Centrálna banka- Emisná banka- Banka bánk – Banka štátu- to všetko sú synonymá pre Národnú banku Slovenska

*Národná banka Slovenska (NBS) je nezávislou centrálnou bankou Slovenskej republiky.
Vznikla 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o
Národnej banke Slovenska, ktorý určuje jej postavenie, funkcie a úlohy.

Národnú banku Slovenska tvoria: a) ústredie so sídlom v Bratislave
b)pobočky(3)
c)účelové organizačné zložky(expozitúry)
;Najvyšším riadiacim orgánom NBS je Banková rada NBS. Banková rada NBS určuje menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach NBS. Bankovú radu tvorí guvernér, dvaja viceguvernéri, dvaja vrchní riaditelia a traja ďalší členovia. Bankovej rade predsedá guvernér NBS.
Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky.

Dvoch členov Bankovej rady spomedzi vrchných riaditeľov NBS a troch ďalších členov Bankovej rady, vymenúva a odvoláva vláda na návrh uvernéra NBS.
Funkčné obdobie členov Bankovej rady je (minimálne) päťročné a je bmedzené najviac na dve funkčné obdobia nasledujúce za sebou. Na čele NBS od 1. januára 2005 stojí guvernér Ivan Šramko, do funkcie enovaný 1.1.2005 prezidentom Slovenskej republiky. Viceguvernérmi sú lena Kohútiková a Martin Barto.

*Centrálna banka má viacero osobitných funkcií, ktoré ju odlišujú od statných bánk a zároveň má nadradené postavenie. Spravidla je vo lastníctve štátu. Má hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny, reto musí mať k tomu aj zodpovedajúcu právomoc- musí byť vo svojich ozhodnutiach čo najviac nezávislá od vlády a ministerstva financií. Jej cieľom nie je maximalizovať zisk, čiže nie je komerčne orientovaná. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať stabilitu meny a určovať menovú
politiku.
Ďalej NBS plní nasledovné funkcie:
*vydáva bankovky a mince- (ak by sme nevedeli)NBS a banky poskytujú na požiadanie náhrady za necelé platné bankovky, ak je na výmenu predložená jej identifikovateľná časť, ktorej celková celistvá plocha presahuje polovicu pôvodnej plochy bankovky
*sledovanie, príp. regulácia platobnej bilancie štátu(Pozitívne pre štát je aktívne saldo platobnej bilancie, kedy príjmy zo zahraničia prevažujú nad výdavkami- v prípade nepriaznivého vývoja upovedomia vládu o prípadných rizikách, eventuálne predkladajú návrhy na opatrenia)
*vedie účty štátnych rozpočtov
* zastupuje Slovenskú republiku na základe poverenia vlády Slovenskej republiky v medzinárodných finančných inštitúciách
* zastupuje Slovenskú republiku v operáciách na medzinárodných finančných trhoch súvisiacich s plnením menovej politiky
*vyhlasuje kurz slovenskej koruny k cudzím menám
*má v úschove a spravuje menové rezervy v zlate a v devízových hodnotách a disponuje s nimi
*predkladá vláde návrhy zákonov v oblasti meny a peňažného obehu, devízového hospodárstva a bankovníctva
* vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností
Hlavnou úlohou bankového dohľadu je dozor nad činnosťou ostatných bánk a ich usmerňovanie, aby táto činnosť prebiehala v súlade s cieľom menovej politiky CB a v záujme veriteľov. Bankovému dohľadu podliehajú všetky banky, vrátane zahraničných.

Centrálna banka môže využívať v trhovej ekonomike celý rad nástrojov pri presadzovaní menových cieľov. Podľa adresnosti sa členia na priame a nepriame.

Priame nástroje sa používajú len na prechodnú dobu, a to hlavne v takom prípade, ak dochádza v niektorých obchodných bankách k zvyšovaniu riskantných úverov, ktoré ohrozujú vkladateľov a zároveň ohrozujú bankovú likviditu, a tým aj samostatnú činnosť banky. Priame nástroje sa však považujú za deformujúce trhové prostredie.

Priame nástroje:
1. Úverové kontingenty- môžu sa stanoviť ako limity úverov, v dvoch prípadoch:
a)regulácia investičnej činnosti
b)regulácia spotrebného úveru
2. Pravidlá likvidity- stanovuje sa záväzná štruktúra aktív, pasív a väzby medzi nimi.
3. Maximálne odchýlky od diskontnej sadzby.
4.Povinné vklady- týkajú sa štátnych orgánov.
5. Výzvy a dohody- týkajú sa výzvy priameho vzťahu medzi emisnou bankou a obchodnými bankami.

Nepriame nástroje:
1.Stanovenie miery povinných minimálnych rezerv – zmeny povinnej miery rezerv výrazne ovplyvňujú úverové možnosti bánk, ak centrálna banka zníži PMR=>komerčné banky zvýšia úverovú kapacitu => vzrastie dopyt po úveroch.
2. Operácie na voľnom trhu - ide najmä o nákup alebo predaj štátnych cenných papierov emisnou bankou, pričom nákup cenných papierov zvyšuje
úverový potenciál obchodných bánk(expanzívna politika), predaj =reštriktívna menová politika.
3. Diskontná sadzba – základná úroková sadzba – je to úroková sadzba, ktorú platia obchodné banky pri čerpaní úverov od emisnej banky. Ak chce centrálna banka rozšíriť úverové možnosti obchodných bánk, bude diskontnú sadzbu znižovať(expanzívna- rozšíri možnosti úverovania a tým prístup k peniazom), ak chce úverové možnosti znížiť, bude úrokovú sadzbu zvyšovať(reštriktívna- sťaží prístup k peniazom).
4. Devízové operácie a kurzová politika – obchod s menami a bankovými depozitmi v jednotlivých menách na devízovom trhu
-napomáha k zabezpečeniu rovnováhy platobnej bilancie
-podporuje stabilitu kurzu domácej meny
-napomáha regulácii objemu domáceho obeživa
(ak chce CB dosiahnuť zníženie kurzu svojej meny, zvyšuje jej ponuku v
zahraničí, ak chce naopak kurz zvýšiť, nakupuje svoju menu v zahraničí
za cudzie meny zo svojich devízových rezerv)
5. Refinančné operácie – refinancovanie je poskytovanie úverov
centrálnou bankou komerčným bankám a sporiteľniam( v súčasnosti NBS
tieto operácie nevykonáva)

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk