Tovaroznalectvo

Sklo, vlastnosti skla a sklárske suroviny

Silikátový priemysel – je spoločný názov pre sklársky priemysel a keramický priemysel
Základnou zložkou skla a keramiky sú kremičitany čiže silikáty. Silikátový priemysel je náročný na čistotu surovín a tiež na spotrebu energie.

Sklársky priemysel

Sklárske výrobky za svoje široké využitia vďačia svojim výhodným úžitkovým vlastnostiam. Úžitkové vlastnosti súvisia s chemickým zložením skla.
Úžitkové vlastnosti skla: priehľadnosť, číre, lesklé, je ľahko farbiteľné, je tvrdé, je chemický odolné, tepelnú odolnosť, sklo je aj hygienické.

Rozdelenie skla podľa chemického zloženia:

1.sodnovápenaté sklo

-sklársky piesok – kremeň SiO2 oxid kremičitý
-vápenec uhličitan vápenatý CaCO3
-sóda – uhličitan sodný Na2CO3
-je najbežnejšie, najlacnejšie sklo používa sa na výrobu obaľového skla

2.draselnovápenaté sklo

-sklarsky piesok, vápanec, potaš K2CO3 uhličitan draselný
-používa sa na výrobu lepšieho úžitkového tovaru

3.olovnaté sklo

-sklársky piesok, vápenec, mínium Pb3O4
-používa sa hlavne na optické účely, ako olovnatý kryštál

Výroba skla

Sklo sa vyrába v sklárskych peciach. Sklárske pece:

1.vaňové sklárske pece
2.panvové sklárske pece

-staršie sklárske pece sú vykurované generátovým plynom
-modernejšie sklárske pece sú vykurované elektrickou energiou
-výkonnejšie sú vaňové sklárske pece dĺžka až 30 m, šírku 6 m, v takýchto vaňových peciach za 24 h sa spracuje až 200 t skloviny
-sklársky kmeň SiO2 + CaCO3 + Na2CO3
-sklárske suroviny musia byť dokonale čisté a suché
-vlhkosť povolená 4 – 5%
-pred vstupom do sklárskej pece sa musia riadne premiešať, pri výrobe bežných skiel suroviny sa miešajú v bubnovom miešadle
-pri výrobe špeciálnych skiel sa suroviny miešajú ručne
-teplota v sklárskych peciach je od 1000 – 1500°C
-ak sa vyrába kremenné sklo teplota je 1700°C
-kremenné sklo sa používa na výrobu špeciálnych teplomerov
-sklovina sa nechá vychladnúť na určitú teplotu a potom sa ďalej spracováva

Vyrábajú sa – ručne, strojovo:

Ručne- vyrábajú sa fúkaním pomocou sklárskej píšťaly – oceľová rúrka 90 – 120 cm dlhá na jednom konci je rozšírená na druhom konci sa nachádza mosadzný náustok a drevená rukoväť.
Fúkaním- sa vyrába umelecké sklo a prevažná časť kalíškoviny, obalové sklo sa vyrába na plnoautomatizovaných linkách
Strojovo- sa sklovine spracováva lisovaním alebo ťahaním
Lisovaním- sa vyrábajú hrubostenné masívne predmety
Ťahaním- sa vyrába tabuľové sklo a sklenené rúrky, farbenie skloviny sa robí oxidmi kovov, ktoré sa pridávajú priamo ku sklárskemu kmeňu do sklárskej pece
CoO - modro
FeO – oxid železnatý – zeleno
Fe2O2 – žlto – hnedo
CuO – tyrkysová
Cu, Au - červená

Zušľachťovanie sklárskych výrobkov

Sklo sa zušľachťuje 3 spôsobmi:

1.brúsením
2.leštením
3.maľovaním

1. brúsením - sklo sa brúsi ručne na brúsnych kotúčoch
2. leštením- sklo sa leští na kotúčoch s mäkkou podložkou pomocou práškov na leštenie
3. maľovaním- sa používajú špeciálne farby sú to sýto zafarbené sklá rozdrví sa to na jemný prášok, olej, terpen, terpentýn – tieto farby sa vypaľujú v elektrických peciach pri teplote okolo 800°C.

Druhy sklárskych výrobkov

Podľa použitia sa sklárske výrobky rozdeľujú:

1.Technické sklo
2.Úžitkové sklo
3.Dekoratívne sklo

Technické sklo

Do skupiny technického skla sa zaraďujú výrobky používané v stavebníctve, v optike, v laboratóriách, elektrotechnické sklo, osvetľovacie sklo.
Stavebné sklo- tabuľové sklo, sklené tehly, sklené mozaikové obkladačky, tabuľové sklo môže mať kvôli bezpečnosti vlisovanú drôtenú vložku. Vrstvené sa používa v dopravných prostriedkoch.
Optické sklo- vybrúsené šošovky a hranoly
Laboratórne (chemické sklo)- sial, simax, je odolné voči chemikáliám, odoláva teplotným zmenám a má vysokú teplotu mäknutia skla
Elektrotechnické sklo- banky na žiarovky, žiarivkové trubice, televízna obrazovky
Osvetľovacie sklo

Úžitkové sklo

Musí spĺňať požiadavky účelnosti a tiež musí vyhovovať estetickým požiadavkám spotrebiteľa. Delíme ho:

1.stolové- poháre, štamperlíky, sklené tanieriky, misy
2.varné- čajníky, kávovary, termosky, varné misky, pekáče
3.obalové- sa používa na uskladňovanie kvapalných a pevných potravín – fľaše, zaváracie poháre zelené chránia pred slnkom
4.zrkadlá- rovinné – sklo zadná strana nanesená kúsok striebra
- guľové

Dekoratívne (ozdobné) sklo

-dekoratívne sklenené figúrky, vianočné ozdoby, kryštáléria → soľničky, vázičky, dózy
-bižutéria - sklené perly, korálky, sklené kamene s diamantovým výbrusom
-sklené vianočné ozdoby sa vyrábajú fúkaním s ľahko taviteľného skla môžu sa postriebrovať a maľovať

Keramika

Rozdelenie:

1.hrubá keramika- na technické účely – stavebná: tehly, krytina, kanalizačné rúry
2.jemná keramika- úžitkové a dekoratívne predmety

Rozdelenie podľa vlastností vypáleného črepu (!):

a)keramika s pórovitým črepom

- matný, prepúšťa kvapaliny a plyny. Plyny sa musia glazovať, aby neprepúšťali kvapalinu
- tehliarske výrobky, hrnčiarske výrobky, terakota, žiaruvzdorné výrobky, majolika a fajansa – ľudová keramika, pórovinové výrobky

Tehliarske výrobky – červený alebo žltý črep, priepustnosť 25%
Hrnčiarske výrobky – pórovitý črep s hnedou glazúrou
Terakota – má črep a farbu podobnú tehliarskym výrobkom, používa sa hlavne na okrasné účely ako záhradná keramika.
Žiaruvzdorné výrobky – odolávajú vyšším teplotám ako 1580°C, používajú sa na výmurovku rozličných druhov pecí: šamotové, dinasové a magnezitové tehly
Majolika – farebný črep a farebná glazúra
Fajansa – má biely črep, bielu glazúru
Pórovinové výrobky – biely črep a priesvitná glazúra

b)keramika s nepórovitým (celistvým) črepom

- celistvý, neprepúšťa kvapaliny a plyny: kamenina, porcelán

Kamenina – biely, alebo farebný črep (zdravotnícka alebo sanitná keramika)

Porcelán – biely črep, v tenkých vrstvách, je priesvitný, je tvrdší ako sklo a bežná oceľ.
- odoláva chemikáliám, odolný voči zmenám teploty
- základné suroviny na výrobu porcelánu: kaolín, živec, kremeň

Porcelán:

Tvrdý- obsahuje 50% kaolínu, 25% kremeň, 25 % živec – Karlovarský porcelán
Mäkký- menej ako 40 % kaolínu

Keramické suroviny

1. plastické zeminy- hliny, íly, kaolín
2. ostrivá- kremeň, živec, piesok

Plastické zeminy – vyskytujú sa v prírode, v rozličných stupňoch znečistenia, najvzácnejšia zemina je kaolín
V prírode sa ťažia aj iné plastické zeminy: tehliarske, hrnčiarske, pórovinové, kameninové, žiaruvzdorné hliny.
Plastické zeminy, ktoré sa používajú na výrobu keramiky s bielym črepom nesmú obsahovať zlúčeniny železa, ktoré by sfarbovali črep do červena.
Keramická masa → plastické zeminy + ostrivá + H2O → spracúva sa buď ručne (na hrnčiarskom kruhu), alebo strojovo.U

Keramické výrobky sa môžu vypalovať 1 – 2 – 3 krát

1-krát – tehly, krytina (surový črep), nemaľujú sa ani neglancujú
2-krát – ktoré sa glancujú
3-krát – aj glancujú aj maľujú

Vypaľovanie prebieha v rozličných typoch pecí:
- tunelové pece – najmodernejšie s plynovým, alebo elektrickým vykurovaním.

Druhy keramických výrobkov

1.Technická keramika

Stavebná keramika, žiaruvzdorné stavivá, zdravotnícka (sanitná) keramika, elektrotechnická, chemická keramika.
Stavebná keramika – duté a plné tehly, krytina, obkladačky, dlaždice, kanalizačné rúry
Žiaruvzdorné stavivá – odolné voči zmenám teploty, odolné voči deformácii, chemickú odolnosť, dobrú tepelnú vodivosť. Pri skladovaní je potrebné dbať na to, aby sa tehly nepomiešali. Prepravovať sa musia v uzavretých dopravných prostriedkoch čím sa chránia pred poveternostnými vplyvmi.
Zdravotnícka (sanitná) keramika – umývadlá, vane, výlevky, WC misy
Elektrotechnická keramika – vyrába sa z technického porcelánu napr. poistky, rôzne porcelánové vypínače
Chemická keramika – nádrže, reakčné veže → z kameniny laboratórne náradie

2.Úžitková keramika

- k úžitkovej keramike patria úžitkové predmety, ktoré sa používajú na bežné stolovanie
- stolový riad sa vyrába s porcelánu alebo s póroviny
- porcelánový riad môže byť: hrubostenný, alebo tenkostenný, odoláva zmenám teploty, je tvrdý, lesklý pevný a odolný voči kyselinám a zásadám, s ktorými prichádza do styku
- pórovinový riad je lacnejší, pórovina sa vypaľuje pri nižších teplotách ako porcelán
- k úžitkovým keramickým výrobkom sa zaraďujú varné keramické výrobky → musia sa zahrievať a ochladzovať postupne
- otvorený plameň treba tlmiť liatinovou platničkou alebo azbestovou sitkou
- kameninové sudy na kapustu, kvetináče a rôzne keramické hrnce

3.Dekoratívna keramika

Figurálna keramika rôzne sošky, ozdobná keramika, polo úžitkového charakteru → svietniky, vázy, popolníky, porcelán, majolika, jajansa

Chyby keramiky

Nastávajú pri nesprávnom zložení surovín, pri tvarovaní, pri sušení, pri glazovaní, pri vypaľovaní, pri zušľachťovaní.

