Jedným z ďalších možných vysvetlení tohoto vzťahu môže byť samotný charakter vzorca na výpočet nezamestnanosti, kde v menovateli nie je počet obyvateľov ,ale počet práceschopných či tzv. civilnej pracovnej sily. Pri expanzii však môže dochádzať k tomu, že za určitých podmienok sú do pracovných vzťahov vťahovaní aj ľudia , ktorí predtým neuvažovali o práci a ani si ju aktívne nehľadali. Mení sa teda aj menovateľ zlomku .
Ako hovorí výrok klasika „...musíme bežať, aby sme boli na tom isto mieste...“
Všeobecne platí, že sa ekonomické ukazovatele sa v štádiu expanzie vyvíjajú pozitívne- nezamestnanosť je nízka, HDP rastie, zvyšuje sa často aj exportná výkonnosť, štátny rozpočet napĺňa svoje plánované príjmy... neplatí to však o inflácii. Inflácia v období expanzie totiž „naberá na obrátkach“ a v období recesie ceny naopak klesajú. Tento zjednodušený model platil v podstate až do 70- tých rokov , do obdobia tzv. ropných šokov. Od tejto doby môžeme pozorovať v podstate nepretržitý rast cenovej hladiny , čo platí pre celý vyspelý svet. Je to spôsobené najmä neustálym rastom cien vstupov čiže tzv. nákladovou infláciou a čiastočne aj zabudovávaním inflačných očakávaní do všetkých prepočtov v hospodárstve čo de facto vyvoláva infláciu , ktorá by za normálnych okolností nemusela nastať , prípadne by mohla byť miernejšia. Z toho vyplynulo, že ekonómovia už dnes považujú infláciu za samozrejmú súčasť hospodárskej reality , zdôrazňujú však, že je nutné ju udržiavať na prijateľnej úrovni.
Dôležitou charakteristikou ekonomického cyklu sú zmeny v nákupe investičných statkov a statkov dlhodobej spotreby. Počas recesie prudko klesá najprv nákup práve týchto produktov. Je to pochopiteľné, pretože vieme, že v takejto situácii môžeme odložiť kúpu nového stroja či továrne a predĺžiť životnosť toho starého. Naopak spotrebu životne dôležitých komodít nemožno odložiť, pokým sa nezlepší daná situácia. Práve preto aj rôzne odvetvia hospodárstva reagujú na cyklické výkyvy rozdielne. Najskôr a najsilnejšie sú postihnuté odvetvia ťažkého priemyslu a tie, ktoré produkujú investičné statky. Menej naopak ľahký priemysel napr.: potravinársky a pod..

Ukazovatele hospodárskeho cyklu:
Na meranie rytmickosti výkyvov môžeme teoreticky používať tisíce ukazovateľov. V praxi však narábame s niekoľkými desiatkami tých najdôležitejších. Zmeny v hodnotách jednotlivých ukazovateľov nemusia byť v jednotlivých fázach cyklu pre rôzne ukazovatele spoločné. Z tohto hľadiska ich môžeme rozdeliť do troch skupín hlavné, súbežné, oneskorujúce sa.