Výsledky menovej politiky v 90. rokoch

Cieľom centrálnej banky počas posledného desaťročia bolo podľa zákona o Štátnej banke československej a neskoršie zákona o Národnej banke Slovenska zabezpečenie stability meny. Táto stabilita má dva základné aspekty – vnútorný a vonkajší. Interná stabilita meny je stabilita domácich cien, teda nízka miera inflácie. Pod externou stabilitou meny rozumieme stabilitu výmenného kurzu.

Relatívnu úspešnosť menovej politiky pri plnení úlohy vnútornej menovej stability možno vnímať pri porovnaní s vývojom v susedných krajinách. Pri porovnaní s vývojom v susedných krajinách mala počas 90. rokov Slovenská republika spolu s Českou republikou najnižšiu mieru inflácie. Na druhej strane, tento fakt je čiastočne daný aj lepšími východiskovými makroekonomickými podmienkami bývalého Československa v porovnaní s väčšinou postkomunistických štátov.

Vývoj menového kurzu v porovnaní s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami bol tiež pokojný a stabilný. Prvýkrát bola československá koruna výrazne devalvovaná v druhej polovici roku 1990. Zavedenie vnútornej konvertibility koruny k 1. 1. 1991 znamenalo neobmedzený prístup k cudzej mene pre všetky tuzemské právnické osoby pre obchodné účely a v obmedzenej miere aj pre obyvateľstvo.

Kurz koruny sa určoval fixne voči košu piatich mien (USD 49,06 %, DEM 36,16 %, ATS 8,07 %, CHF 3,79 % a FRF 2,29 %). 10. júla 1993 prišlo k 10 %-nej devalvácií voči košu a kôš bol zjednodušený k 14. júlu 1994 na dve meny – nemeckú marku a americký dolár. Takto sa určoval až do 2. októbra 1998, keď prišlo k zrušeniu fixného kurzu koruny. Od tohto dňa slovenská koruna voľne pláva na základe obchodovania na devízovom trhu. Od 1. januára 1999 používala NBS ako referenčnú menu pre svoje účely euro.

Rušením administratívnych obmedzení dochádza k liberalizácií devízového režimu a v roku 1995 sa zaviedla plná konvertibilita bežného účtu platobnej bilancie. Postupne sa realizovala aj liberalizácia kapitálového účtu.

Vzhľadom na dedičstvo centrálnej plánovanej ekonomiky úrokové sadzby dlho neplnili na Slovensku svoju úlohu základného nástroja menovej politiky. Až s rozvojom medzibankového trhu (od polovice 90. rokov) nastal prechod k dominantnému využívaniu úrokových sadzieb centrálnou bankou. Základnou indikatívnou úrokovou sadzbou používanou v tomto období bola diskontná sadzba.

Najmä v druhej polovici desaťročia však diskontná sadzba prestala mať svoju výpovednú hodnotu, pretože NBS ju nezmenila ani napriek prechodu k reštriktívnej menovej politike.

Vonkajšia a vnútorná menová stabilita sú v prípade malej otvorenej ekonomiky, akú má aj Slovensko, úzko spojité. V 90. rokoch bola menová politika výrazne reštriktívna až neutrálna, len výnimočne (1994-1995) akomodatívna až expanzná.

Pohľady na vplyv monetárnej politiky na základe makroekonomických cieľov v ekonomickej teórii

1. Monetaristický pohľad - stabilná ekonomika, tendencia k plnej zamestnanosti, bez inflácie ak nie sú žiadne zásahy:

• odmietajú regulujúcu úlohu úrokovej miery
• regulovanie množstva peňazí zo strany ponuky cez nepriame nástroje
• MP nemôže dlhodobo ovplyvňovať reálny HDP
• peniaze plnia neutrálnu funkciu
• uplatňovanie tzv. nezávislej MP 
• stále tempo rastu množstva peňazí

2. Neokeynesovci - vládne výdavky, daňová (fiškálna) politika a tiež peňažná a úverová politika majú teda dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní inflácie a nezamestnanosti, ako aj ostatných cieľov ekonomiky - rozhodujúcu úlohu má úroková miera, pretože tá je mierou nákladov na financovanie nových investičných výdavkov, ktoré sú najmenej stálym komponentom agregátneho dopytu

3. Ekonómia strany ponuky - tvrdia, že problémy inflácie a nezamestnanosti treba riešit zo strany ponuky stimuláciou súkromných investícií a zvyšovaním úspor na financovanie týchto investícií.

Monetaristi tvrdia, že nie je v silách tak rozpočtovej, ani monetárnej politiky zabrániť bežným makroekonomickým cyklickým výkyvom. Z toho treba vyvodiť, že automatické, plynulé a mierne zvyšovanie obeživa je ekonomicky správnejšie a významnejšie. Predstavuje pre trh väčší prínos ako nárazové a jednorázové štátnoregulačné opatrenia, ktoré uskutočňuje vláda, alebo do podobných akcií hnaná emisná banka. Plynulé, mierne a automatické zvyšovanie obeživa je možné podporiť efektívnymi zásahmi tak, aby sa odstraňovala cenová strnulosť spôsobená monopolistickými prvkami v ekonomike. Domnievajú sa, že mierny, ale stabilný rast peňažnej ponuky (v závislosti od viacerých faktorov) predstavuje najlepší spôsob, ako dosiahnuť efektívny dopyt na úrovni plnej zamestnanosti. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní, dosiahnutí a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť, najmä v oblasti vlastníckych práv, v podmienkach dohôd medzi subjektami ekonomiky a v podmienkach kontroly obeživa. Dozorčia úloha vlády je zameraná na riadenie súdnictva, polície a peňažných inštitúcií. M. Friedman ako jeden zo skupiny neoliberálov doporučuje hlavne tri ekonomické oblasti, kde má zmysel uplatňovať vládnu moc. Sú to:

1.V oblastiach technickej infraštruktúry, ako sú elektrárne, obrana a pod. Sú to prípady, kedy nie je ani efektívne, ani prípadne prakticky možné spoliehať sa na konkurenciu množstva malých podnikov pri určovaní cien výroby a ponuky.
2.V oblastiach, keď akcie a činnosti jednej spoločensky určitej strany škodia ostatným stranám. Typickým príkladom je problematika životného prostredia, resp. tam, kde systém trhovej ekonomiky neobsahuje dostatočné mechanizmy na svoju účinnú ochranu.
3.V oblastiach vzdelávania, predovšetkým v riešení prípadov duševnej zaostalosti a nedospelosti, kedy sa už nemožno spoliehať na činnosť dobročinných organizácií.

Ideálne pre makroekonomickú politiku v tejto oblasti je teda stabilná rýchlosť obratu peňazí alebo aspoň situácia, v ktorej sa rýchlosť obratu peňazí mení pomaly a predvídateľne, čo je základný predpoklad monetaristov. Ak je tento predpoklad splnený, môže štátna banka vyvolať akékoľvek zmeny výdajov jednoducho zmenami ponuky peňazí.

Monetárna politika štátu

Je to súbor nástrojov, ktorými centrálna banka ovplyvňuje silu a stabilitu meny a tým aj makroekonomickú rovnováhu. Najdôležitejším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je regulovanie množstva peňazí v obehu, výšku úrokovej miery i podmienky, za ktorých sa poskytuje úver. Monetárnou politikou, ktorá sa označuje tiež ako peňažná a úverová politika, teda štát ovplyvňuje ponuku peňazí s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu a dostatočnú zamestnanosť. Aby táto regulácia bola účinná, musí existovať rozvinutý trh peňazí, rozvinutý trh kapitálu a centrálna banka. Za týchto predpokladov štát potom môže využívať rozličné nástroje monetárnej politiky.

Možno ich rozdeliť na nepriame nástroje, ktoré sa presadzujú prostredníctvom trhu, a priame nástroje, ktoré sa presadzujú prostredníctvom administratívnych opatrení.

Nepriame nástroje

1.regulácia diskontnej sadzby - v SR sa používa tzv. refinančná a sterilizačná repo sadzba, za ktoré centrálna banka zhodnocuje finančné prostriedky, ktoré si u nej uložia komerčné banky, alebo naopak prostriedky, ktoré si požičajú komerčné banky od centrálnej banky.