Najbežnejšie chyby:

1. zrnká (šamot, alebo piesok) – zrnká môžu byť zaglazované, alebo nezaglazované
2. pokrivenie – porušenie tvaru výrobkov na tanieroch, šálkach, podšálkach
3. zadymenie glazúry – matný nádych, ktorý je spôsobený dymom pri vypaľovani
4. trhliny v črepe
5. mechanické porušenie glazúry

Textilný priemysel

Textilný a odevný priemysel patria medzi dôležité odvetvia spotrebného priemyslu. Spracováva takmer všetky druhy textilných surovín a vyrába takmer všetky druhy textilných výrobkov.

Rozdelenie textilného priemyslu podľa druhu spracovávanej suroviny:

1. Bavlnársky priemysel (Ružomberok)
2. Ľanársky priemysel (Kežmarok)
3. Vlnársky priemysel

Rozdelenie textilného priemyslu podľa výroby:

1. pradiarne - výroba priadzy
2. tkáčovne a pletiarne- výroba tkanín a pletenín
3. úpravovne- čistiarne, antistatická úprava, nepremokavá úprava

Rozdelenie textilných výrobkov (rozdelenie do niekoľkých základných podskupín):

1. podľa použitej textilnej suroviny: bavlnené, ľanové, syntetické, polyesterové, vlnené, viskózové
2. podľa technológie výroby: Tkaniny, pleteniny, tkanino - pleteniny, netkané textílie, koberce, textilná galantéria
3. podľa účelu použitia: Osobná spodná bielizeň, osobná nočná bielizeň, vrchné ošatenie, spoločenské odevy, športové odevy ...
4. podľa pohlavia a veku: Kojenecký vek, predškolský vek, mladší školský vek, dorastový vek, dievčenské, chlapčenské, dámske, pánske
5. podľa vypracovania: Jednofarebné, pestro tkané, potláčané

Rozdelenie textilných vlákien:

1.prírodné- rastlinného pôvodu
- živočíšneho pôvodu
2.chemické- celulózové – viskózové vlákna
- syntetické

Vlastnosti textilných vlákien

Východiskovou surovinou na výrobu textílií (tkaniny, pleteniny, netkané textílie) sú textilné vlákna. Z textilných vlákien pozdĺžnym narovnávaním a stáčaním sa vyrába priadza, ktorá je základným materiálom na výrobu textilných výrobkov.

Základné vlastnosti textilných vlákien sú:

1.dĺžka

- je od niekoľko mm po niekoľko desiatok cm
- je dôležitá pri výrobe priadzi z jemných a dlhých vlákien, vyrába sa rovnomerná a jemná priadza

2.jemnosť (hrúbka vlákien)

- vplýva na rovnomernosť a jemnosť priadze
- výrobky z jemných priadzí majú pekný vzhľad, sú hebké a splývavé

3.pružnosť

- schopnosť vlákien vrátiť sa do pôvodného stavu, alebo tvaru
- táto vlastnosť u hotových výrobkov sa prejavuje nekrčivosťou

4.pevnosť

- má veľký vplyv na trvanlivosť výrobkov

5.navĺhavosť

- schopnosť vlákien pohlcovať zo vzduchu vodu a tým vyrovnávať svoju vnútornú vlhkosť s vlhkosťou okolitého prostredia

Dôležité sú aj iné vlastnosti napr. farba, lesk, schopnosť prijímať farbivá, elektrická vodivosť.

Prírodné textilné vlákna

Živočíšne textilné vlákna

Ovčia vlna

-Patrí medzi najcennejšie textilné suroviny
-Zostrihnutá vlna z jednej ovce sa nazýva rúno
-Vlna sa po zostrihnutí dopravuje do pradiarní, kde sa najprv triedi podľa kvality
-Najkvalitnejšia vlna je z chrbta a lopatiek, menej kvalitná z brucha a nôh

Okrem ovčej vlny sa na výrobu textílií používa: ťavia srsť, srsť s kašmírskych a angorských kôz → mohérová vlna. V zmesi s ovčou vlnou sa používajú na výrobu odevných a plášťových tkanín na výrobu prikrývok a šálov.

Zajačia a králičia srsť sa používa na výrobu dámskych a pánskych klobúkov.

Rastlinné textilné vlákna

Bavlna

Patrí k najbežnejším a najpoužívanejším surovinám textilného priemyslu. Bavlnené vlákna dĺžky 10 – 60 mm vyrastajú na semenách rozličných odrôd bavlníka, ktorý sa pestuje plantážnicky v tropických a subtropických oblastiach. Po dozretí od semien sa musia oddeľovať a to pomocou špeciálnych odrzňovacích strojov, potom sa lisujú do balíkov a dopravujú sa do pradiarni. Bavlnené vlákna majú vysokú pevnosť za sucha a za mokra sú biele, dobre sajú pot, príjemné sú na dotyk. Majú aj nevýhodné vlastnosti, ľahko sa krčia a dlho schnú. Nevýhodné vlastnosti sa dajú vylepšovať pridávaním polyesterových vlákien. Používajú sa na výrobu tkanín, pletenín a bytových textílií.

Ľan a konope

Patria medzi domáce rastliny. Po dozretí sa ručne alebo strojovo vytrhávajú. Ľanové a konopné vlákna lyko sa musia oddeliť od drevnatých častí rastlín máčaním, rosením, ich kombináciou, alebo chemickým spôsobom, pri ktorom sa drevnaté časti rastlín rozkladajú pomocou mikroorganizmov.

Ľanové vlákna - sú pevné, jemné, chladivé. Ľan sa používa na výrobu letných šatoviek, na výrobu oblekových a dekoračných tkanín, na výrobu utierok.
Konopné vlákna - hrubšie, tvrdšie, menej pružné a používajú sa na výrobu plachtovín, na výrobu matracových a dekoračných tkanín.

Chemické textilné vlákna

Chemické vlákna je súhrnný názov pre textilné vlákna vyrábané rozličnými chemickými technológiami. Sú to plnohodnotné vlákna, nie sú náhradou za prírodné textilné vlákna. Sú to vlákna so špeciálnymi vlastnosťami. Vyrábajú sa dvojakým spôsobom:

-vo forme nekonečného vlákna, vo forme hodvábu
-vo forme krátkych vlákien, vo forme striže

Chemické vlákna majú charakteristický vysoký lesk, ktorý je u väčšine výrobkov nežiaduci, preto sa upravujú matovaním.
Celulózne vlákna → viskózové, mednaté, acetátové
Syntetické vlákna → polyamidové vlákna PAD, polyesterové vlákna PES, polyakrylnitrilové PAN, polychloridové PVD, polypropylénové POP, polyuretánové PUP

Polyamidové vlákna

V súčasnosti sa vyrába niekoľko druhov polyamidových vlákien nylónového, alebo perlonového typu. Sú veľmi jemné, pružné, pevné, ľahké, odolávajú voči odieraniu, odolávajú baktériám a plesniam. Majú aj nevýhodné vlastnosti, nízku tepelnoizolačnú schopnosť, nízku navĺhavosť a veľmi hladký povrch. Tieto nevýhodné vlastnosti sa dajú upravovať tvarovaním vlákien. Používajú sa na výrobu tkanín, pletenín. Obchodné názvy sú: silón, chemlón, dederón, kaprón.

Polyesterové vlákna

Druhá najvýznamnejšia skupina syntetických vlákien. Majú podobné vlastnosti ako polyamidové vlákna, len sú pružnejšie. Používajú sa na výrobu takmer všetkých druhov textilných výrobkov. Obchodné názvy sú: tesil, slotera.

Polyakrilnitrilové vlákna

Vyznačujú sa tým, že sa dajú dostatočne predĺžiť čo sa využíva pri tvarovaní vlákien. Majú dobre tepoelno-izolačné vlastnosti, príjemné sú na dotyk. Vyrábajú sa prevažne vo forme striže a používajú sa na výrobu tkanín a pletenín.

Polyvinylchloridové vlákna

Používajú sa na výrobu zdravotnej bielizne a prikrývok, nenavĺhajú.

Polypropylénové vlákna

Sú veľmi pevné, pružné, majú dobrú tepelno-izolačnú schopnosť. Používajú sa na výrobu kobercov a na výrobu nábytkových a dekoračných tkanín.

Polyuretánové vlákna

Pevné, trvanlivé, veľmi pružné, rozťažnosť je od 300 do 500 %. Na výrobu výrobkov, ktoré sa vyznačujú elastickosťou.

Priadze, tkaniny a väzby tkanív

Priadze

Sú základným materiálom na výrobu tkanín a pletenín. Vyrábajú sa urovnávaním vlákien do pozdĺžneho smeru a ich stáčaním do jedného ľubovoľne dlhého a hrubého celku. Priadze sa vyrábajú strojovo, celý proces sa nazýva pradenie.

Proces sa dá rozdeliť do 4 častí:

1.prípravné práce
2.predpriadanie
3.dopriadanie
4.úprava priadze

Pri výrobe priadze sa vlákna môžu stáčať doprava alebo doľava, vlákna dostávajú zákrut ľavým alebo pravým smerom. Zákrutom sa priadza stenčuje, spevňuje a stabilizuje.

Tkaniny

Vyrábajú sa preväzovaním 2 sústav priadze.

1. sústava priadzeosnovné priadze (osnova) – dĺžka
2. sústava priadzeútkové priadze (útok) – šírka

Osnovné priadze prechádzajú tkaninou, v pozdĺžnom smere tvoria dĺžku tkaniny. Útkové priadze prechádzajú tkaninou v priečnom smere, tvoria šírku tkaniny. Pravouhlým preväzovaním týchto dvoch sústav priadzí sa vyrába tkanina. Tkaniny sa vyrábajú na tkáčskych krosnách. Vplyvom vývoja techniky sa tkáčske krosná neustále zdokonaľujú. Na tkáčskych krosnách s prídavným zariadením sa vyrábajú napr. zamaty, plyše, slučkové tkaniny. Na špeciálnych tkáčskych krosnách sa vyrábajú rôzne žakárové vzory.

Väzby tkanín

Je to spôsob, ktorým sa podľa určitých pravidiel preväzujú osnovné a útkové priadze. Má vplyv najmä na úžitkové vlastnosti napr. pevnosť, pružnosť, hladkosť, drsnosť tkanín. Väzba tkanín má vplyv na rôzne vzhľadové efekty.

Pleteniny a pletené textilné výrobky

Pleteniny na rozdiel od tkanín sa vyrábajú z jednej sústavy priadze. Priadze v pleteninách môžu byť uložené po dĺžke, alebo priečne. Podľa spôsobu uloženia priadzí sa pleteniny delia na:

1.Záťažné pleteniny - priadza je uložená v priečnom smere a priadza je spoločná pre všetky očká v riadku, môžu byť: jednolícne, obojlícne, obojrubové
2.Osnovné pleteniny - priadza je uložená po dĺžke, jedna priadza vytvára jedno očko v riadku. Tieto osnovné pleteniny sú: jednolícne, obojlícne.

Pleteniny sa vyrábajú na záťažných alebo osnovných pletacích strojoch . Na týchto strojoch sa vyrábajú metrové alebo kusové pletené výrobky.

