Jeden z najväčších predstaviteľov amerického monopolistického kapitálu sa narodil v Deaborne v štáte Michigan. Pôvodne pracoval na rodinnej farme, ale keďže ho od malička zaujímali stroje, ušiel z domu do Detroitu, kde sa začal učiť v strojníckej dielni. Neskôr pracoval ako montér, aj inžinier a strojník v elektrárni. Celý tento čas sa venoval aj pokusom s výbušným motorom, v roku 1893 dokončil práce na dvojvalcovom motore a v roku 1899 nastúpil ako vedúci inžinier v Detroit Automobil Company. Zostrojil dva pretekárske automobily, ktoré zvíťazili na pretekoch. A tak dostal možnosť v roku 1903 založiť spoločnosť Ford Motor Company, ktorej kapitál bol 100 tisíc dolárov. Fordovi patrilo 25,5%. Sám v nej začal pracovať ako podpredseda, riaditeľ, hlavný inžinier a kreslič, a tak sa výrazne pričinil o rozvoj tohoto podniku, ktorý sa v krátkom čase rozrástol do obrovských rozmerov.

Modelom T sa začína éra masového rodinného vozidla, ktorého pomerne nízka cena vytvárala predpoklady pre široký odbyt. Spočiatku zostavoval automobily zo súčiastok, ktoré nakupoval, preto zamestnával prevažne mechanikov. Neskôr keď sa v továrni v Highland Parku pri Detroite (vtedy najväčšej automobilke sveta) začala prudko rozširovať výroba, vyrábali prevažnú časť súčiastok vo vlastných závodoch. Vo výrobnom procese sa používali prevažne jednoduché stroje – 90%. Výroba prebiehala podľa typických Fordovich metód, tzv. fordizmu. V pomerne krátkom čase rozšíril svoju pôsobnosť na ťažbu ocele, na výrobu strojov a zariadení, nákladných áut, traktorov, výrobu skla, turbín, lokomotív, lodí, lietadiel a pod. Povestné Fordove výrobné linky mnohonásobne zvýšili pracovné tempo a tak masovo dosahovali najvyššiu mieru nadhodnoty v USA. V jeho závodoch dosiahli taký stupeň vykorisťovania, ktorý umožnil získavať potrebné zdroje pre ďalší obrovský rozvoj koncernu. Jeho spoločníci sa stali pre neho nepotrebnými, a tak jeho syn Edsel r.1919 odkúpil všetky akcie a firma sa tak stala rodinným koncernom. Vo svojej knihe Môj život a dielo Henry zdôrazňuje, že 40 miliónov dolárov, za ktoré vykúpil akcie, získal za 4 mesiace zvýšením intenzifikácie práce.
Vykorisťovanie robotníkov bolo vo Fordovych závodoch vždy hlavným zdrojom ďalšieho rastu koncernu. Keďže po druhej svetovej vojne potreboval získať peniaze na zvýšenie konkurenčnej schopnosti podniku, opäť ho zmenil na akciovú spoločnosť. Pod zámienkou vytvorenia podniku „ľudového kapitalizmu“, vypredal akcie prevažne svojim robotníkom v hodnote 650 mil. dolárov, avšak všetky akcie s hlasovacím právom zostali v rukách Fordovej rodiny. Veľkú časť v roku 1956 predali na burze, ale stále sú vlastníkmi kontrolného balíka.

Ford je osobnosť kapitalistického podnikateľa z obdobia, keď v dravom konkurenčnom boji vznikali miliardové koncerny. Jeho ziskuchtivosť a panovačnosť americkí buržoázni životopisci charakterizovali ako produkt spoločnosti, kde vládne dravý konkurenčný zápas. Takáto spoločnosť nie je a ani nemôže byť ani zaopatrovací, ani humánny ústav. Ford bol rozhodným nepriateľom odborového hnutia a finančne podporoval nemecký fašizmus. V USA z jeho fondov financovali Republikánsku stranu a rozličné reakčné extrémne pravicové sily.