Hlavné ukazovatele, (leading indicators) majú tendenciu stúpať alebo klesať ešte pred všeobecným vzostupom alebo poklesom hospodárskej činnosti( dosahujú krajné hodnoty ešte predtým ako maximálne výchylky dosiahne samotný cyklus.) Preto sú z hľadiska reálnej hospodárskej politiky najdôležitejšie , lebo umožňujú čiastočne predvídať situáciu v blízkej budúcnosti a ak sa správne rozpoznajú včas je možné vhodne zakročiť nástrojmi anticyklickej politiky a tým aspoň čiastočne zmierniť jeho dôsledky. Hlavných ukazovateľov je dvanásť.
Pohyb súbežných ukazovateľov (angl. coincident indicators) je takmer paralelný, simultánny s ekonomickou činnosťou.
Oneskorujúce sa ukazovatele (angl. lagging indicators) dosahujú svoj vrchol alebo dno až po tom, keď túto úroveň dosiahne cyklus.
Index hlavných ukazovateľov pozostávajúci z meraní rôznej ekonomickej činnosti je vlastne skoro rok vopred vypracovaný projekt budúceho predvídania ekonomickej aktivity. Pôvodný projekt sa aspoň raz reviduje. Index súbežných ukazovateľov odzrkadľuje bežné ekonomické podmienky.
+V tabuľke je zoznam niektorých dôležitých ukazovateľov všetkých troch typov:

Druhy ekonomického cyklu:
Hospodársky cyklus možno charakterizovať podľa rôznych kritérií. Cykly môžu mať rôzne príčiny, prejavy, dĺžku, veľkosti výchyliek, dĺžku jednotlivých častí cyklu.......
Podľa dĺžky trvania cyklu rozlišujeme tieto tri základné druhy cyklov.(Toto zaužívané delenie je podľa Jozefa Schumpetera)
Veľmi dlhé cykly- „Storočné cykly „ majú periódu približne sto rokov , ich skutočná existencia je však pochybná. Dlhé cykly – Kondratievove (resp.: Kuznetzove) vlny , opakujú sa v rozmedzí 30 až 60 rokov a spájajú sa so vznikom zásadne nových objavov zásadnými zmenami vo výrobných technológiách. (1790-1813 parný stroj, 1844-1874 budovanie železníc, 1855-1916 začiatky motorizmu a elektriny). Po každom z takýchto objavov nasleduje zväčša dlhšie obdobie rozvoja súvisiace s využívaním stimulov z týchto objavov. Na týchto vlnách sa spravidla „nesie“ niekoľko stredných menších cyklov. Po 2. sv vojne sa začalo na tieto cykly postupne zabúdať a dokonca sa spochybnila ich samotná existencia , no v dnešnej dobe , keď sa začínajú v mnohých častiach sveta objavovať príznaky možnej recesie, mnohí ekonómovia oživujú teóriu dlhých cyklov.
Kuznetzove hypercykly- majú periódu cca 20 rokov. Príčiny týchto cyklov doteraz nie sú presne objasnené, predpokladá sa, že sú spôsobené zmenami vo výrobe a cenovej hladine. Niekedy sa vôbec neuvádzajú a niekedy sa stotožňujú s Juglarovými cyklami. (pozn.: generácie)
Stredné cykly tzv. Juglarove cykly – v trvaní od 6 do 10 rokov, sú zapríčinené zmenami v úrokovej miere a zmenami v dopyte po investíciách, teda so zmenami reálneho kapitálu ako sú stroje a zariadenia, inovácie , ktoré majú životnosť práve okolo 10 rokov. Existencia týchto cyklov je overená historickým vývojom a prakticky sa ich existencia nespochybňuje.
Krátke cykly tzv.