Metrové pletené výrobky- vyrábajú sa v rôznych šírkach

Kusové pletené výrobky- sa môžu vyrábať dvomi spôsobmi:

a) regulárnym spôsobom- jednotlivé časti výrobku sa vyvarujú na stroji do požadovaného tvaru, tieto časti sa zošijú
b) poloregulárnym spôsobom – časti výrobku sa na stroji tvarujú len čiastočne, pred zošitím sa musia upravovať strihaním

Zušľachťovanie textílií

Tkaniny a pleteniny vyrobené na tkáčskych alebo pletacích strojoch sú často v takom stave, že nemôžu byť predmetom predaja alebo predmetom ďalšieho spracovania. Tkaniny a pleteniny sú často znečistené, majú nežiaduci vzhľad. Môžu byť pokrčené, môžu obsahovať tkáčske alebo pletiarenské chyby. Tieto nedostatky sa odstraňujú úpravou čiže zušľachťovaním.

1)Čistenie - z tkanín a pletenín sa odstraňujú nečistoty alebo tkáčske a pletiarenské chyby

2)Práce, ktorými sa mení povrch alebo vlastnosti textílií

a) potláčanie – na tkaninu sa nanáša koncentrované zahustené farbivo po celej dĺžke a šírke tkaniny
b) kalandrovanie – špeciálny spôsob žehlenia
c) antistatická úprava pletenín – týka sa to syntetických materiálov antistatickou úpravou sa pôsobí proti elektrostatickému náboju, ktorý znižuje estetickú úroveň dámskeho ošatenia. Elektrostatický náboj zo vzduchu priťahuje prach a výrobky sa rýchlejšie znečisťujú.
d) apretácia – sa získava tuhosť u bavlnených výrobkov, robí sa škrobením alebo syntetickými materiálmi
e) predzrážanie – sa uskutočňuje u tkanín, ktoré sa vyznačujú veľkou zrážavosťou, predzrážanie sa robí účinkom horúcej vody
f) počesávanie – metóda, pri ktorej sa z povrchu bavlnených a vlnených tkanín vyčesávajú jednotlivé vlákna
g) hydrofobizácia – sa dosahuje nepremokavá úprava tkanín. Tkaniny sa impregnujú (napúšťanie) chem. zlúčeninami, ktoré odpudzujú vodu (silikóny)
h) nekrčivá úprava – sa používa pri tkaninách z viskózovej striže a hodvábu
i) proti moľová úprava – týka sa to tkanín z ovčej vlny a iných živočíšnych srstí

Konfekčné výrobky

Tvoria súhrn hromadne vyrábaných odevov v normalizovaných veľkostiach pre zákazníkov. Vyrábajú sa sériovo odstupňovaných veľkostiach podľa stanovených typov postáv. Na ich výrobu sa používajú väčšinou odevné materiály tkaniny pleteniny, netkané textílie, laminované textílie. Používajú sa: kožušiny, odevné kože (usne), koženky a iný syntetický materiál.

Odevný materiál sa rozdeľuje do 4 skupín:

1.vrchný odevný materiál - tvorí základnú podstatu každého odevného výrobku. Používa sa na výrobu povrchov, odevných výrobkov a ich súčastí
2.podšívkový odevný materiál – používa sa na dosiahnutie požadovaného tvaru konfekčného výrobku, na zabezpečenie stálosti výrobku
3.vložkový odevný materiál – používa sa na dosiahnutie požadovaného tvaru konfekčného výrobku, na zabezpečenie stálosti výrobku
4.ostatný prípravný odevný materiál – zips, gombíky, nite, suchý zips, výšivky, cvoky, krajkoviny

Výrobný proces

Začína strihaním jednotlivých dielov. Tkanina sa naukladá v niekoľkých vrstvách na tzv. ukladací stôl. Na tkaninu sa priložia strihy. Jednotlivé diely sa vyrežú elektrickými nožmi. Diely sa očíslujú, aby nedošlo k zámene a dopravujú sa do šijacích dielní. Po zošití sa výrobky dopravujú do žehliacich dielní. Nakoniec sa triedia, hodnotia a pripravujú na expedíciu.

Veľkostný sortiment pánskych a dámskych odevov

Dámske odevy

Veľkostný sortiment dámskych odevov zohľadňuje 3 základné veľkostné miery:

1.výška postavy- po 6 cm 158, 164, 170, 176 obvodové miery sa menia po 4 cm
2.obvod hrudníka
3.obvod bokov

Pánske odevy

Veľkostný sortiment pánskych odevov zohľadňuje 3 základné veľkostné miery:

1.výška postavy182
2.obvod hrudníka104
3.obvod pásu 90Kožiarsky a kožušnícky priemysel

Kožiarsky garbiarsky priemysel

-sa zaoberá spracúvaním surových koží
-zbavia sa srsti a podkožného väziva
-mechanicky a chemicky sa ďalej spracúvajú tak, aby odolávali vlhku a na suchu, aby netvrdli.

Takto upravené kože sa nazývajú usne. Usne pre svoje dobré fyzikálno – mechanické vlastnosti majú široké využitie (obuv, kožená galantéria, odevy ...)