Diskontná sadzba

Je to nástroj, ktorý využíva centrálna banka na reguláciu úverových možností obchodných bánk. Ide o úrokovú sadzbu, za ktorú si požičiavajú obchodné banky peniaze od banky centrálnej. Ak chce centrálna banka rozšíriť úverové možnosti obchodných bánk, bude diskontnú sadzbu znižovať, ak chce úverové možnosti znížiť, bude úrokovú sadzbu zvyšovať. Účinnosť tohto nástroja je dosť obmedzená, lebo závislosť obchodných bánk od úverov centrálnej banky je väčšinou nepatrná.
Zmeny v diskontnej sadzbe majú viac význam ako informácie o predstavách centrálnej banky o predpokladanom vývoji úrokových sadzieb, za ktoré poskytujú úvery obchodné banky. Obchodné banky v tomto smere niekedy reagujú, inokedy nie. Zmeny v diskontnej sadzbe znamenajú tiež zámery centrálnej banky v ďalšom vývoji hospodárstva. Z tohto pohľadu charakterizujeme nástroje monetárnej politiky ako nástroje globálne, čo znamená, že by mali pôsobiť na celú ekonomiku.

2.operácie na voľnom trhu – predaj alebo kúpa štátnych CP centrálnou bankou

Centrálna banka nakupuje alebo predáva štátne cenné papiere. Ak bude chcieť centrálna banka zvýšiť ponuku peňazí, bude štátne obligácie kupovať, lebo tým rozšíri bankové depozitá, a tým aj úverové možnosti obchodných bánk. Pri predaji štátnych obligácií dochádza naopak k odčerpávaniu bankových depozít a k obmedzeniu úverových možností obchodných bánk. Získané peňažné prostriedky štát môže vydať prostredníctvom štátneho rozpočtu. V tomto prípade monetárna politika úzko súvisí s politikou fiškálnou.

3.určovanie miery povinných minimálnych rezerv – sú menej používané

Centrálna banka určuje povinnú mieru rezerv obchodným bankám. Ak sa zníži miera rezerv, dochádza k poklesu sumy požadovaných rezerv, čo má rovnaký účinok, ako keby obchodná banka získala dodatočné nové depozitá, čím sa jej rozširujú úverové možnosti. Pri zvýšení miery rezerv potrebujú banky na zvýšenie objemu rezerv dodatočné prostriedky, ktoré získajú napríklad predajom cenných papierov. Peniaze potrebné na ich nákup sa sťahujú z depozít do rezerv, až kým sa dosiahne požadovaný pomer. Pri zvýšení povinných rezerv banky z nových depozít ponúkajú menej úverov ako predtým. Centrálna banka má právo upravovať mieru rezerv v určitom stanovenom rozsahu. Prekročiť tento rozsah možno iba so súhlasom zákonodarného orgánu. Zmeny povinnej miery rezerv výrazne ovplyvňujú úverové možnosti bánk.

Úročenie povinných minimálnych rezerv

Povinné minimálne rezervy banky a inštitúcie elektronických peňazí vedené v Národnej banke Slovenska sa úročia do výšky určených povinných minimálnych rezerv úrokovou sadzbou 1,5 % p. a. Celková hodnota úrokov za príslušnú periódu sa vypočíta podľa tohto vzťahu:

HÚ = ( PMRp* n 1,5) /36000

kde:
HÚ = hodnota úrokov,
PMRp = skutočná priemerná výška povinných minimálnych rezerv v danej perióde, najviac vo výške určených povinných minimálnych rezerv,
n = počet kalendárnych dní periódy.

Výpočet celkovej hodnoty úrokov za príslušnú periódu vykoná Národná banka Slovenska na dve desatinné miesta a výslednú sumu zaokrúhli na celu desiatku halierov.
Zúčtovanie úrokov v prospech banky vrátane úročenia povinných minimálnych rezerv inštitúcie elektronických peňazí, ktorá tvorí povinné minimálne rezervy nepriamou formou a v prospech inštitúcie elektronických peňazí, ktorá tvorí povinné minimálne rezervy priamym spôsobom zabezpečí Národná banka Slovenska druhý pracovný deň po ukončení periódy na udržiavanie povinných minimálnych rezerv.

4.opatrenia v devízovej politike, napr. oplyvňovanie medzinárodného pohybu peňazí (snaha o zabránenie tzv. dovozu inflácie), refinančná a sterilizačná sadzba

Devízový kurz

Podľa Bankovej rady NBS devízový kurz koruny v súčasnosti dostatočne nereflektuje výsledky slovenskej ekonomiky – je viac pod vplyvom regiónu.
Informácie z Maďarska a Poľska viac ovplyvňujú kurz slovenskej koruny, ktorý nie celkom zodpovedá tomu, ako ide ekonomický vývoj na Slovensku.
NBS ku koncu roka očakáva, že harmonizovaný index spotrebiteľských cien by na ročnej úrovni mal dosiahnuť 4,3 %. Miera inflácie podľa indexu CPI by podľa NBS mala ku koncu tohto roka dosiahnuť 4 %.

