Od | Do | Diskontná sadzba (p. a.) | Základná úroková sadzba NBS (p. a.) | Limitná úroková sadzba NBS pre dvojtýždňové REPO tendre (p. a.) |
01.03.2005 | - | - | 3,00 % | 3,00 % |
29.11.2004 | 28.02.2005 | - | 4,00 % | 4,00 % |
01.07.2004 | 28.11.2004 | - | 4,50 % | 4,50 % |
29.04.2004 | 30.06.2004 | - | 5,00 % | 5,00 % |
29.03.2004 | 28.04.2004 | - | 5,50 % | 5,50 % |
22.12.2003 | 28.03.2004 | - | 6,00 % | 6,00 % |
26.09.2003 | 21.12.2003 | - | 6,25 % | 6,25 % |
18.11.2002 | 25.09.2003 | - | 6,50 % | 6,50 % |
30.10.2002 | 17.11.2002 | 8,00 % | - | 8,00 % |
27.04.2002 | 29.10.2002 | 8,25 % | - | 8,25 % |
01.01.2002 | 26.04.2002 | 7,75 % | - | 7,75 % |
26.03.2001 | 31.12.2001 | 8,80 % | - | 7,75 % |
27.12.2000 | 25.03.2001 | 8,80 % | - | 8,00 % |
31.08.200026.12.20008,80 %-8,25 %
29.05.200030.08.20008,80 %-8,50 %
13.01.199628.05.20008,80 %--
06.10.199512.01.19969,75 %--
17.03.199505.10.199511,00 %--
20.12.199316.03.199512,00 %--
01.01.199319.12.19939,50 %--
Vysvetlivky:
Banková rada NBS na svojom 26. rokovaní dňa 12. decembra 2002 rozhodla o zavedení základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska od 1.1.2003.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska je úroková sadzba Národnej banky Slovenska pre dvojtýždňové REPO tendre.
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „diskontná úroková sadzba Národnej banky Slovenska“, alebo „diskontná úroková sadzba Štátnej banky česko-slovenskej“, rozumie sa tým základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska.
Úroveň diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je počnúc 1. januárom 2002 totožná s úrovňou "limitnej úrokovej sadzby NBS pre dvojtýždňové REPO tendre".
Realizácia menovej politiky
Výkon menovej politiky NBS sa v roku 2003 realizoval v prostredí rastúcej miery inflácie, podmienenej administratívnym prispôsobovaním regulovaných cien a zmenami daňovej politiky vlády. Výraznejší nárast nákladových položiek pôsobil proti vzniku dopytových tlakov. NBS za daných podmienok na rast inflácie nereagovala zmenou svojich úrokových sadzieb. Útlm domáceho dopytu bol sprevádzaný zlepšovaním zahraničnoobchodnej bilancie a poklesom pasívneho salda bežného účtu platobnej bilancie, predovšetkým v dôsledku nárastu exportnej výkonnosti SR. Zhodnotením aktuálneho a očakávaného vývoja makoekonomického prostredia po zverejnení výsledkov o vytvorenom HDP za 1. polrok 2003 rozhodla Banková rada NBS v septembri o znížení svojej základnej úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho boda na 6,25 % (a symetrickým znížením vyhlasovaných sadzieb na jednodňové automatické operácie s obchodnými bankami).
Vývoj v kurzovej oblasti si nevyžiadal úpravu úrokových sadzieb, aj keď NBS niekoľkokrát (výraznejšie v máji v roku 2003) intervenovala na devízovom trhu proti nadmernému zhodnocovaniu slovenskej koruny.
Výkon menovej politiky mal aj v roku 2003 sterilizačný charakter, avšak v porovnaní s rokom 2002 bola úroveň sterilizačnej pozície relatívne stabilná. K výraznejšiemu prehĺbeniu sterilizácie došlo v januáci, po znížení sadzby PMR o 1 percentuálny bod, ako aj v dôsledku sterilizácie intervencií NBS na devízovom trhu proti nadmernému posilňovaniu slovenskej koruny. V marci sa pri nevýraznej emisnej činnosti MF SR akumuloval väčší objem splátok štátnych CP, čo sa prejavilo v marcovom zvýšení sterilizačnej pozície NBS. Dosiahnutá úroveň sterilizácie bola od marca do novembra stabilná a do konca roku nepredpokladáme výraznejšiu zmenu jej úrovne. Zámer vlády čerpať zahraničný úver v objeme 260 mil. EUR by sa v roku 2003 nemal na sterililzácii NBS prejaviť, nakoľko získané zdroje by nemali byť do konca roka použité. Ku koncu roka by sa sterilizačná pozícia NBS mala pohybovať na úrovni blízko 175,5 mld. Sk, čo v porovnaní s východiskom roka predstavuje prehĺbenie o 31 mld. Sk. V priemere sa sterilizačná pozícia v roku 2003 prehĺbila v porovnaní s rokom 2002 o cca 70 mld. Sk.