Kožušnícky priemysel

-sa zaoberá spracúvaním kožušín
-kožušiny sú kože zvierat aj so srsťou
-používajú sa na výrobu kožuchov, podšívky, vesty, papuče, čiapky, goliere

Rozdeľuje sa na:

1.kožušnícka prvovýroba- zaoberá sa úpravou, spracovaním a farbením kožušín
2.kožušnícka konfekcia- zaoberá sa šitím výrobkov

Kožiarske a obuvnícke suroviny

Spoločným znakom kožiarskych, kožušníckych, obuvníckych výrobkov je surovinová základňa, ktorú tvoria kože zvierat. Koža má 3 základné vrstvy: pokožka, zamša, podkožné väzivo. Z chemického hľadiska podstatu kože tvoria bielkovinové látky, sú to hlavne kolagénové vlákna a bielkovina keratín obsahuje 70% vody, tuky a minerálne látky. Surová koža sa musí upravovať, aby nadobudla potrebné vlastnosti hneď po stiahnutí zo zvieraťa musí sa konzervovať čím sa chráni pred hnilobou. Najstarší a najjednoduchší spôsob je sušenie a solenie koží. Veľmi dobrý spôsob konzervovania je suchoselenie je to vysúšanie solených koží.

Garbiarsky proces spracovania surovej kože zahŕňa 3 výrobné úseky:

1.výroby holiny a jej spracovanie
2.vyčiňovanie holiny na useň
3.úprava usní

Holina sa vyrába zo surovej kože zbavenej srsti, pokožky a podkožného väziva. Zamša pomocou štiepacích strojov sa pozdĺžne rozdelí na 2 vrstvy:

1.spodná vstva – štiepenka – používa sa na výrobu menej kvalitných usní
2.vyčiňovanie holiny na useň – je najdôležitejším úsekom garbiarskej výroby. Je to fyzikálno-mechanický proces, pri ktorom sa surová koža mení na useň. Useň musí byť: mäkká, pružná, odolná vode, na suchu nesmie tvrdnúť, ohybná. Vyčiňovanie sa môže uskutočňovať: soľami chrómu, hliníka, formaldehydom aj tukmi. Najviac sa kože vyčiňujú soľami chrómu. Tieto usne sa nazývajú chromočnené usne. Používajú sa ako rukavičkárske, obuvnícke a technické usne. Sú ľahké, pevné, dobre farbiteľné. Usne vyčiňované soľami hliníka irchy neodolávajú vode. Výhodné vlastnosti sú biele, na svetle stále, sú ľahko farbiteľné. Usne vyčiňované tukmi: kože jeleňov, srncov, oviec, kôz. Hotové usne sa nazývajú semiše.
3.úprava úsní – môžu sa vyprať, odvodňujú sa, farbia sa, mastia sa, sušia sa, napínajú sa, môžu sa brúsiť, lakovať.

Kožiarske výrobky

Ku kožiarskym výrobkom patrí obuv a kožená galantéria.

Obuv sa rozdeľuje z niekoľkých hľadísk:

1. rozdelenie obuvi podľa tvaru z vršku

a) papuče
b) pantofle – obuv bez pätovej časti
c) lodičky
d) sandále, poltopánky, topánky – zakrýva členok
e) čižmy

2. rozdelenie podľa účelu použitia

a) pracovná obuv – má špeciálnu konštrukciu prispôsobenú určitému druhu zamestnania
b) vychádzková obuv – obuv určená na celodenné nosenie
c) spoločenská obuv – obuv rozličných tvarov a povrchových úprav
d) domáca obuv
e) športová obuv – závisí od daného športu

Číslovanie obuvi

Pri číslovaní sa používajú dĺžkové a obvodové miery. Dĺžkovú mieru udáva veľkostné číslo. Obvodovú mieru udáva obvodová skupina. Veľkostné číslo vychádza zo skutočnej dĺžky nohy udanej v mm:

24025538
25026639

Interval číslovania je 5 alebo 10 mm. Obvodové skupiny udávajú obvod nohy označujú sa veľkými písmenami abecedy: úžšia A, B, C, D, E, F, G, H

Kožená galantéria

Kufre:- musia byť dostatočne objemné, musia byť skladné, pevné, odolné voči poveternostným vplyvom, vzhľadné. Vyrábajú sa v niekoľkých veľkostiach.
Aktovky: - jednoduché, školské, diplomatky, spisovky, kufríky
Kabelky:- najmódnejšou skupinou koženej galantérie, módne zmeny: farby, veľkosti, tvaru
Rukavice:- sa podľa použitia rozdeľujú: pracovné, športové, vychádzkové

Kožušnícke suroviny

Kožušiny

Sú kože zvierat vyčiňované aj so srsťou. Surové kože, ktoré sú vhodné na kožušnícke spracovanie sa nazývajú kožušnícke kožky.

Kožušnícka kožka sa skladá z vlastnej kože (remeň), kožušinová srsť (vlas). Srsť jednotlivých zvierat sa líši tvarom, rozmermi, dĺžkou, farbou, pevnosťou, pružnosťou, leskom, jemnosťou. Pri posudzovaní kvality celých kožušín sú rozhodujúce vlastnosti vlasu, ale dôležitý je aj remeň, ktorý určuje pevnosť a pružnosť kožušín.

Kožušnícke kožky sa rozdeľujú:

1.kožušnícke kožky z divočiny- zo zvierat voľne žijúcich v prírode: líška, norka, zajac poľný, králik divý, divá mačka, vydra, veverička, vačica, činčila, nutria, tchor, tuleň, kuna, vlk
2.kožušnícke kožky z domácich – ovce, žriebätá, teľatá, králik domáci, zajac

Kožušiny sa vyčiňujú soľami chrómu, hliníka, formaldehydom, tukmi. Úprava kožušín: farbenie a strihanie. Farbením sa zrovnomerňuje odtieň jednotlivých kožušín, vzhľad jednotlivých kožušín sa môže zlepšovať,, môžu sa napodobňovať drahé kožušiny. U ušľachtilých kožušín sa ponecháva pôvodná dĺžka vlasu, strihaním sa upravujú kožušiny oviec, jahniat, králikov.

Kožušnícke výrobky

Kožušnícke výrobky sa vyrábajú:

1.z prírodných alebo syntetických kožušín
2.z prírodných kožušín, ktoré sú kombinované so syntetickými usňami

Patria k nim kožušinové plášte (tvar a dĺžka sa mení podľa módy), kožušinové vesty, kožušinové podšívky do kabátov, vyrábajú sa hlavne z kožušín z nízkou a jemnou srsťou. Čiapky a goliere sa vyrábajú z najkvalitnejších kožušín. Rukavice sa vyrábajú aj z menej kvalitných kožušín.Drevársky priemysel

Drevo patrí k najstarším surovinám, ktoré človek používal na výrobu výrobkov. V súčasnosti sa drevo používa ako stavebný materiál, na výrobu nábytku, športových potrieb, hudobných nástrojov, školských a kancelárskych potrieb. Rastlinný pôvod dreva a jeho bunková štruktúra určujú i vlastnosti dreva, ktoré sú rozdielne pre rôzne druhy stromov. Drevo má výhodné i nevýhodné vlastnosti.

Jednou z výhodných vlastností je ľahká spracovateľnosť a s tým súvisí aj nízka energetická náročnosť. Drevársky priemysel patrí k priemyselným odvetviam, ktoré spotrebúvajú malé množstvo energie. Výhodné vlastnosti: vysoká pevnosť vzhľadom k hmotnosti dreva, dobré tepelno-zvukovo izolačné vlastnosti.
Nevýhodné vlastnosti súvisia s organickým pôvodom dreva: nízka životnosť dreva, zosychanie, horľavosť dreva.

Vlastnosti dreva môžu byť ovplyvnené aj chybami dreva:

1.chyby v stavbe dreva – hrče, oká
2.chyby v tvare kmeňa – krivosť
3.chyby spôsobené poranení – víchrice, potopy
4.chyby spôsobené rastlinnými a živočíšnymi škodcami

Na zlepšenie vlastní a predĺženie životnosti sa používajú rôzne druhy úprav: sušenie, impregnácia (napúšťanie dreva rôznymi chemikáliami), ochrana nátermi, nástrekmi. Malo odpadová technológia – je komplexná technológia, pri ktorej sa spracúvajú všetky časti stromu.

Spôsoby spracovania dreva

1.mechanické spôsoby spracovania dreva
2.chemické spôsoby spracovania dreva

1.mechanické spôsoby spracovania dreva - pílenie, tvárnenie dreva

Piliarska výroba vzhľadom na objem spracúvanej drevnej suroviny je najdôležitejšou zložkou drevárskeho priemyslu. Hlavným produktom sú všetky druhy neopracovaného dreva. Základné obrábacie nástroje sú rôzne druhy píl, bežné sú kotúčové, rámové, pásové.

Piliarska výroba prebieha v postupnosti:

1.delenie výrezu (získavanie základných kusov dreva)
2.omietanie (opracovanie bočných plôch)
3.skracovanie reziva (rezivo – opracované drevo)

Rozdelenie reziva podľa bočného prierezu

1.doskové rezivo - hrubé od 13 – 35 mm, dĺžka 70 – 260 mm
2.fošne - hrubé od 40 – 100 mm, dĺžka 70 – 220 mm
-hranené- obdĺžnikový prierez
-pohranené- bočné steny upravené do oblúkov
3.drobné rezivo - dosky do S = 25 cm2

Tvárnenie dreva

Mechanický spôsob spracovania, pri ktorom sa drevu dodáva potrebný tvar alebo vyššia merná hmotnosť a to tlakom, lisovaním, valcovaním, ohýbaním. Podstata dreva sa tu nemení, ale sa menia jeho mechanické vlastnosti. V praxi sa najviac využíva lisovanie a ohýbanie dreva.

2.chemické spôsoby spracovania dreva

Vyrába sa lepené drevo – aglomerované materiály.

Lepené drevo- vyrába sa v preglejkárskej výrobe, výroba preglejky a latovky. Vyrába sa lepené konštrukčné drevo – mimo závod.
Preglejka- doska vyrábaná z 3 alebo viacerých vrstiev dýh ihličnatého alebo listnatého dreva. Dyha – tenký list dreva hrúbky od 0,1 – 4 mm, hrúbka preglejky od 0,3 – 13 mm. Používajú sa v nábytkárskom priemysle, napr. na výplň dverí.
Laťovka- veľkoplošná doska, ktorej stred tvoria latky narezané na rovnakú hrúbku priložené vedľa seba a zlepené. Vyrábajú sa v hrúbkach od 10 – 45 mm, používajú sa v nábytkárskom priemysle, na obkladanie stien
Lepené konštrukčné drevo- vzniká zlepení 2 al. viacerých vrstiev dosák. Vyrába sa buď zlepovaním dreva na hrúbku alebo nastavovaním dreva na dĺžku. Efektívnosť tejto výroby spočíva v tom, že sa tu môžu využívať aj kratšie dosky a menej hodnotné drevo. Používa sa na výrobu halových konštrukcií.

Výroba aglomerovaných materiálov

Na ich výrobu sa používa menej hodnotné drevo a odpad, ktorý vzniká na pílach: hobliny, piliny, odrezky. Spracúvaná surovina sa najprv musí rozdrviť, potom sa k nej pridávajú prísady, plnivá, na zlepšenie vlastností. Takto získaná zmes sa potom lisuje na vopred vyhriatych lisoch. Týmto spôsobom sa vyrábajú drevovláknité dosky DVD, drevotrieskové dosky DTD. Drevovláknité dosky DVD sa vyrábajú z odpadu, ktorý vzniká na pílach, majú dobré tepelno-zvukovo-izolačné vlastnosti. Používajú sa na obkladanie stien a ako aranžérsky materiál. Drevo trieskové dosky DTD sa vyrábajú z ihličnatých alebo listnatých triesok. Používa sa na výrobu nábytku, obkladanie stien, obkladanie stropovo, podlahy, priečky.

