Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Základné ekonomické pojmy

Ekonomika, ekonómia, mikroekonomika, makroekonomika

Ekonomika –  Je tá časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou ľudí. Jej cieľom je uspokojovať potreby spoločnosti. Rieši 3 základné ekonomické otázky:
1) Čo vyrábať? ((aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať))
2) Ako vyrábať? ((akým spôsobom, technológiou, postupom, ...))
3) Pre koho vyrábať? ((kto budú spotrebitelia))
Otázky musí riešiť preto, lebo väčšina statkov je vzácna a dajú sa použiť rôznym spôsobom.
Ekonomiku poznáme:
Prebytkovú – vytvorí sa viac produktov, ako ľudia dokážu spotrebovať
Nedostatkovú – je opačná. ((Je cieľom podnikov nájsť optimálne množstvo, ktoré by mali vyrobiť, aby boli uspokojené potreby všetkých, ale aby nezostal prebytok, teda aby nastala rovnováha medzi ponukou a dopytom, čo je však veľmi zriedkavý prípad.))
Inak ju môžeme členiť na:
Uzavretú – znamená, že nespolupracuje s inými ekonomikami iných krajín. Čiže nevyváža, ani nedováža tovar, či pracovnú silu. To je dnes už dnes väčšinou len dočasný stav.
Otvorenú – ekonomiky sú dnes väčšinou viac alebo menej uzavreté.

Podľa charakteru výstupu členíme ekonomiku na 4 sektory:
1. Primárny sektor – činnosti spojené s prírodnými procesmi a živými organizmami – poľnoh., ťažba, ..
2. Sekundárny sektor – súvisí s premenou prírodných zdrojov a s priemyselným rozvojom ((teda, ak sme už niečo vyťažili, tak tento sektor z toho niečo vyrobí, spracuje železnú rudu na železo, ...)) – patrí sem priemysel, výroba energie, ... .
Prvé dva sektory majú výstup v podobe hmotného statku.
3. Terciárny sektor – služby obyvateľstvu alebo obsluhovanie 1. a 2. sektora ((zdravotníctvo, kultúra, školstvo, banky, plavárne, doprava, ...))
4. Kvarciárny sektor – služby, kt. zabezpečujú tvorbu, spracovanie a prenos informácií ((sektor, kt. vznikol až v dnešnej modernej spoločnosti, kedy informácie majú stále väčšiu hodnotu)).
3. a 4. sektor majú výstup v podobe nehmotného statku (=služby).
Podľa vlastníctva rozlišujeme v ekonomike verejný a súkromný sektor
Podľa formálnosti rozlišujeme legálny a nelegálny ((napr. predávanie drog)) sektor.


Ekonómia – Je to veda, ktorá skúma ekonomiku. ((Inak: Je to spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby konania a rozhodovania jednotlivcov a celej spoločnosti o alternatívnom využívaní vzácnych výrobných zdrojov na produkciu rôznych tovarov a služieb, systém ich rozdeľovania pre súčasnú a budúcu spotrebu medzi rôzne skupiny ľudí, ako aj procesy výmeny, ku ktorým pri tom dochádza.))
(( Vznikla v 2. polovici 18. storočia, keď prelomom bolo v roku 1776 dielo Adama Smitha „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“ – odvtedy sa začali ekonomické vedy značne členiť na viaceré teoretické prúdy a na konci 19. storočia sa rozčlenila na 2 časti: ))
Mikroekonómia – je to veda, ktorá skúma jednotlivcov a podniky. ((Čo uprednostňujú, aký výrobok, koľko zo mzdy minú a koľko z toho odložia ako úspory, ...))
Makroekonómia - je veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou ako celkom. Skúma napr. mieru inflácie, nezamestnanosti a skúma tiež medzinárodné ekonomické vzťahy.
Rozlišujeme ekonómiu:
pozitívnu (skúma ek. takú, aká v skutočnosti je a jej výstupom sú fakty) ((Napr. miera nezamestnanosti na Slovensku za mesiac ...... bola ......%.))
normatívnu (radí, čo treba pri konkrétnom probléme robiť) ((Napr. na zníženie nezamestnanosti treba vytvoriť viac príležitostí verejnoprospešných prác.))

((Ekonómia nie je jediná veda, ktorá skúma ekonomiku. Základom je ekonomická teória, na ktorú nadväzujú:
• úsekové vedné disciplíny (napr. ek. priemyslu, ...)
• prierezové vedné disciplíny (napr. ek. práce, podniku, ...)
Využíva však poznatky aj z iných vied: štatistiky, matematiky, psychológie, ...))

Potreby, statky, služby a spotreba

Potreba – je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok, požiadavka, ktorú sa snažia ľudia odstrániť. Ich členenie:
1) Podľa materiálnej podstaty:
a) hmotné (=materiálne) – napr. potreba mať auto
b) nehmotné (=duševné) – napr. potreba vedieť šoférovať
2) Podľa naliehavosti uspokojovania:
a) životne nevyhnutné (=primárne) – napr. potreba jesť, piť, tepla, ...
b) kultúrne a luxusné (=sekundárne) – napr. potreba mať video, navštíviť divadlo, ..
3) Podľa počtu nositeľov potrieb:
a) individuálne (=potreby každého človeka) – napr. potreba ísť dnes niekam na večeru, ...
b) kolektívne (=týkajú sa určitej skupiny ľudí) – napr. potreba dosiahnuť úspech na turnaji, ...
c) spoločenské (=týkajú sa celej spoločnosti) – napr. ochrana životného prostredia, potreba svetového mieru, ...
Ľudské potreby sa uspokojujú pomocou STATKOV a SLUŽIEB.

