Národné hospodárstvo a jeho štruktúra
Národné hospodárstvo – podstata
Národné hospodárstvo predstavuje súhrn všetkých samostatných hospodárstiev na území určitého štátu Zahŕňa tak verejný, ako aj súkromný sektor.
Štruktúra národného hospodárstva
Štruktúru NH delíme:
1.odvetvová štruktúra
2.sektorová štruktúra
3.podľa klasifikácie produkcie
4.územná (regionálna) štruktúra
1. Odvetvová štruktúra NH
Člení sa na jednotlivé odvetvia podľa charakteru konečných výsledkov činností jednotlivých podnikov a organizácií.
Základné delenie odvetví:
•výrobné odvetvia(priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hosp., stavebníctvo, nákladná doprava, výrobné služby)
•nevýrobné odvetvia(školstvo, zdravotníctvo, kultúra, šport, osobná doprava, nevýrobné služby)
Sektorová štruktúra NH
Rozdiely medzi jednotlivými odvetviami sa v procese ekonomického rozvoja nevyvíjali rovnako, v dôsledku čoho sa vytvorilo viacero sektorov ekonomickej činnosti.
a)primárny sektor
b)sekundárny sektor
c)terciárny sektor
d)kvartálny sektor
Jednotlivé sektory stačí vymenovať, alebo vedieť aj charakterizovať ? Charakteristika len 1 vetou
a)primárny sektor - produkujúce základné suroviny a materiály: ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo, energetika a pod.
b)sekundárny sektor - odvetia spracovateľského priemyslu a stavebníctvo.
c)terciárny sektor - všetky druhy služieb, obchod, dopravu a spoje.
d)kvarciárny sektor - oblasť vedy a techniky, výskum, školstvo.
Štrukturálne zmeny možno charakterizovať dynamickým rozvojom najmä terciárneho a kvarciárneho sektora. Prejavuje sa zvýšeným rastom zamestnanosti v týchto sektoroch, pomalšie sa rozvíja sekundárny sektor a najpomalšie primárny sektor.
Štruktúra NH z hľadiska klasifikácie produkcie
Členenie klasifikácie produkcie na ekonomické činnosti (európsky štandard pre členské štáty EU):
a)pôdohospodárska produkcia
b)priemyselná produkcia
c)stavebníctvo
d)obchod
e)hotelové a reštauračné služby
f)doprava a spoje
g)peňažníctvo a poisťovníctvo
h)služby v oblasti nehnuteľností, , počítačov, výskumu a ostatné obchodné služby
i)verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie
j)školstvo
k)zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
l)ostatné verejné, sociálne a osobné služby
m)súkromné domácnosti s domácim personálom
Územná (regionálna, oblastná) štruktúra
Z tohto hľadiska možno NH členiť podľa jednotlivých územných celkov alebo oblastí, ktoré vyplývajú z územnosprávneho členenia danej krajiny. Dobrá regionálna politika sa orientuje na rozvoj krajov a okresov, kde sú problémy s nezamestnanosťou, príp. s nízkym stupňom výrobnej základe a zaostávajúcim investovaním v regióne.
Ukazovatele národného hospodárstva
Ukazovatele – koľko sa vyrába v krajine, vyčísľuje sa na jedného obyvateľa.
1.Hrubý domáci produkt- je to produkcia štátu vyprodukovaná za určité časové obdobie, zvyčajne rok na území daného štátu (len na území SR, slovenské a zahraničné firmy - územný princíp)
2.Hrubý národný produkt- produkcia vyprodukovaná za určité časové obdobie, zvyčajne rok príslušníkmi daného štátu bez ohľadu na to kde táto produkcia bola vyprodukovaná (k akému národu sa hlási napr. Slovák v USA)
3.Čistý domáci produkt
4.Čistý národný produk
5.Národný dôchodok
6.Osobný dôchodok - sú celkové príjmy, ktoré domácnosti skutočne dostanú za určité obdobie. ND + transferové platby – platby do fondov soc. zabezp. – dane zo zisku korpor. – nerozdelené zisky korporácií
7.Disponibilný dôchodok - použiteľný ten, ktorý majú domácnosti k dispozícii. Je to osobný dôchodok po zaplatení DzP. Znamená, koľko majú súkromné osoby a rodiny k dispozícii na použitie (útratu) DI = Spotreba + úspory
8.Čisté ekonomické bohatstvo (nedá sa vyčísliť, činnosti kt. nie sú legalizované - práca na čierno)
Dôchodková metóda výpočtu HDP (GDP)
HDP vypočítaný dôchodkovou metódou nazývame národný dôchodok. Národný dôchodok je objem všetkých príjmov domácností za obdobie jedného roka, bezohľadne na to, či tieto príjmy domácnosti skutočne dostanú alebo nie.
ND = W + i + R +n + A + Z
W = platy a mzdy zamestnancov (vrátane DzP) – hrubý príjem
I = čisté úroky domácnosti (úroky prijaté mínus úroky vyplatené)
R = pozemková renta (príjem z pôdy)
N = zaplatené nepriame dane (spotrebné dane, DPH)
A = amortizácia
Z = hrubé zisky podnikov (pred zdanením), kde patria dôchodky podnikateľov nezapísaných do OR a slobodné povolania, zisky korporácii pred zdanením – určené na dividendy, kt. zostávajú vo firme, a vykázaný získ = rozdiel medzi celkovými nákladmi a tržbami.
Výdavková metóda výpočtu HDP (GDP) – patria sem všetky výdavky
C = výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb I = hrubé domáce investície podnikov (Ič = čisté investície = Ih mínus znehodnotenie kapitálu, čo je amortizácia, odpisy)
G = výdavky vlády na nákup tovarov a služieb (bez transferových platieb)
X = čistý export (export mínus import) môže byť aj záporné číslo
P = čistý príjem z majetku v zahraničí
A = amortizácia, opotrebenie – odpisy
HDP (GDP) = C + I + G + X
HDP (GDP) = C + I + G + X – P = GDP – P
ČDP (NDP) = C + I + G + X – A = C + Ič + G + X = GDP - A
ČNP (NNP) = C + I + G + X – P – A = GDP – P – A = C + Ič (I – A)...
Nominálny HDP – vyčíslený v cenách bežného roka
Reálny HDP – vyjadrený v stálych cenách
HDP výd. = HDP dôch.
HDP = národný dôchodok
Obchod
Obchod je odvetvie NH, v ktorom sa uskutočňuje pohyb materiálnych statkov a služieb z výrobnej sféry do sféry konečnej alebo výrobnej spotreby. Do odvetvia vnútorného obchodu patria organizácia a ostatné podnikateľské subjekty, ktoré na základe príslušného povolenia predávajú tovar spotrebiteľom, príp. poskytujú doplnkové služby, napr. odvoz zakúpeného spotrebného tovaru, opravy a i.
Najdôležitejšou úlohou obchodu je zásobovať spotrebiteľov tovarmi. Pojem obchod sa niekedy obmedzuje len na obchod so spotrebným tovarom. Túto činnosť treba chápať širšie, lebo ide aj o zásobovanie priemyselných, poľnohospodárskych a iných úsekov NH potrebnými zariadeniami a materiálmi na výrobné účely. Obchod predstavuje väčšinou sprostredkujúci medzičlánok medzi výrobcom a spotrebiteľom.
Základné právne normy: Obchodný zákonník, živnostenský zákon, Občiansky zákonník, daňové zákony, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o cenách a i.
Členenie obchodu: áno
•z hľadiska vlastníctva:súkromný, družstevný, štátny
•z územného hľadiska:vnútorný obchod (predávajúci a kupujúci z tej istej krajiny)
zahraničný obchod (jeden z účastníkov pochádza zo zahraničia)
•z hľadiska rozsahu objemu predaja a väzby na spotrebiteľa:veľkoobchod a maloobchod
Charakteristika a funkcie obchodných podnikov
Základné funkcie obchodných podnikov sú:
1.preklenovacia funkcia
Vyplýva z priestorovej a časovej disproporcie medzi výrobou a spotrebou.
a)priestorová (transportná) funkcia – vyplýva najmä z prírodných podmienok alebo ju spôsobuje koncentrácia výroby
b)časová (skladová) funkcia – medzi výrobu a spotrebou vyplýva z výroby určitého tovaru sústredeného do určitého časového obdobia a jeho spotreba sa uskutočňuje po celý rok, alebo opačne, výroba sa uskutočňuje rovnomerne, ale v spotrebe sa prejavujú silné výkyvy v priebehu jednotlivých mesiacov
2.kvantitatívna funkcia
Vzniká rozpor medzi vyrobeným a spotrebovaným množstvom. Buď sa uskutočňuje výroba v mnohých malých podnikoch a obchod zberá čiastkové množstvá – plní zberovú funkciu, alebo opačne uskutočňuje rozdelenie veľkých množstiev veľkovýrobcov do malých množstiev – plní rozdeľovaciu funkciu.
3.kvalitatívna funkcia
Dva spôsoby:
a)zošľachtením tovaru – napr. skladovaním vína, zrením a triedením ovocia atď.
b)pretváraním výrobného sortimentu na obchodný sortiment – úlohou obchodu je sústrediť sortiment podľa požiadaviek spotrebiteľov
Obchodný sortiment – predstavuje súbor tovaru, ktorý je predmetom obchodnej činnosti. Na rozdiel od výrobného sortimentu je preň charakteristická značná šírka a hĺbka.
Šírka obchodného sortimentu – prestravuje počet druhov tovaru, ktorý uspokojuje rozličné potreby.
Hĺbka obchodného sortimentu – hovorí o tom, v koľkých variantoch sa predáva určitý druh tovaru, ktorý uspokojuje tú istú potrebu, ale pritom sa odlišuje vlastnosťami a cenou.
Okrem toho rozlišujeme:
úzky sortiment – niekoľko druhov výrobkov
plochý sortiment – predaj jednotlivých druhov výrobkov len jedeného kusu, resp. málo z veľkého počtu možných variantov.
Členenie obchodného sortimentu:
Súborná trieda tovaru ↓
Trieda tovaru↓
Odbor↓
Sortimentová skupina↓
Sortimentová podskupina ↓
Druh tovaru ↓
V najhrubšom členení rozlišujeme dva súborové triedy:
potravinársky tovar
nepotravinársky tovar
4.úverová funkcia
Obchod ju zabezpečuje tak, že umožňuje odberateľom realizovať nákup aj pri nedostatočnom množstve finančných prostriedkov tým, že im poskytne tovar na úver.
5.poradenská funkcia
Táto funkcia súvisí s poskytovaním odborných rád spotrebiteľom.
6.informačná funkcia
Obchod je posledným spojovacím článkom so spotrebou, má prenášať informácie z výroby do spotreby a opačne.
7.funkcie výrobného charakteru
Sú to napr. konečná úprava konfekcie, príprava jedál, balenie, doprava atď.
8.riziková funkcia
Obchod preberá na seba riziká spojené so skladovaním a dopravou, pri ktorých sa tovar môže poškodiť, znehodnotiť alebo demontovať.
Veľkoobchod
Charakteristika
Zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s predajom tovaru alebo služieb fyzickým a právnickým osobám, ktoré ich chcú ďalej predať alebo ešte spracovať.
Jeho činnosť môžeme rozdeliť do troch základných oblastí:
•nákup tovarov vo veľkom množstve prevažne u špecializovaných výrobcov
•vytváranie zásob a ich skladovanie vo svojich skladoch
•predaj tovarov maloobchodníkom s cieľom ich ďalšieho predaja alebo výrobcom na ďalšie spracovanie
Veľkoobchod vystupuje ako sprostredkovateľ pohybu tovaru od výrobcu ku konečnému užívateľovi.
Význam veľkoobchodníkov
Skúsenosti a kontakty
Veľkoobchodníci majú rozsiahle skúsenosti s obchodovaním vo veľkom a majú veľa obchodných kontaktov. Disponujú vyškolenými obchodnými pracovníkmi, a tak umožňujú, aby sa tovar dostal pomerne lacno od výrobcu k veľkému počtu zákazníkov.
Pestrá ponuka a dôvera
U veľkoobchodníka sa sústreďuje pestrá ponuka tovaru od rôznych firiem. Maloobchodníci dávajú často prednosť obchodnému vzťahu s veľkoobchodníkom pred priamym kontaktom s výrobcom.
Poskytovanie služieb
Veľkoobchodníci poskytujú zákazníkom ďalšie služby, napr.
•skladujú tovar, čím preberajú náklady a riziká spojené so skladovaním
•upravujú veľkosť balenia podľa požiadaviek spotrebiteľa
•vytvárajú obchodný sortiment
•zabezpečujú dodávky tovaru
•financujú odberateľov tým, že im poskytujú obchodný úver
•poskytujú informácie o trhu
•poskytujú poradenskú činnosť
•podieľajú sa na dohotovovaní tovaru atď.
Členenie veľkoobchodu
Skupiny veľkoobchodníkov podľa vlastníckych vzťahov a rozsahu poskytovaných služieb:
1. samostatní veľkoobchodníci – veľkoobchodné podniky, kt. predávajú svoj tovar maloobchodným podnikom na ďalší predaj, výrobcom na ďalšie spracovanie alebo iným veľkoodberateľom. Tovar kupujú do svojho vlastníctva a nesú úplné riziko, ktoré vyplýva z tejto činnosti.
a)veľkoobchodné podniky s úplnou ponukou služieb
b)veľkoobchodné podniky, ktoré poskytujú ohraničený počet služieb
2. makléri a agenti – tovar nevlastnia, fyzicky ním disponujú. Ich hlavnou úlohou je sprostredkovať nákup a predaj výrobkov a služieb, za čo dostávajú províziu z predajnej ceny. Maklér zbližuje kupujúceho a predávajúceho a je prítomný pri rokovaní → odmenu dostáva od účastníka, kt. ho úlohou poveril. Agent zastupuje kupujúceho al. predávajúceho na základe dlhodobej dohody.
