Z histórie
Súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja. Jeho korene možno sledovať už v minulých storočiach. V období rozvoja priemyslu bolo Slovensko súčasťou habsburskej monarchie. Uhorská šľachta však nemala veľký záujem o rozvoj veľkovýroby. Hoci sa Mária Terézia a neskôr Jozef II. snažili vytvoriť podmienky pre rozvoj hospodárstva.
Slovensko malo v rámci uhorského priemyslu pomerne dobré postavenie, čo vyplývalo zo surovinovej základne, rozvinutého baníctva a niektorých remeselných tradícií. Na našom území boli napríklad, tri štvrtiny hutníckej výroby a temer všetka výroba papiera Uhorska.
Na Slovensku sa začal rozvýjať v 19. storočí. Remeslené dielne sa pretvárali na továrne a zároveň vznikali aj nové továrne. Roku 1832 začal pracovať parný stroj v súkenke pri Haliči (Lučenec). Stroje prenikli aj do ostatných odvetví priemyslu. V nížinatých oblastiach sa rozmáhal hlavne potravinársky priemysel. Začiatkom 20. storočia sa začal rozvíjať chemický priemysel. V Bratislave, kde bola rozvinutá riečna doprava, vznikla rafinéria ropy Apollo a výroba dynamitu Nobel. Vplyvom vzrastu počtu strojov vo výrobe a rozvojom železničnej dopravy vznikali strojárske opravárenské podniky, najväčší bol vo Vrútkach (Martin).
Priemyselná výroba sa sústreďovala v Čechách, na slovensku sa rozvíjal iba zbrojársky priemysel. Po 2. svetovej vojne sa dosť rýchlo rozbehla priemyselná výroba. Keďže sa priemysel rozvíjal v závislosti od potrieb Československa, u nás sa rozvíjalo hlavne ťažké strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel a výroba stavebných materiálov. Za komunizmu klesala kvalita výrobkov a závody sa zlučovali do veľkých podnikov, čím sa stávali nepružné. Pádom komunizmu a prechodom na trhové hospodárstvo sa veľké podniky začali rozdeľovať, stávali sa pružnejšími, vzrástol počet podnikov a klesol počet zamestnancov na podnik.

Štruktúra priemyslu:
Hodnotou výroby je na prvom mieste strojárstvo (15%) pred potravinárskym priemyslom (14%) a chemickým a gumárenským (12%). Továrne sú sústredené predovšetkým vo väčších mestách, z regiónov predovšetkým na stredom a hornom Považí. Vďaka masívnemu príchodu zahraničných investorov alebo výstavbou priemyselných parkov, sa plošné rozmiestnenie priemyselných odvetví neustále mení.

Strojársky priemysel:
Zaujal prvenstvo po 2. svetovej vojne. Bol zameraný na výrobu strojov, prístrojov, elektrotechniky, vojenskej techinky. Bol najviac sústredený na Strednom Považí.
-automobilový priemysel:
Predstavuje významnú súčasť národného hospodárstva SR a má predpoklad neustáleho zvyšovania podielu hrubého domáceho produktu, tvoreného výrobcami a sieťou dodávateľov. V minulom roku dosiahol vyše 30% z celkového vývozu SR. Ku koncu roku 2004 automobilový priemysel zamestnával cez 55 000 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 1993 až 150 % nárast, kedy pracovalo v tejto oblasti 22 000 ľudí. Podľa prognóz by sa v SR po roku 2008 malo vyrábať zhruba 180 automobilov na 1 000 obyvateľov, čím by sme sa dostali na 1. miesto vo svete.