Výkon menovej politiky NBS bol v 1. polroku 2005 realizovaný v prostredí pretrvávajúceho hospodárskeho rastu, znižujúcej sa miery inflácie a nezamestnanosti, relatívne volatilného vývoja výmenného kurzu slovenskej koruny voči referenčnej mene euro, pozitívneho vývoja verejných financií a v porovnaní s 1. polrokom 2004 menej priaznivého vývoja zahranično-obchodnej bilancie.

V úvode roka bola určujúcim faktorom vývoja na domácom peňažnom trhu nominálna apreciácia výmenného kurzu koruny. Na neprimeranom zhodnocovaní koruny sa podieľal najmä prílev krátkodobého kapitálu spojený s tzv. konvergenčnou hrou a očakávaniami ďalšej apreciácie kurzu. V dôsledku toho NBS využívala v boji proti silnej korune okrem priamych intervencií na devízovom trhu aj menej štandardný nástroj - odmietnutie všetkých ponúk v pravidelnom dvojtýždňovom repo tendri. To malo za následok implicitné zníženie úrokových sadzieb a zvýšenie neistoty na devízovom trhu. Následne 29. februára BR NBS pristúpila aj k skutočnému výraznejšiemu zníženiu vyhlasovaných sadzieb o 1 percentuálny bod.

NBS sa po znížení úrokových sadzieb rozhodla akceptovať časť ponúk v pravidelnom štandardnom 2-týždňovom REPO tendri a neskôr v marci v plnej miere obnovila sterilizáciu voľných prostriedkov bánk prostredníctvom REPO tendrov, čím nahradila jednodňové sterilizačné depozity bánk v NBS. V polovici marca sa posilňovanie výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru zastavilo a naopak, vplyvom regionálneho sentimentu na trhoch strednej Európy, najmä oslabovania kurzu poľského zlotého, začal výmenný kurz depreciovať. Na konci apríla oslabovanie koruny viedlo NBS k intervencii na podporu kurzu koruny.

Priame (administratívne) nástroje:

1.regulovanie investičních úverov – banka poskytne zájemcovi úver len na základe povolenia štátnymi orgánmi
2.regulovanie spotrebných úverov – pri predaji na splátky štátne orgány určujú maximálnu dobusplatnosti úveru
3.vyžadovanie pravidelných mesačných prehľadov o úveroch, ktoré banka poskytla nad stanovený limit
4.určovanie úverových stropov pre banky štátnymi orgánmi

Ak sa ekonomika vyvíja uspokojivo, môže CB rozhodnúť, že ponechá ponuku peňazí a úrokové sadzby na ich doterajších úrovní. Ak však existujúce prostredie podnecuje infláciu, môže sa rozhodnúť pre sprísnenie MP. Začne uplatňovať politiku ťažko dostupných peňazí, to znamená, že obmedzuje ponuku peňazí. Ide o reštriktívnu monetárnu politiku.

Ak hrozí recesia, do ekonomiky možno vtlačiť ďaľšie peňažné zdroje, ktoré zvýšia ponuku peňazí a znížia úrokové sadzby. Tým sa zvýši úroveň produktu, zamestnanosti a zlepší sa pozícia platobnej bilancie. Vtedy ide o expanzívnu monetárnu politiku.

Peňažný mechanizmus - znamená, ako sa zmeny v ponuke peňazí transformujú do zmien v produkte, zamestnanosti a cenách. Zmena v ponuke peňazí a úrokových sadzbách ovplyvňujú rast reálneho produktu iba krátkodobo, najmä vtedy, ak existujú voľné zdroje. Ceny a mzdy sú nepružné. V dlhom období sa však ceny a mzdy prispôsobujú, účinky peňazí na produkt sa zmenšujú a prevládajú účinky na ceny. Peňažné zmeny majú takisto vplyv aj na zahraničný obchod a menový kurz. Ak totiž v ekonomike rastú úrokové sadzby, priťahuje to záujem finančných investorov o cenné papiere danej ekonomiky, čo vedie k zhodnoteniu meny. Vysoký kurz meny stimuluje dovoz a brzdí vývoz, pretože domáce tovary sú relatívne drahšie.

Klesá čistý export, a teda aj reálny HDP, a klesajú aj ceny.