3. obchodné orgány výrobcov – vytvárajú si ich výrobcovia v snahe obmedziť závislosť od samostatných veľkoobchodníkov.
Skupiny veľkoobchodníkov podľa väzby na ostatné články hospodárstva (na maloobchod resp. na výrobu):
1. samostatný veľkoobchod – plní výlučne veľkoobchodné funkcie. Ide o ekonomicky, organizačne aj právne samostatnú hospodársku jednotku.
2. integrovaný veľkoobchod – ide o spojenie veľkoobchodu a maloobchodu. Veľkoobchod, ktorý plní niektoré maloobchodné funkcie.
Skupiny veľkoobchodníkov podľa princípu obsluhy:
1. dodávkový veľkoobchod – tradičná forma, pri ktorej si zákazník tovar objednáva, veľkoobchodník ho dodáva, zasiela faktúru a určuje čas jej splatnosti.
2. odvážací veľkoobchod – predstavuje cash and carry
Cash and carry
Zakladá sa na myšlienke „zaplať v hotovosti a odvez si tovar so sebou“. Je veľkoobchodník so samoobsluhou, ktorý obchoduje s ohraničeným sortimentom tovaru s vysokou obrátkovosťou.
Hlavné princípy cash and carry:
•nákup v skladoch sa vykonáva samoobslužnou formou
•väčšinou je nákup možný len na základe nákupného preukazu, ktorý dostane zákazník vo veľkoobchode pri splnení určitých podmienok
•zákazníci sú spravidla drobní živnostníci
•nákup je možný len v dohodnutých minimálnych množstvách (veľké balenie, kartón, prepravka)
•platba je možná len v hotovosti
•zákazník si sám odváža tovar
Výhody veľkoobchodu cash and carry pre veľkoobchodníka:
•nakupuje prevažne u výrobcov veľké množstvá, a tým dosiahne nižšie ceny
•vylúčením nákladov na prepravu tovaru, na obchodného zástupcu a iných nákladov sa tiež ceny znížia
•nakoľko odberatelia platia v hotovosti, firmy nemajú tzv. neplatičov
•znižuje sa potreba pracovných síl
Výhody veľkoobchodu cash and carry pre zákazníka:
•rýchly presun tovaru, čo má význam najmä pri prudkých zmenách dopytu
•zákazník si môže tovar prezrieť, má prehľad o ponúkanom sortimente, jeho kvalite
•zákazník si môže tovar dokupovať podľa potrebného množstva a v čase, keď ho potrebuje, zásoby mu neviažu finančné prostriedky, môže mať menej skladovacích priestorov a na podnikanie mu stačí menší prevádzkový kapitál, ktorý neustálu obrátku.
Schéma členenia veľkoobchodu:
podľa vlastníckych vzťahovpodľa väzby na ostatné článkypodľa princípu obsluhy a rozsahu poskytovaných služiebhospodárstva
- samostatní veľkoobchodníci- samostatný veľkoobchod- dodávkový veľkoobchod
- makléri a agenti- integrovaný veľkoobchod- odvážací veľkoobchod
- obchodné orgány výrobcov
Technologický proces vo veľkoobchodnom sklade
Charakteristické zvláštnosti:
•manipulácia s rozsiahlym a rôznorodým sortimentom tovaru,
•veľké množstvo pracovných úkonov, najmä v oblasti príjmu tovaru,
•transformačná činnosť, pretváranie sortimentov jednotlivých výrobcov podľa požiadaviek spotrebiteľov,
•zložitá a náročná činnosť spojená s kontrolou kvality tovaru,
•jednoduchý styk s odberateľom (menší počet zákazníkov ako v maloobchode)
Etapy prác vo veľkoobchodnom sklade
1. proces príjmu tovaru
2. proces skladovania
3. procesy prípravy na expedíciu a expedícia
1. Proces príjmu tovaru
Začína pristavením dopravného prostriedku ku skladu a vyložením tovaru.
a)pri odbere dodávky sa kontroluje počet kusov, hmotnosť a neporušenosť zásielky.
b)prebierka tovaru sa skladá z kvantitatívnej a sortimentovej kontroly a previerky.
Kvantitatívna prebierka – príjemca vyberá tovar z prepravných obalov, premeriava ho a prepočítava. Ide o fyzickú kontrolu a prebierku tovaru. Vyhotovuje sa záznam prevzatého tovaru – príjemka tovaru.
Kvalitatívna prebierka – zakladá sa na akostnej kontrole tovaru, pričom sa nekvalitný tovar zadrží skôr ako sa dostane do obchodnej siete. V rámci tejto prebierky sa uskutočňuje sortimentová prebierka – zisťuje sa a kontroluje zloženie dodaného sortimentu, komplexnosť dodávky podľa druhov, farieb atď. V prípade nedostatkov pracovník pozastaví zásielku a vystaví reklamačný list.
2. Proces skladovania tovaru
Zahŕňa činnosti: prevezenie tovaru na určené miesto v sklade, uloženie tovaru, ošetrenie tovaru, triedenie tovaru a spotrebiteľskú úpravu tovaru.
Poznáme rôzne druhy skladov:
1.podľa spôsobu uskladnenia tovaru:
•otvorené(nekryté priestranstvá)
•polootvorené(majú strechu)
•kryté(budovy)
2.podľa funkcie, ktorú plnia pri premiestňovaní tovaru:
•nákupné(v produkčných oblastiach, uskladnenie poľnohospodárskych produktov)
•obchodné - prevádzkové (v nich sa uskutočňujú vš. skladovacie operácie)
- poloprevádzkové (uskut. sa len niektoré operácie napr. príjem a skladovanie)
- odbremeňovacie (slúžia na prechodné uskladnenie nadbytočného tovaru)
3.z hľadiska doby skladovania:
•úložné- slúžia na strednodobé a dlhodobé skladovanie
•distribučné- sústredí sa v nich tovar od rôznych firiem a expedujú ho čo najskôr
Príprava na expedíciu
a)prevzatie objednávok a ich spracovanie – vyhotoví sa výdajka
b)vybratie tovaru z miesta uloženia
c)vyvezenie tovaru z miesta skladovania na kompletizáciu
d)kompletizácia dodávky
e)úprava tovaru a tvorba expedičných jednotiek
f)kontrola tovaru
Proces expedície
Predstavuje úlohy spojené s prevzatím tovaru zo skladu a jeho odovzdaním odberateľovi alebo doprave.
Maloobchod
Charakteristika
Maloobchod je súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom výrobkov alebo služieb konečným spotrebiteľom na ich osobné použitie.
Znaky maloobchodu
•centralizovaný nákup tovaru prevažne vo veľkých množstvách od veľkoobchodu, prípadne priamo od výrobcu
•decentralizovaný predaj konečným spotrebiteľom
•predaj tovaru v malých množstvách
•predaj tovaru prevažne spotrebného charakteru
Úlohy maloobchodu
•priblížiť tovar spotrebiteľom – širokým vrstvám obyvateľstva,
•zabezpečiť plynulý predaj vyrobených spotrebných tovarov priamemu spotrebiteľovi.
Základnou prevádzkovou jednotkou maloobchodu je predajňa.
Členenie maloobchodu
1. podľa rozsahu služieb
samoobslužný maloobchod maloobchod s ohraničenoumaloobchod s úplnou
maloobchods vlastným výberomponukou služiebponukou služieb
Samoobslužný obchod – základ diskontných predajní, využíva sa pri predaji tovaru základného dopytu a rýchloobrátkového tovaru. Výhody pre zákazníka: rýchly nákup, nerušený výber, hygienický predaj. Výhody pre maloobchod: vyššia produktivita práce, väčší maloobchodný predaj, menej namáhavá práca predavačov.
Maloobchod s vlastným výberom – zákazníci si sami vyberajú tovar, ale môžu požiadať personál o pomoc. Sú tu o niečo vyššie prevádzkové náklady, lebo sa vyžaduje viacej predavačov.
Maloobchod s ohraničenou ponukou služieb – maloobchodníci poskytujú väčší rozsah pomoci pri nákupe, lebo sa vo väčšej miere predávajú tovary príležitostného dopytu, o kt. zákazníci vyžadujú viacej informácií. Doplnkové služby: poskytnutie úveru, možnosť vrátenia tovaru. Vyššie prevádzkové náklady sa premietajú do vyšších cien.
Maloobchod s úplnou ponukou služieb – špecializované predajne a luxusné obchodné domy, personál poskytuje zákazníkovi pomoc v každej etape nákupu. Ponúkajú špecializovaný sortiment tovaru a pomalyobrátkový tovar. Služby: poskytovanie úverov, bezplatné dodávky, servis v domácnostiach, občerstvenie v reštauráciách. Väčší rozsah služieb zvyšuje prevádzkové náklady, kt. zákazníci uhradia vo vyšších cenách.
2. podľa sortimentovej skladby
predajnepredajne predajnepredajne
so širokým sortimentoms úzkym sortimentoms hlbokým sortimentoms plytkým sortimentom
Široký sortiment - predajňa predáva veľký počet rôznych druhov výrobkov (odev, obuv, kozmetika, potraviny, nábytok, kvety, drogériový tovaru, hračky a i.) – obchodné domy, supermarkety.
Úzky sortiment - predajňa predáva len niekoľko druhov výrobkov (špecializované predajne kníh, hodín)
Hlboký sortiment - vyjadruje, v koľkých variantoch sa jednotlivé druhy výrobkov predávajú (špecializované predajne – obuv: dámska, pánska, detská, športová)
Plochý sortiment - predaj len jedného alebo málo variantov z jednotlivých druhov tovarov.
3. podľa metódy práce
maloobchodný predaj realizovanýmaloobchodný predaj realizovaný
v maloobchodných predajniachbez predajných priestorov
Maloobchodný predaj realizovaný v maloobchodných predajniach:
Druhy maloobchodných predajní:
•špecializované predajne
•obchodné strediská
•supermarkety
•predajné sklady a členské veľkoobchodné zariadenia
•predajne s predĺženou prevádzkou
•hypermarkety
•obchodné domy
ošpecializované predajne
oobchodné domy
oobchodné strediská
osupermarkety
opredajné sklady a členské veľkoobchodné zariadenia (diskontné predajne)
opredajne s predĺženou prevádzkou
ohypermarkety
Maloobchodný predaj realizovaný bez predajných priestorov
Charakterizovať druhy predaja bez predajných priestorov ? stručne – 1 vetou
Maloobchodný predaj realizované bez predajných priestorov zahŕňa: katalógový predaj, priamy marketing, predaj mincovými alebo inými automatmi, predaj tovaru pomocou obchodných cestujúcich.
Tendencia v maloobchode
Hlavnou tendenciou v maloobchode je rozšírenie filiálkových reťazcových predajní a fanšízingových organizácií.
Filiálkové reťazcové predajne- ide o predajne s pobočkami na viacerých miestach územného celku.
Franšízingové organizácie (franšízing) – ide o dohodu medzi majiteľom licencie a nezávislím podnikateľom, ktorý kupuje od majiteľa licencie právo poskytovať rovnaké služby, používať rovnaký postup alebo zavedenú obchodnú značku. Označenie účastníkov: franšizér – je poskytovateľ franšízingovej licencie, franšizant – nadobúdateľ licencie.
Pracovný proces v predajni
Technologický proces v maloobchode – predstavuje operácie, ktoré je potrebné na tovaroch uskutočňovať od ich vstupu do predajne až po prechod ku kupujúcemu.
Delíme ho:
1. Hlavný technologický proces – ide o predaj tovaru Zahŕňa nasledujúce operácie:
•usporiadanie tovarov v obchodnej miestnosti a ich prezentácia,
•výber a sústreďovanie tovarov na miesto ich vyúčtovania a platenia,
•inkaso a výdaj tovaru.
2. Vedľajší technologický proces – zahŕňa pohyb tovarov od ich vstupu do maloobchodnej jednotky až po ich prípravu na predaj, ako aj činnosti spojené s pohybom obalov. Patria sem operácie:
•príjem, preprava, uskladnenie tovarov a s tým súvisiace prekladacie činnosti
•príprava tovarov na predaj
•vykonávanie služieb, ktoré sa viažu na tovar
•pohyb obalov (ich zber a vracanie výrobcom)
3. Pomocný technologický proces – predstavuje operácie, ktoré sú vyvolané uskutočňovaním hlavného a vedľajšieho technologického procesu.
Pracovný proces v predajni sa skladá: Charakterizovať jednotlivé pracovné procesy ? áno
Pracovný proces
príjem tovaruskladovanie tovarupríprava tovaru na predajvlastný predaj
Predstavuje operácie, ktoré je potrebné na tovaroch uskutočniť od ich vstupu do predajne až po prechod ku kupujúcemu. Vedľajší technologický postup zahŕňa pohyb tovarov až po ich prípravu na predaj, ako aj činnosti spojené s pohybom obalov. Pomocný technologický proces predstavuje operácie, ktoré sú vyvolané uskutočňovaním hlavného a vedľajšieho technologického procesu.
Príjem tovaru
Odber tovaru:
preverenie počtu kusov prepravovaných bez obalov, v ostatných prípadoch počtu obalových jednotiek
preverenie hrubej hmotnosti dodávky
preverenie neporušenosti vonkajších obalov
porovnanie signa (znak, značka) dodávky s dodacím dokladom a s dopravnými dokladmi, čím zistí totožnosť dodávky
V prípade nezrovnalostí sa vyhotový zápis, kt. podpíše zástupca predajne i odovzdávajúci a slúži na reklamovanie zistených nedostatkov
Prebierka tovaru – uskutočňuje sa podľa dodacích dokladov priamo v predajni alebo v sklade. Pri nej sa zisťujú všetky zjavné chyby dodávky.
Skladovanie tovarov – prekonajú sa tým časové a priestorové rozdiely medzi nákupom tovarov a ich dodávkou. Pri skladovaní v maloobchodných skladoch treba dodržiavať rovnaké zásady ako pri skladovaní vo veľkoobchode.
Príprava tovarov na predaj – ide o rôzne operácie: porciovanie, váženie, meranie, balenie, kompletizáciu, montáž, označenie tovarov cenou, prehliadku a preskúšanie tovaru pred jeho vystavením, dopĺňanie tovarov atď. Cieľom týchto operácií je:
urýchliť proces predaja pri tovaroch, ktoré pri dodávke do predajne nemajú požadovanú spotrebiteľskú úpravu, a preto ich treba pred výdajom spotrebiteľovi merať, vážiť , baliť atď.
upraviť tovary pred predajom tak, aby boli v obchodnej miestnosti vystavené, predložené alebo prevedené spotrebiteľovi v takom stave, v akom sa budú používať
Vlastný predaj – je základnou činnosťou predavača: privítanie zákazníka, zistenie jeho želania, predkladanie tovaru a pomoc pri výbere, dodatočná ponuka, vyúčtovanie nákupu, inkaso a výdaj tovaru, rozlúčenie so zákazníkom. „Náš zákazník – náš pán“.
Prvky maloobchodného mixu
1.umiestňovanie predajne - tvorba maloobchodnej siete
2.imidž a atmosféra v predajni
3.určovanie cien
1. umiestňovanie predajne – tvorba maloobchodnej siete
Členenie maloobchodnej siete:
a)podľa doby využitia
•celoročnú
•sezónnu
b)podľa technického uspôsobenia
•stacionárna sieť (predajne umiestnené trvale na jednom mieste)
•ambulantná sieť (predaj tovaru v pohyblivých zariadeniach – prevozné stánky)
c)podľa sortimentu
•potravinárske
•nepotravinárske
•zmiešané
Kde umiestniť predajňu ?- je potrebné uskutočniť prieskum trhu, podnikateľ musí zvážiť nasledujúce faktory:
•zákazníci
•sociálna štruktúra
•nákupné zvyklosti
•ponúkaný sortiment
•predpokladané výsledky a náklady
•forma ponuky
•konkurencia
•otázky súvisiace s dopravou
2. imidž a atmosféra v predajni
Imidž:
1.Ponúkať vždy čo najširší sortiment čerstvého tovaru prvotriednej kvality.
2.Dbať na čistotu tovaru i predajne.
3.Všímať si zastúpenie tovaru v ponúkanom sortimente kriticky, z pohľadu zákazníka.
4.Zaplniť čo najrýchlejšie medzery v ponuke, pohľad na prázdne miesto nepôsobí priaznivo na nákup.
5.Vyzdvihnúť špeciality, ktoré iné predajne neponúkajú.
6.Snažiť sa zohľadniť želania zákazníkov, najmä ak ich zákazníci vyslovili už viackrát.
7.Nezabudnúť na ďalšie odborné vzdelávanie personálu.
8.Predavačke, ktorá sa nevie usmiať a podlieha náladám, nezveriť úsek s obsluhou.
9.Predavačka pri pulte musí byť pripravená na to, že prípadné chyby predajne často vytýkajú zákazníci jej, práve ona zachytí prvý nával ich hnevu.
10.Obsluhujúci personál musí vedieť zlé návyky alebo nálady zákazníkov akceptovať, prípadne si ich nevšímať.
Atmosféra predajne:
•veľkosť predajnej plochy
•členenie predajnej plochy
•intenzita, resp. spôsob osvetlenia
•hudba
3. tvorba cien v obchodných podnikoch
Cena je peňažná suma, kt. sa dohodne pri nákupe a predaji tovaru alebo sa vytvorí na ocenenie tovaru na iné účely.
Faktory ovplyvňujúce výšku cien obchodných podnikov:
•nadobúdacia cena tovaru
•možnosť výberu dodávateľa toho istého alebo zastupiteľného tovaru
•náklady obchodného podniku
•výška zisku obchodný podnikov
•zákonom alebo záväznými predpismi stanovené položky napr. DPH, clo, RF.
Cenové rozpätie (tzv. hrubý zisk) = predajná cena – nadobúdacia cena
Cenové prirážka v % = (cenové rozpätie : nadobúdacia cena) x 100
Cenová marža v % = (cenové rozpätie : predajná cena) x 100
Sú pojmy obsahovo totožné a znamenajú sumu na pokrytie obchodných nákladov a podnikateľský zisk.
Zhrnutie:1.Maloobchodný predaj je hodnota priamych predajov spotrebiteľom za predajné ceny.
2.Na výsledok hospodárenia obchodných podnikov vplývajú ich náklady, preto je potrebné optimalizovať ich výšku.
3.Dôležitým ukazovateľom hospodárenia je rýchlosť obratu zásob.
4.Ďalšími ukazovateľmi hospodárenia sú ukazovatele pracovného výkonu a ukazovatele plochy.
5.Podnikateľské subjekty, ktoré sa zaoberajú obchodom a poskytovaním služieb za hotovosť, sú povinní viesť evidenciu predaja pomocou ERP.
6.Čiarový kód je medzinárodne využívaný systém označovania tovaru.
7.U nás sa používa kód EAN 13 a EAN 18.
Zahraničný obchodPodstata
Zahraničný obchod predstavuje tú časť obehu tovarov určitej krajiny, kt. prekračuje hranice štátu a spája jej národného hospodárstvo so svetovým hospodárstvom, tzn. výmena tovarov a služieb.
Je odvetvím národného hospodárstva určitého štátu a predstavuje obeh tovarov formou vývozu a dovozu. Jednotlivé krajiny majú rôzne vnútorné a vonkajšie podmienky na zapojenie sa do deľby práce.
Vnútorné podmienky – surovinové a pôdne bohatstvo, klimatické podmienky, priemyselný potenciál, veľkosť vnútorného trhu.
Vonkajšie podmienky – geografická poloha, vyspelosť ekonomík susedných krajín, ich vzťah, záujem o dobré kontakty a hospodársku spoluprácu.
Význam spočíva z pohľadu národnej ekonomiky v niekoľkých oblastiach:
•zahraničný obchod zabezpečuje dovoz tých tovarov, služieb a kapitálu, ktoré nie je možné vyrábať, prípadne získať vo vlastnej krajine,
•krajina sa môže zapojiť širšie do medzinárodnej deľby práce svojou účasťou v medzinárodnom obchode, čo znamená špecializáciu národnej ekonomiky na výroby takej produkcie, pre ktorú má najvýhodnejšie podmienky
•tým, že sa získavajú poznatky o úrovni tovarov a služieb vyrábaných v zahraničí, môže príslušná krajina porovnávať úroveň vlastnej produkcie so zahraničnou, čo má vplyv na výrobu a rozšírenie sortimentu.
Nevýhody
Keď je krajina závislá od trhov určitej oblasti alebo ak dovoz zahraničných tovarov veľmi výrazne konkuruje domácemu trhu a zabraňuje rozvoju domácich odvetví výroby.
Formy zahraničného obchoduRozlišujeme:
1.podľa smeru tovaru:
•exportný obchod
•importný obchod
•tranzitný obchod
2.podľa organizácie predaja:
•priamy zahraničný obchod (výrobca exportuje bez domáceho vývozcu, dovozca odoberá tovar priamo od predávajúceho v zahraničí)
•nepriamy zahraničný obchod (keď do exportu a importu sa zapojí sprostredkovateľská firma)
Spôsoby nákupu a predaja v zahraničnom obchode, joint-ventures.
Zhrnutie:
1.Informácie o situácii v medzinárodnom obchode zhromažďujú obchodné komory, u nás Slovenská obchodná a priemyselná komora.
2.Joint-ventures je podnik, ktorý uskutočňuje zahranično-obchodnú činnosť, sídli na našom území a na podnikaní sa podieľa zahraničný účastník.
3.Veľtrh je miesto, kde sa sústreďuje ponuka a dopyt a vedú sa obchodné rokovania na základe vzoriek.
4.Výstavy majú predovšetkým propagačný charakter. Môžu sa spájať aj s predajom.
Obchodná a platobná bilancia
Zhrnutie:
1.Obchodná bilancia vyjadruje vzťah medzi hodnotou vývozu a hodnotou dovozu.
2.Saldo obchodnej bilancie je rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu.
3.Aktívna obchodná bilancia je vtedy, ak hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu.
4.O pasívnej obchodnej bilancii hovoríme vtedy, ak hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu.
5.Platobná bilancia je štatistikou všetkých platieb, ktoré prechádzajú cez hranice štátu.
6.Aktívna platobná bilancia je vtedy, keď peňažné príjmy sú vyššie ako výdavky.
7.Pasívna platobná bilancia je vtedy, ak suma peňažných výdavkov je vyššia ako suma peňažných príjmov.
Obchodné zmluvy a obchodné dohody, Vonkajšie ekonomické vzťahy SR
Zhrnutie:
1.Obchodné zmluvy upravujú vzájomné hospodárske vzťahy medzi zmluvnými partnermi.
2.Obchodné zmluvy riešia právne, colné a daňové otázky.
3.Obchodné dohody konkretizujú vzťahy zmluvných strán v oblasti zahraničnoobchodnej výmeny.
4.Tovarové listiny sú súčasťou obchodnej dohody.
5.Na realizáciu vonkajších ekonomických vzťahov SR slúži 6 dohôd o voľnom obchode.
Subjekty zahraničného obchodu
Zhrnutie:
1.Obchodní sprostredkovatelia uskutočňujú svoju činnosť ako obchodný zástupca alebo maklér.
2.Obchodný zástupca pracuje na základe zmluvy o obchodnom zastúpení.
3.Komisionár je samostatný obchodník, ktorý predáva tovar na príkaz komitenta.
4.Obchodný maklér je samostatný obchodník, ktorý sprostredkúva obchody za dohodnutú cenu – dohodné.
5.Podľa druhu obchodu, na ktorý sa obchodní makléri špecializujú, rozlišujeme tovarových, burzových, prepravných, lodných a poisťovacích obchodných maklérov.
Kúpna zmluva
Právne podmienky pre vznik KZ:
súhlasný prejav vôleobchodná spôsobilosťdobrovoľnosť a vážnosť (súhlas obe strany)(18r.)(nemôže byť nikto donútený)
konkrétnosť a zrozumiteľnosťmožnosť obchoduprípustnosť (keď je nereálny, čo nevlastním nemôžem predať)(je splniteľná, napr. čas. termín)
Obsah KZ
Náležitosti KZ
1.meno, resp. obchodný názov firmy predávajúceho
2.meno, resp. obchodný názov firmy kupujúceho
3.predmet KZ
4.množstvo
5.cena
Okrem toho sa v každej KZ musia uvádzať ďalšie nevyhnutné náležitosti, kt. ju upresňujú. Ide najmä o:
a)dodacie podmienky
b)platobné podmienky
c)balenie tovaru
d)spôsob dopravy
e)spôsob záruky
f)ostatné náležitosti
Druh, kvalita a množstvo tovaru
Z hľadiska druhu sa môže pri kúpe a predaji tovaru vyskytovať tovar, ktorý je:
a)zastupiteľný, t.j. že všetky jeho hmotnostné alebo kusové jednotky sú rovnaké a nie je potrebné každý z nich pri kúpe osobitne merať, vážiť alebo vopred prehliadnuť (10 kg balenie cukru)
b)Nezastupiteľný, t.j. taký, ktorý sa kupuje len na základe predchádzajúcej prehliadky alebo podľa presného opisu a vyobrazenia (pozemky, budovy, stavby, predmety z drahých kovov, starožitnosti)
Kvalitu tovaru možno zistiť alebo určiť rôznym spôsobom. Pri nezastupiteľnom tovare je to spravidla prehliadkou alebo presným vyobrazením, či opisom. Pri zastupiteľnom tovare sa kvalita určuje najčastejšie:
-vzorkami
-ochrannými známkami
-typmi, normami alebo obchodnými triedami
Vzorky sú také druhy tovarov, na ktorých základe sa môže určiť, že všetky ostatné tovary daného druhu budú mať rovnakú kvalitu. Môže si ich vyžiadať kupujúci alebo ich posiela predávajúci ešte pred nákupom a vyhotovením celého množstva. V súvislosti so vzorkami predpokladá náš Obchodný zákonník aj kúpu na skúšku. Kúpa na skúšku vzniká pri uzatvorení kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci po uplynutí skúšobnej doby tovar schváli. Ak tovar nezodpovedá určenej kvalite, kupujúci má možnosť tovar vrátiť, ale tovar musí vrátiť v takom stave, ako ho prevzal.
Ochrannými známkami sú zvláštne označenia, ktoré slúžia na rozlíšenie od iných výrobkov rovnakého druhu. Môžu byť:
-slovné alebo číselné
-obrázkové
-kombinované
Typy, normy a obchodné triedy predstavujú krátku a jednoznačnú charakteristiku tovaru, napr. typy áut. Normy sú smernice, ktoré zjednocujú pojmy, tvary, vlastnosti a iné charakteristiky určitých tovarov, sú jednotné v celom štáte a často aj medzinárodne. Obchodné triedy vyjadrujú jednoznačne určitú kvalitu tovaru.
