1. Ekonomické myslenie merkantilizmu sa vyvíjalo od 16. storočia do poloviece 18. storočia jednak v teoretickej podobe , ajednako ako praktický prúd ekonomických názorov. Zahlavný zdroj financií krajiny sa pokladal zahraničný obchod (prílev drahých kovov).

2. Fyziokratizmus predpokladal za hlavný zdroj bohatstva krajiny pôdu a poľnohospodársku výrobu. Hlavnými predstaviteľmi fyziokratizmu boli F. Quesnay a A. R. Turgot. Vznikol v 2. tretine 18. storočia vo Francúszku.

3. Ekonómia ako samostatná veda vznikla až v súvislosti so vznikom klasickej ekonómie , ktorej hlavnými predstaviteľmi sú W. Petty , A. Smith , D. Ricardo , J.B. Say , T. R. Mathus a ďalší.

4. Marxistická ekonomická teória vychádzala z ekonomických teórií A. Smitha a D. Ricarda. Zaoberala sa prácou a pracovnou silou a ďalej rozvíjala teóriu pracovnej hodnoty.

5. Neoklasická ekonómia vznikla v sedemdesitych rokoch 19. storočia a orientovala sa nakmä na analýzu dopytu , ponuky a cien. Teoretickým základom neoklasickej ekonómie je teória hraničnej užitočnosti.

6. V tridsiatyh rokoch 20. storočia vznikla ekonomická teória J. M.Keynesa nazvaná teória efektívneho dopytu. Cieľom jeho makroekonomickej teórie bbolo zdôrazniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Podmienkou makroekonomickej rovnováhy je rovnováha úspor a investícií.

7. Od sedemdesiatych rokov sa do popredia dostávajú nové ekonomické koncepcie , tkz. neokozeratívne , ktoré kritizujú a odmietajú štátne zásahy a vyzdvihujú význam slobodného trhu. K týmto smerom ekonomického myslenia patrí monetarizmus (M: Friedman) , teória racionálnych očakávaní (E. Lucas a J. Barra) a teória ekonómie strany ponuky (A. Laffer)