Podľa vlastníctva rozlišujeme v ekonomike verejný a súkromný sektor. 
Podľa formálnosti rozlišujeme legálny a nelegálny ((napr. predávanie drog)) sektor.


Ekonómia – Je to veda, ktorá skúma ekonomiku. ((Inak: Je to spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby konania a rozhodovania jednotlivcov a celej spoločnosti o alternatívnom využívaní vzácnych výrobných zdrojov na produkciu rôznych tovarov a služieb, systém ich rozdeľovania pre súčasnú a budúcu spotrebu medzi rôzne skupiny ľudí, ako aj procesy výmeny, ku ktorým pri tom dochádza.))
(( Vznikla v 2. polovici 18. storočia, keď prelomom bolo v roku 1776 dielo Adama Smitha „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“ – odvtedy sa začali ekonomické vedy značne členiť na viaceré teoretické prúdy a na konci 19. storočia sa rozčlenila na 2 časti: ))
Mikroekonómia – je to veda, ktorá skúma jednotlivcov a podniky. ((Čo uprednostňujú, aký výrobok, koľko zo mzdy minú a koľko z toho odložia ako úspory, ...))
Makroekonómia - je veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou ako celkom. Skúma napr. mieru inflácie, nezamestnanosti a skúma tiež medzinárodné ekonomické vzťahy.
Rozlišujeme ekonómiu:
• pozitívnu (skúma ek. takú, aká v skutočnosti je a jej výstupom sú fakty) ((Napr. miera nezamestnanosti na Slovensku za mesiac ...... bola ......%.))
• normatívnu (radí, čo treba pri konkrétnom probléme robiť) ((Napr. na zníženie nezamestnanosti treba vytvoriť viac príležitostí verejnoprospešných prác.))

((Ekonómia nie je jediná veda, ktorá skúma ekonomiku. Základom je ekonomická teória, na ktorú nadväzujú:
• úsekové vedné disciplíny (napr. ek. priemyslu, ...)
• prierezové vedné disciplíny (napr. ek. práce, podniku, ...)
Využíva však poznatky aj z iných vied: štatistiky, matematiky, psychológie, ...))

Potreby, statky, služby a spotreba

Potreba – je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok, požiadavka, ktorú sa snažia ľudia odstrániť. Ich členenie:
1) Podľa materiálnej podstaty:
a) hmotné (=materiálne) – napr. potreba mať auto
b) nehmotné (=duševné) – napr. potreba vedieť šoférovať
2) Podľa naliehavosti uspokojovania:
a) životne nevyhnutné (=primárne) – napr. potreba jesť, piť, tepla, ...
b) kultúrne a luxusné (=sekundárne) – napr. potreba mať video, navštíviť divadlo, ..
3) Podľa počtu nositeľov potrieb:
a) individuálne (=potreby každého človeka) – napr. potreba ísť dnes niekam na večeru, ...
b) kolektívne (=týkajú sa určitej skupiny ľudí) – napr. potreba dosiahnuť úspech na turnaji, ...
c) spoločenské (=týkajú sa celej spoločnosti) – napr. ochrana životného prostredia, potreba svetového mieru, ...