Čiastočné formy zábezpeky sa líšia podľa toho, či ide o krátkodobé potreby – krátkodobé úvery – alebo dlhodobé potreby – dlhodobé úvery.
Krátkodobý úver, ktorý je spojený väčšinou s bežnými prevádzkovými potrebami, sa zabezpečuje podstúpením (césiou) pohľadávok, preberaním záruk na dlžníka, zálohami hnuteľnosti, ako sú napr. tovar, cenné papiere, zmenky, životné poistky, drahé kovy, valuty a pod., krycími zmenkami s bankovými akceptmi a poisťovaním úveru. Dlhodobý úver, ktorý súvisí s rozširovaním podnikov, sa zabezpečuje najmä zálohami nehnuteľnosti a sčasti aj niektorými cennými papiermi.
Na zabezpečenie dlhodobých úverov poskytovaných do zahraničia požadujú banky často aj záruku štátu. Faktormi zábezpeky návratnosti spotrebného úveru poskytovaného jednotlivcom – domácnostiam – sú najmä výška pôžitkov, relatívna stálosť služobného pomeru a postavenie v zamestnaní, usporiadané osobné a rodinné pomery, nezaťaženosť pracovných príjmov rôznymi zrážkami (inými pôžičkami), alebo len primeraná zaťaženosť. Informácie o pracovných príjmoch a pomeroch si banky obstarávajú formou potvrdenia zamestnávateľa. Na získanie prehľadu o čerpaní pôžičiek v iných bankách používajú služby profesionálnych informačných kancelárií. Čiastkové formy zábezpeky sa tiež líšia podľa toho, či ide o krátkodobé potreby a úvery alebo o dlhodobé potreby a úvery.
Menšie a krátkodobé úvery sa zabezpečujú väčšinou preberaním záruk na dlžníka inou osobou a väčšie a dlhodobé úvery zálohou vhodných hnuteľností a nehnuteľností, ako aj využívaním poistenia rôznych druhov – majetkového i životného. Pri všetkých druhoch zabezpečenia úverov a pôžičiek platí, že banka môže odstúpiť od úverovej zmluvy, ak dlžník porušuje jej podmienky. Zároveň má právo pristúpiť k speňaženiu predmetov daných do zálohy a požadovať plnenie záruky.

Likvidita banky je schopnosť včas vyrovnať všetky záväzky – uhradzovať nakupované materiály, kancelárske potreby, vyplácať mzdy pracovníkom, platiť dane, plynule financovať investície a vyplácať prijaté vklady zákazníkom.Podmienkou likvidity je efektívne využívanie kapitálu, vykazovanie nevyhnutnej miery rentability, udržiavanie určitej rovnováhy medzi aktívami a pasívami, poskytovanie úverov z im adekvátnych zdrojov – krátkodobých úverov vkladov a dlhodobých úverov z dlhodobých vkladov. Pokladničná hotovosť banky a ľahko realizovateľné aktíva sa musia rovnať bežným požiadavkám vkladateľov. To predpokladá istý súlad medzi dobou, na ktorú banky poskytujú pôžičky, a dobou, po ktorú získavajú vklady. Väčšina vkladov má krátkodobý charakter a je umiestnená na bežných účtoch. Za aktívne operácie, ktoré najviac zodpovedajú podstate bankových pasív, sa preto pokladajú pôžičky na požiadanie, eskont krátkodobých obchodných zmeniek, krátkodobé pôžičky na tovar a dokumenty na tovar a pod. Ďalšou veľmi dôležitou podmienkou likvidity bánk je likvidita ich zákazníkov ako dlžníkov. Tá závisí, rovnako ako vo všetkých hospodáriacich jednotkách, od úrovne hospodárenia a rešpektovania jeho zákonitosti. Významnou podmienkou bankovej likvidity je konečne aj možnosť získať úver na všetky svoje potreby, t. j. prevádzkové, investičné i na vyplácanie vkladov klientele od iných bánk. Problém likvidity je pre banky veľmi zložitý. Obstáť v tvrdej konkurencii a dosiahnuť potrebnú rentabilitu nie je ľahké najmä pre malé, ale aj stredné banky. Mnoho bánk často skrachuje.
Snaha bánk o likviditu sa dostáva do rozporu so snahou o zisk. Banka je tým likvidnejšia, čím vyššie sú jej hodnotové peňažné rezervy. Tieto rezervy však neprinášajú zisk, preto ich banky obmedzujú na minimum, a to zmenšuje ich likviditu. Absolútna likvidita bánk je nedosiahnuteľná. Môže ísť len o relatívnu likviditu, a to, aby sa bankové aktíva mohli v pomerne krátkom čase premeniť na hotové peniaze v rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie bežných požiadaviek vkladateľov. Na i relatívna likvidita, keď sa pravidelný spätný príliv požičaných prostriedkov do bánk zastavuje. Dlžníci bankrotujú a vkladatelia začínajú hromadne vyberať vklady, žiadajú hotové peniaze. Krízy nutne vedú k strate likvidity a k bankovým krachom.

V súčasných podmienkach sa banková likvidita zhoršuje, čo je spojené aj so zmenou štruktúry aktív a pasív bánk. Niektorí ekonómovia vysvetľujú likviditu bánk prekrútene. Skúmajú ju len zo sukromnopodnikateľského hľadiska. Napríklad investície bankových zdrojov do štátnych cenných papierov pokladajú za veľmi likvidné, lebo banka ich môže vo väčšine prípadov ľahko realizovať na peňažnom trhu. Z národnohospodárského hľadiska nemožno však také investície uznať za likvidné, pretože v prípade, keď sa depozitá hromadne vyberajú, nemôžu všetky banky cenné papiere ihneď realizovať. Nepomerne vysoký podiel štátnych cenných papierov voľne, znamená preto oslabenie likvidity celej bankovej sústavy. V tejto súvislosti sa treba ešte bližšie zmieniť o probléme využívania úveru banky od iných bánk. Bankovú sústavu hospodársky vyspelých krajín tvorí mnoho bánk. Jednotlivé druhy úverových zdrojov, podobne ako požiadavky na jednotlivé druhy úverov, sú rozložené medzi všetky zložky bankovej sústavy. Situáciu okrem toho komplikuje konkurencia medzi bankami. Získať potrebný úver od inej banky nie je vždy jednoduché. Banky preto často nemôžu plniť svoje záväzky voči svojím klientom. K problému likvidity bánk sa snaží prispieť aj štát. Volí pritom rôzne prostriedky v podstate však ide o administratívne opatrenia, ktorými chce dosiahnuť, aby banky poskytovali úvery v takej štruktúre, ktorá by zodpovedala štruktúre ich úverových zdrojov. Ústredné stanovenie tzv. likvidných pravidiel, ku ktorému štát pristupuje, sa konkretizuje aj podľa toho, či ide o univerzálne alebo špecializované banky. Určujú sa napríklad pomery medzi poskytnutým úverom a vlastným kapitálom, podiel najlikvidnejších aktív na celkovej výške bankových aktív a pod.
Štátne orgány sa snažia zabezpečiť likviditu bánk aj umelými prostriedkami. Subvencujú veľké banky, aby sa predišlo krachom bánk, ale aj napriek tomu banky krachujú. Financovanie bánk zo štátnych prostriedkov neupevňuje likviditu bankovej sústavy, ale len posilňuje veľké banky.
Úplne vyriešiť problém likvidity bánk nie je možné. Nepomôže tu ani, ako sa niektorí ekonómovia domnievajú, využívanie modernej výpočtovej techniky. Ekonomické otázky nemožno riešiť technickými prostriedkami.