Statky – sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka a sú to buď produkty ľudskej práce alebo sú výsledkom prírodných procesov (vzduch, voda, piesok, oheň, ... ). Ich členenie:
1) Podľa dostupnosti:
a) voľné statky (vyskytujú sa voľne v prírode, a to v relatívne dostatočnom množstve – napr. voda, pôda, vzduch, ... )
b) ekonomické statky (=vzácne) – buď pochádzajú z prírody (nerasty) alebo sú výsledkom hospodárskej činnosti
2) Podľa formy:
a) hmotné statky (=materiálne veci – napr. auto, odev, šampón, ... )
b) nehmotné statky (=nemateriálne = duševné výtvory ľudí – napr. vedomosti, služby, ... )
3) Podľa účelu:
a) výrobné statky (=kapitálové = investičné) – uspokojujú potreby ľudí nepriamo, a to tak, že sa používajú pri výrobe iných statkov ((buď sa opotrebovávajú – napr. auto, budova – alebo sa pri výrobe priamo spotrebovávajú – napr. múka, voda, soľ, kvasnice pri výrobe chleba )).
b) spotrebné statky – uspokojujú potreby ľudí priamo, čiže sa bežne spotrebovávajú ( chleba, zubná pasta, ... ). ((Niekedy môže jeden a ten istý druh statku vystupovať aj ako výrobný aj ako spotrebný – napr. auto na podnikanie a auto na osobné účely.))
4) Podľa vlastníctva:
a) súkromné statky – vlastní a používa ich len 1 osoba
b) verejné statky – môže ich používať veľká skupina ľudí aj celá spoločnosť – napr. verejné osvetlenie, cesty, ... .
Služba – je cudzia činnosť, ktorá uspokojuje ľudské potreby svojím vlastným priebehom; je to vlastne statok nehmotného charakteru. Poznáme dva druhy služieb:
1) vecné – obnovujú alebo zlepšujú hmotné statky – napr. oprava TV, ... .
2) osobné – priamo smerujú k človeku – napr. kadernícke služby, ... .
Spotreba – je uspokojovanie bežných potrieb. ((Na nej sa zúčastňujú jednotlivec, skupina jednotlivcov, inštitúcie = spotrebitelia. Nie každá spotreba sa dá z rôznych dôvodov uspokojiť, preto sa každý človek musí rozhodnúť, ktoré statky spotrebuje, čiže ich uprednostní.))

Výroba, vstupy, výstupy, reprodukčný proces, deľba práce

Výroba – je cieľavedomá ľudská činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy (stroje, materiál, suroviny, pôda, práca a kapitál) na výrobné výstupy. Nazýva sa tiež produkciou, pretože každá firma niečo produkuje = vyrába. Výrobné vstupy (=inputy) nazývame výrobnými faktormi a členíme ich na 3 základné skupiny:
1. Práca – cieľavedomá činnosť človeka zameraná na tvorbu materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb na uspokojovanie potrieb. Môže byť fyzická alebo duševná. Tiež môžeme rozlišovať prácu kvalifikovanú alebo nekvalifikovanú. ((Jej kvalita, efektívnosť závisí od vzdelania, kvalifikácie, praxe, talentu, tvorivosti, ... .) Existuje trh práce, kde sa stretáva dopyt po práci a ponuka práce a kde sa určuje cena práce = mzda. ((Čiže mzda = cena za prácu.))
2. Prírodné zdroje – sú súčasťou prírody. Delíme na:
poľnohospodárska pôda
pôda na výstavbu (ciest, budov, ...)
všetky ostatné prírodné zdroje (suroviny, voda, ...).
Cena za pôdu je renta, ktorú poberá vlastník pôdy.
((Práca a pôda sú tzv. primárne výrobné faktory, lebo nie sú výsledkom výroby.))
3. Kapitál – sú výrobky, ktoré človek používa pri výrobe. Členíme ich na:
fyzický
a) hmotný (stroje, budovy, ...)
b) nehmotný (software, patenty, ...)
finančný (peniaze, cenné papiere, ...).
Ak sa kapitál nespotrebuje naraz, hovoríme o fixnom kapitáli (budovy, ...). Ak mení svoju formu, tak hovoríme o obežnom kapitáli (materiál, peniaze v pokladnici, ...). Cena za používanie kapitálu je vo forme: zisku, úroku, dividendy, ... .
((Je veľmi dôležité sa správne rozhodnúť, koľko z ktorého výrob. faktora a na čo konkrétne použijeme. Napr. firma, ktorá vlastní pôdu musí zvážiť, ktorú z veľkého množstva možností si zvolí. Aké má možnosti? Môže napr. časť pôdy prenajať niekomu, časť použiť na pestovanie 1 plodiny a časť na inú plodinu. Alebo sa môže rozhodnúť, že pôdu použije na stavbu budovy, ... ))

Výstupy
(outputy) – sú výrobky krátkodobej alebo dlhodobej spotreby a služby. Buď sa spotrebujú (oblečenie, ... ) alebo sa použijú na ďalšiu výrobu (to sú tzv. kapitálové statky – stroj, ... ).
Výrobok – je hmotný ekonomický statok a je výsledkom vlastného výrobného procesu určitého podniku.
Tovar – je každý výrobok alebo služba, ktorý sa dostane na trh a predáva sa spotrebiteľovi.
Služba – je nehmotný ekonomický statok.

Deľba práce:
prirodzená deľba práce – ((vznikla v historickom vývoji a rozdelila práce na typicky mužské a typicky ženské)) – medzi muža a ženu
spoločenská deľba práce – rozdelila výrobcu od spotrebiteľa
medzinárodná deľba práce a svetový trh.
Reprodukcia – proces nepretržitého opakovania výroby a všetkého, čo s tým súvisí.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk