expedíciu

a)prevzatie objednávok a ich spracovanie – vyhotoví sa výdajka
b)vybratie tovaru z miesta uloženia
c)vyvezenie tovaru z miesta skladovania na kompletizáciu
d)kompletizácia dodávky
e)úprava tovaru a tvorba expedičných jednotiek
f)kontrola tovaru

Proces expedície
Predstavuje úlohy spojené s prevzatím tovaru zo skladu a jeho odovzdaním odberateľovi alebo doprave.

Maloobchod

Charakteristika

Maloobchod je súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom výrobkov alebo služieb konečným spotrebiteľom na ich osobné použitie.

Znaky maloobchodu

•centralizovaný nákup tovaru prevažne vo veľkých množstvách od veľkoobchodu, prípadne priamo od výrobcu
•decentralizovaný predaj konečným spotrebiteľom
•predaj tovaru v malých množstvách
•predaj tovaru prevažne spotrebného charakteru

Úlohy maloobchodu

•priblížiť tovar spotrebiteľom – širokým vrstvám obyvateľstva,
•zabezpečiť plynulý predaj vyrobených spotrebných tovarov priamemu spotrebiteľovi.

Základnou prevádzkovou jednotkou maloobchodu je predajňa.

Členenie maloobchodu

1. podľa rozsahu služieb
samoobslužný maloobchod maloobchod s ohraničenoumaloobchod s úplnou
maloobchods vlastným výberomponukou služiebponukou služieb

Samoobslužný obchod – základ diskontných predajní, využíva sa pri predaji tovaru základného dopytu a rýchloobrátkového tovaru. Výhody pre zákazníka: rýchly nákup, nerušený výber, hygienický predaj. Výhody pre maloobchod: vyššia produktivita práce, väčší maloobchodný predaj, menej namáhavá práca predavačov.
Maloobchod s vlastným výberom – zákazníci si sami vyberajú tovar, ale môžu požiadať personál o pomoc. Sú tu o niečo vyššie prevádzkové náklady, lebo sa vyžaduje viacej predavačov.

Maloobchod s ohraničenou ponukou služieb – maloobchodníci poskytujú väčší rozsah pomoci pri nákupe, lebo sa vo väčšej miere predávajú tovary príležitostného dopytu, o kt. zákazníci vyžadujú viacej informácií. Doplnkové služby: poskytnutie úveru, možnosť vrátenia tovaru. Vyššie prevádzkové náklady sa premietajú do vyšších cien.

Maloobchod s úplnou ponukou služieb – špecializované predajne a luxusné obchodné domy, personál poskytuje zákazníkovi pomoc v každej etape nákupu. Ponúkajú špecializovaný sortiment tovaru a pomalyobrátkový tovar. Služby: poskytovanie úverov, bezplatné dodávky, servis v domácnostiach, občerstvenie v reštauráciách. Väčší rozsah služieb zvyšuje prevádzkové náklady, kt. zákazníci uhradia vo vyšších cenách.

2. podľa sortimentovej skladby

predajnepredajne predajnepredajne
so širokým sortimentoms úzkym sortimentoms hlbokým sortimentoms plytkým sortimentom

Široký sortiment - predajňa predáva veľký počet rôznych druhov výrobkov (odev, obuv, kozmetika, potraviny, nábytok, kvety, drogériový tovaru, hračky a i.) – obchodné domy, supermarkety.
Úzky sortiment - predajňa predáva len niekoľko druhov výrobkov (špecializované predajne kníh, hodín)
Hlboký sortiment - vyjadruje, v koľkých variantoch sa jednotlivé druhy výrobkov predávajú (špecializované predajne – obuv: dámska, pánska, detská, športová)
Plochý sortiment - predaj len jedného alebo málo variantov z jednotlivých druhov tovarov.

3. podľa metódy práce

maloobchodný predaj realizovanýmaloobchodný predaj realizovaný
v maloobchodných predajniachbez predajných priestorov
Maloobchodný predaj realizovaný v maloobchodných predajniach:

Druhy maloobchodných predajní:

•špecializované predajne
•obchodné strediská
•supermarkety
•predajné sklady a členské veľkoobchodné zariadenia
•predajne s predĺženou prevádzkou
•hypermarkety
•obchodné domy

ošpecializované predajne
oobchodné domy
oobchodné strediská
osupermarkety
opredajné sklady a členské veľkoobchodné zariadenia (diskontné predajne)
opredajne s predĺženou prevádzkou
ohypermarkety

Maloobchodný predaj realizovaný bez predajných priestorov
Charakterizovať druhy predaja bez predajných priestorov ? stručne – 1 vetou
Maloobchodný predaj realizované bez predajných priestorov zahŕňa: katalógový predaj, priamy marketing, predaj mincovými alebo inými automatmi, predaj tovaru pomocou obchodných cestujúcich.

Tendencia v maloobchode

Hlavnou tendenciou v maloobchode je rozšírenie filiálkových reťazcových predajní a fanšízingových organizácií.
Filiálkové reťazcové predajne- ide o predajne s pobočkami na viacerých miestach územného celku.
Franšízingové organizácie (franšízing) – ide o dohodu medzi majiteľom licencie a nezávislím podnikateľom, ktorý kupuje od majiteľa licencie právo poskytovať rovnaké služby, používať rovnaký postup alebo zavedenú obchodnú značku. Označenie účastníkov: franšizér – je poskytovateľ franšízingovej licencie, franšizant – nadobúdateľ licencie.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Podnikova ekonomika 2.9633 1719 slov
Podniková ekonomika SOŠ 2.9677 4851 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.