Pri určovaní miery množstva tovaru v KZ závisí od toho, v akých mierach sa tovar uvádza. Podľa Obchodného zákonníka možno množstvo v zmluve určiť v akýchkoľvek známych a určitých jednotkám. Môže ísť o:
-dĺžkové miery
-hmotnostné miery
-plošné miery
-objemové miery
-duté miery
-kusové miery
-baliace jednotky
-nemetrické miery – používajú sa najmä v Anglicku
Množstvo tovaru možno v zmluve zjednať presne alebo s určitou toleranciou a to buď plusovou, mínusovou, alebo s toleranciou v oboch smeroch, čo býva najčastejšie. Tolerancia býva spravidla 5% v oboch smeroch.
Pri údaji o množstve a hmotnosti tovarov je dôležité tiež rozlišovať 3 veličiny:
1.hrubá hmotnosť – BRUTTO (BTTO) - hmotnosť tovaru vrátane obalu
2.tara – TARA (TA) – hmotnosť obalu
3.čistá hmotnosť NETTO (NTTO) – hmotnosť tovaru bez obalu
Cena
Kúpna cena je peňažná suma zjednaná pri nákupe a predaji tovaru. Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu. Kúpne zmluvy s ohľadom na ceny môžu byť:
-zmluvy s pevne stanovenou cenou
-zmluvy s pohyblivou (nezáväznou) cenou
Cenová doložka sa môže dohodnúť v KZ, v ktorej si predávajúci vyhradzuje právo zvýšiť kúpnu cenu tovarov vzhľadom na rast výrobných nákladov pri výrobe tovaru.
Okrem toho môže predávajúci poskytnúť kupujúcemu cenovú zrážku (skonto) alebo cenovú zľavu (rabat).
Skonto je cenová zrážka, ktorá sa poskytuje pri platení pred dohodnutým termínom.
Rabat je zľava z ceny, ktorá sa poskytuje z rôznych dôvodov bez ohľadu na lehotu platenia. Dôvodom môže byť:
-nákup väčšieho množstva – množstevný rabat
-pravidelnosť – ak je firma stálym zákazníkom môže mu dodávateľ poskytnúť tzv. vernostný rabat
-iné dôvody – napr. rabat pri výpredaji, rabat pri chybách
Pri cenách je dôležité rozlišovať:
-cenu bez DPH
-cenu s DPH
Pri nákupe tovaru v cene vrátanie DPH vzniká pre kupujúceho pohľadávka voči daňovému úradu a pri predaji vzniká pre predávajúceho záväzok voči daňovému úradu.
Dodacie a platobné podmienky
K základným dodacím podmienkam patria:
-miesto dodávky
-čas plnenia dodávky
-riziko a prechod nákladov
Miesto dodávky sa rozumie také miesto, na ktorom musí predávajúci odovzdať kupujúcemu tovar, a to v dohodnutom množstve a kvalite. Týmto miestom môže byť: sklad predávajúceho alebo miesto prvého prepravcu, alebo miesto odberateľa, ak dodávku zabezpečuje dodávateľ vlastnými vozidlami. Ak sa v KZ nestanoví presne miesto plnenia dodávky, tak platí to miesto, na ktorom mal predávajúci v čase uzatvorenia zmluvy svoje obchodné sídlo.
Odovzdanie tovaru sa môže uskutočniť:
-osobne, ak sa tovar skutočne odovzdá kupujúcemu alebo jeho splnomocnenému zástupcovi
-symbolicky, keď sa odovzdajú len doklady, ktoré oprávňujú kupujúceho disponovať s tovarom (dodací list)
Čas plnenia dodávky predstavuje ten časový okamih, keď predávajúci odovzdá kupujúcemu tovar na dohodnutom mieste plnenia. Termín dodávky tovaru sa môže v zmluve stanoviť na určitý deň alebo lehotu.
Ak sa v zmluve uvedie ako termín dodávky „ihneď“, znamená to napr. pri potravinách a surovinách do 10 dní a pri ostatnom tovare do 5 dní. Výraz „v polovici mesiaca“ znamená, že dodávka má byť od 10. do 20. dňa v mesiaci. „Začiatkom obdobia“ znamená prvých 10 dní tohto obdobia, „koncom obdobia“ znamená posledných 10 dní obdobia.
Ak sa v zmluve termín dodávky neuvádza, je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar bez vyzvania v primeranej lehote s prihliadnutím na charakter tovaru a miesto dodania.
Riziko a prechod nákladov – ak sa prechod rizika a nákladov s tým spojených nedohodne v KZ inak, tak všetky náklady nesie predávajúci až do odovzdania tovaru kupujúcemu na mieste plnenia dodávky.
Nebezpečenstvo poškodenia, straty alebo zničenie tovaru vrátane dopravného rizika teda prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho momentom odovzdania tovaru kupujúcemu, a to:
-buď v sklade predávajúceho
-alebo v mieste určenia
-alebo pri použití verejnej prepravy v dobe odovzdania tovaru prvému prepravcovi,
-alebo podľa osobitnej dohody uvedenej v KZ.
Prechod nákladov sa však môže dohodnúť osobitnou formuláciou v KZ.
Vlastnícke právo na tovar nadobúda kupujúci v okamihu, keď sa mu tovar odovzdal. Kupujúci je povinný po prevzatí tovaru zaplatiť za tovar kúpnu cenu podľa KZ, ak tovar prišiel v požadovanom množstve a kvalite.
Platobné podmienky
Sú určené v zmluve a majú obsahovať:
a)dobu splatnosti, t.j. platobný termín
b)spôsob platenia
c)miesto platenia
Doba splatnosti sa musí vyslovene vo faktúre uviesť. S dobou splatnosti úzko súvisí aj spôsob platenia, kde môže ísť o:
-promptné platenie, t.j. okamžité platenie pri dodávke alebo pri obdržaní faktúry. Okamžitá platba pri prevzatí dodávky sa spravidla realizuje v hotovosti. Tento spôsob má veľké výhody, najmä pre predávajúceho, pretože nenesie takmer žiadne riziko. Pri platení ihneď po prevzatí faktúry nemusí nasledovať hneď hotovostné platenie, pretože faktúru možno uhradiť prevodným príkazom z bankového účtu a to ihneď po jej obdržaní alebo najneskôr do 8 dní.
-platenie neskôr, ale v súlade s dohodnutou lehotou splatnosti. V prípade oneskoreného platenia požaduje predávajúci od kupujúceho úrok z omeškania napr. vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
-platenie vopred t.j. pred uskutočnením dodávky, ak sa zmluvné strany v KZ tak dohodli. Táto forma platenia zvýhodňuje predávajúceho, pretože môže vopred disponovať s peniazmi kujúceho, ktorý dostane tovar až neskôr.
Miesto platenia je každé miesto, na ktorom kupujúci uskutočňuje platbu. V prípade, ak ide o bezhotovostné platby, je to spravidla obchodné sídlo kupujúceho. V prípade hotovostných platieb môže byť miestom platenia aj obchodné sídlo predávajúceho.
Balenie tovaru, spôsob dopravy a ostatné náležitosti KZ
Obaly plnia viaceré funkcie:
-ochraňujú tovar pred vonkajšími účinkami, ako aj proti úbytkom
-zvyšujú prepravnú a skladovú spôsobilosť tovarov
-napomáhajú pri zvyšovaní predaja.
Obaly sú často nevyhnutnou súčasťou tovaru. Náklady na obaly sú najčastejšie priamo zahrnuté v predajnej cene. Ak sa v KZ nedohodlo inak, balenie vždy hradí kupujúci.
Typy obalov:
-návratné
-nenávratné
Pri návratných obaloch je kupujúci oprávnený ich vrátiť predávajúcemu (spravidla v lehote 60 dní od prevzatia dodávky) a vyfakturovať ich v pôvodnej cene.
Spôsob dopravy zabezpečí odberateľ, dodávateľ alebo prostredníctvom verejného prepravcu. Môže byť osobitne upravený v KZ.
Ostatné náležitosti
-všeobecné dodacie a platobné podmienky formulované tak, aby chránili predovšetkým predávajúceho, často sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou KZ. KZ sa v texte priamo odvoláva na znalosť a obojstrannú súhlasnosť s o všetkými uvedenými dodacími a platobnými podmienkami.
-zmluvné pokuty pri oneskorení dodávky predávajúcim i kupujúcim, spôsob náhrady škody
-riešenie prípadných sporov súdnou cestou – odovzdávajú sa na rozhodnutie príslušného súdu v sídle predávajúceho
-a iné špecifické podmienky a otázky týkajúce sa záruky za akosť, spôsobu náhrady škody, reklamácie pri zjavných a skrytých chybách tovaru a pod.
Colná politika a clá
Clo- je poplatok, peňažná dávka, ktorú vyberá štát pri prechode tovaru cez colné územie.
Druhy ciel podľa funkcií a cieľov cla: Druhy ciel vedieť definovať ? áno
1.obchodnopolitické hľadisko:
•autonómne clo→ určované samost. rozh. štátu, všeobecne platné voči všetkým krajinám
•zmluvné clo→ platné voči štátu, s ktorým je uzavretá zmluva
2.podľa účelu:
•fiškálne clo→ jeho poslaním je zabezpečiť príjem do štátneho rozpočtu
•ochranné clo→ jeho úlohu je chrániť domácu výrobu a trh pred zahr. konkurenciou
-prohibičné→ je vysoké, prakticky znemožňuje dovoz tovaru
-antidumpingové→ chráni domácich výrobcov proti dovozu tovaru pri dumpingových cenách
(t.j takých cenách dovážaného tovaru tovaru, kt. sú nižšie ako ceny toho
istého druhu tovaru z domácej produkcie)
-preferenčné→ zvýhodnené colné sadzby sa poskytujú len niektorým krajinám vo vzájomnom
styku (colné preferencie)
-diferenčné→ týka sa určitého tovaru podľa použitého dopravného prostriedku a smeru
-výchovné→ chráni domácu rozvíjajúcu sa novú výrobu, pokiaľ nie je schopná konkurovať
zahraničným tovarom
-kompenzačné→ zmierňuje určité nevýhody domácej produkcie voči dovážanému tovaru
•odvetné clo→ predstavuje protiopatrenia štátu voči tým štátom, kt. sťažili dovoz jeho tovaru
3.podľa smeru pohybu tovaru:
•vývozné clo→ zaťažuje vývoz domáceho tovaru ktorého je na domácom trhu nedostatok
•dovozné clo→ vyberá sa pri dovoze tovaru do krajiny (má najväčšie uplatnenie)
4.podľa spôsobu výpočtu:
•špecifické clo→ je vymerané v peňažnej jednotke na jednotku objemu, rovnako zaťažuje kvalitný
aj nekvalitný tovar
•valorické clo→ určuje sa na základe percenta a počíta sa z ceny tovaru, reaguje na cenu tovaru,
a tým aj na jeho kvalitu
•kombinované clo→ kombinácia špecifického a valorického cla
•kĺzavé clo→ vypočítava sa z ceny tovaru a určuje sa podľa cenového pohybu na vnútornom
trhu
Orgány štátnej správy pre oblasť colníctva:
•Ministerstvo financií SR
•Colné riaditeľstvo SR
•Colné úrady - pohraničné a vnútrozemské
•Colný kriminálny úrad
Colné konanie, colné režimy
Musíme vedieť náležitosti rozhodnutia v colnom konaní, colné vyhlásenie ako sa podáva, vedieť definovať jednotlivé colné režimy ? stačí to, čo máte tu napísané
1.Colné konanie je činnosť, v priebehu ktorej má colný úrad rozhodnúť, či sa tovar prepustí do niektorého z týchto druhov colného režimu:
a)voľný obeh tovaru - prepustí colný úrad zahraničný tovar, kt. bol pod colným dohľadom a má sa tu trvale ponechať, povinnosť zaplatiť dovozné clo a dane
b)tranzit - tovar dopravovaný pod colným dohľadom od colného orgánu odoslania k colnému orgánu určenia
c)uskladnenie v colnom sklade – možno zahraničný tovar skladovať bez toho, aby sa platilo clo alebo iné dane. Povinnosť zaplatiť colný dlh a daň vzniká až po prepustení tovaru do voľného obehu. Colný sklad verejný, al. súkromný.
d)aktívny zušľachťovací styk – dovezený zahraničný tovar prešiel jednou alebo viacerými spracovateľskými operáciami a potom bol vyvezený späť z tuzemska do zahraničia vo forme zušľachtených výrobkov. Nepodlieha dovoznému clu a obchodno-politickým podmienkam.
e)prepracovanie pod colným dohľadom – prepracovanie zahraničného tovaru v tuzemsku tak, že sa zmení sadzbové zaradenie alebo stav tovaru. Po prepustení do voľného obehu sa vymeria clo z colnej hodnoty dovezeného tovaru
f)dočasné použitie
g)pasívny zušľachťovací styk – umožňuje, aby slovenský tovar bol dočasne vyvezený do zahraničia za účelom vykonať spracovateľské operácie a aby zušľachtené výrobky boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.
h)Vývoz – umožňuje, aby slovenský tovar opustil tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie vývozných ciel, uplatnenie obchodno-ekonomických opatrení a ďalšie vývozné formality.
2.Colné konanie sa robí na základe colného vyhlásenia, a to v priestoroch colného orgánu, v colnom priestore, mimo colného priestoru alebo za chodu vlaku či počas plavby loďou.
3.Colné vyhlásenie je dokument, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do príslušného režimu.
4.Deklarant je účastník colného konania, ktorý predkladá tovar na colné konanie.