Výroba drevoviny a celulózy

Drevo tvoria 3 základné zložky:

1.celulóza
2.hemicelulózy
3.lignín

Celulóza- polysacharidy základná stavebná látka všetkých rastlinných buniek
Hemicelulózy- polysacharidy, ktoré majú v zákl. jednotke 5 – 6 atómov uhlíka, na rozdiel od celulózy sú už vo vode dobre rozpustné
Lignín- stmeľuje jednotlivé celulózové vlákna dreva a tým dodáva drevu pevnosť a tuhosť

Drevovina a celulóza sa používajú na výrobu papiera.

Drevovina- vláknitá látka, ktorá vzniká mechanickým oddeľovaním vlákien z povrchu dreva, ktoré je zbavené kôry. Používa sa na výrobu hrubšieho baliaceho papiera a na výrobu lepenky.

Celulóza sa vyrába 3 spôsobmi:

1. sulfitový spôsob
2. sulfátový spôsob
3. nátronový spôsob

Výroba papiera

Papier je produkt vyrobený splsťovaním celulóznych vlákien. Vláknitá papierenská surovina (celulóza, drevovina, odpadový papier) sa najprv mieša s vodou a potom sa ďalej spracováva v holendroch. Holendre – betónové vane, v streda sa nachádza otáčajúci sa valec s nožmi, ktorý rozvalcujú surovinu. Vzniká kašovitá látka papierovina → pridávajú sa rôzne plnivá (kaolín, baryt, krieda, mastenec) zapĺňajú póry medzi jednotlivými vláknami, znižujú priesvitnosť papiera a celkovo upravujú jeho povrch. Aby sa na papieri nerozpíjal atrament musí sa glejiť. Do papieroviny sa pridávajú kolofónia alebo živičné mydlo. Negleje sa pijavý alebo filtračný papier. Podľa potreby sa do papieroviny pridávajú aj farbivá. Takto upravená papierovina sa ďalej spracováva na papierenskom stroji.

Papierenský stroj:

Sitová časť
Lisovacia časť
Sušiaca časť

Sitová časť - Tvorí ju drôtené sito, ktoré je v neustálom pohybe. Na drôtenom site sa papierovina ukladá, splsťuje a súčasne z nej odkvapkáva prebytočná voda
Lisovacia časť - Tvoria ju 2 proti sebe sa pohybujúce valce pomedzi ktoré prechádza mokrý pás papiera a tlakom sa z neho odstraňuje ešte ďalšia voda
Sušiaca časť - Tvorí sústava parou vykurovaných valcov pomedzi ktoré prechádza pás papiera, ktorý sa úplne vysuší. Podľa požiadaviek odberateľa sa papier môže hladiť aj na špeciálnych valcovitých strojoch kalandre.

Najjemnejšie druhy papiera sa vyrábajú z celulózy a handroviny. Hrubší baliaci papier sa vyrába z drevoviny a z odpadového papiera.

Rozdelenie papiera podľa účelu použitia

1.tlačový papier- novinový, ilustračný
2.písací a grafický papier- kancelársky, kresliaci, rozmnožovací, rysovací
3.obalový papier- baliaci a vrecový
4.pre elektrotechniku- káblový, elektroizolačný
5.technický a priemyselný- cigaretový, filtračný
6.ušľachtené- kopírovací, milimetrový, kriedový, parafínový

Základné podmienky balenia a skladovania výrobkov z papierov

Spoločným znakom surovín a materiálov na výrobu papiera je ich veľká citlivosť, ktorá pri nesprávnom skladovaní, preprave, balení a tiež pri ich nesprávnej manipulácii môže viesť k poškodeniu týchto výrobkov. Pri balení týchto výrobkov je potrebné na obal dať manipulačné znaky: vlhkosť škodí, chrániť pred vlhkom, pozor sklo.

Na papier nepriaznivo pôsobí priame slnečné žiarenie. Tieto výrobky blednú a strácajú svoju sýtu farbu. V skladovacích priestoroch je potrebné vytvoriť podmienky, ktorých tovar bude chránený pred slnečným žiarením. Okná musia byť chránené: rolety, žalúzie, okenice, závesy, farebné sklo (červená, žltá) alebo výrobky z papiera skladovať v uzavretých regáloch.

Medzi ďalšie nepriaznivé vplyvy patrí: nevhodná teplota a nevhodná vlhkosť vzduchu. Vo veľmi suchom prostredí papier vysýcha, krehne. Vo vlhkom prostredí navĺhajú okraje papiera a papier zväčšuje svoj objem. V skladoch musia byť zabudované teplomery a vlhkomery a denne sa musí merať teplota a relatívna vlhkosť vzduchu. Vlhkosť vzduchu možno regulovať pravidelným vetraním a vhodne riadeným vykurovaním.

Papier je potrebné skladovať do určitých výšok, aby sa spodné vrstvy papiera tlakom nedeformovali. Papier je potrebné chrániť pred nepriaznivými biologickými vplyvmi napr. Pred plesňami. Papier, ktorý sa používa na balenie potrební je potrebné chrániť pred cudzími výparmi, chrániť pred hlodavcami. V skladoch musia byť predpisy proti požiarnej ochrane, vhodné hasiace prístroje, musí byť dostatočný zdroj vody.