Štruktúra peňažnej zásoby
Peňažná zásoba M3 vzrástla v 1. polroku 2005 o 2,5 mld. Sk a ku koncu júna jej stav dosiahol 773,4 mld. Sk. Priemerné medziročné tempo rastu peňažnej zásoby sa spomalilo z 12% v 4. štvrťroku 2004 na 11,6% v 2. štvrťroku 2005. Medziročná dynamika rastu M3 bola ovplyvnená protichodným vývojom jej zložiek. Relatívne nízka úroveň úrokových sadzieb znižovala náklady na držbu likvidnejších prostriedkov (v porovnaní s menej likvidnými nástrojmi) a stimulovala tak rast agregátu M1. Tempo rastu M1 sa zrýchlilo a zvýšil sa jeho príspevok k rastu peňažnej zásoby, menej likvidné zložky M2 medziročne klesali. Mierne sa znížil aj kladný príspevok obchodovateľných nástrojov M3.
Priemerná dynamika rastu subagregátu M1 (obeživo mimo bánk a vklady splatné na požiadanie) sa od 4. štvrťroku 2004 zvýšila o 2,9 percentuálneho bodu na 18,0% v 2. štvrťroku 2005. Obeživo mimo bánk vzrástlo v 1. polroku 2005 o 7,6 mld. Sk, pričom jeho priemerné medziročné tempo rastu sa zvýšilo z 8,1% v 4. štvrťroku 2004 na 11,2% v 1. štvrťroku 2005 a 15,8% v 2. štvrťroku 2005. Podobnú tendenciu v priebehu 1. polroka zaznamenala aj dynamika rastu vkladov a prijatých úverov domácností v slovenských korunách splatných na požiadanie. Relatívne dynamicky rástli aj vklady a prijaté úvery nefinančných spoločností splatné na požiadanie, ku koncu polroka sa však ich rast zmiernil v dôsledku vyššieho odlevu zdrojov z vyplatených dividend v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Menej likvidné zložky M2 (vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov a vklady s výpovednou lehotou do 3 mesiacov) reagovali na zníženie kľúčových sadzieb NBS v priebehu 1. polroka 2005 poklesom úrokových mier. Keďže úročenie najlikvidnejších vkladov sa výraznejšie nezmenilo znížil sa aj úrokový diferenciál medzi menej likvidnými zložkami M2 a vkladmi a úvermi splatnými na požiadanie. Držba likvidných zdrojov sa tak aj naďalej stávala relatívne menej nákladnou. To viedlo k presunu medzi vkladmi s časovou viazanosťou a vkladmi splatnými na požiadanie tak pri vkladoch domácností, ako aj nefinančných spoločností.
Inflácia
Inflácia meraná HICP v auguste 2005
Spotrebiteľské ceny, merané HICP, poklesli v auguste medzimesačne o 0,1 %, pri poklese cien tovarov o 0,2 % a raste cien služieb o 0,2 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka spotrebiteľské ceny vzrástli o 2,1 % (v júli o 2,0 %) a jadrová inflácia dosiahla 1,2 % (rovnako ako v júli). Priemerná medziročná miera inflácie za prvých osem mesiacov tohto roka predstavovala 2,4 %. Priemerná medziročná miera inflácie za 12 mesiacov, od septembra 2004 do augusta 2005, dosiahla 3,6 %.
Rýchlejší medziročný rast cien tovarov ovplyvnili predovšetkým ceny pohonných látok (v dôsledku rastu ceny ropy, ako aj znehodnotenia slovenskej koruny voči americkému doláru). Ceny priemyselných tovarov bez energií taktiež prispeli k uvedenému vývoju, keď miera ich poklesu sa vplyvom vývoja cien všetkých hlavných položiek mierne spomalila. Protichodný vývoj zaznamenali ceny potravín, v rámci ktorých došlo k spomaleniu dynamiky cien nespracovaných potravín (vplyvom sezónnych potravín, ako aj cien mäsa). Ceny spracovaných potravín pokračovali aj v auguste v deflačnom trende.
Ceny služieb vzrástli rovnakým tempom ako v predchádzajúcom mesiaci. Do ich vývoja sa premietol protichodný vývoj niektorých položiek, keď dynamika cien tuzemských a zahraničných dovoleniek sa zrýchlila, zatiaľ čo ceny cestnej osobnej dopravy a ceny služieb spojených s údržbou motorových vozidiel zaznamenali pomalší rast.
Očakávania spotrebiteľov ohľadom vývoja inflácie sa v auguste zvýšili. Priemernú hodnotu doterajšej inflácie spotrebitelia odhadovali na úrovni 10,22 %
(v predchádzajúcom mesiaci 10,20 %). Na otázku o úrovni očakávanej inflácie v nasledujúcich 12 mesiacoch respondenti predpokladali jej výraznejšie zvýšenie, pravdepodobne pod vplyvom oznámeného zvyšovania cien zemného plynu a tepla, na priemernú hodnotu 11,30 % (v predchádzajúcom mesiaci 9,03 %).
Inflácia meraná CPI v auguste 2005
Spotrebiteľské ceny poklesli v auguste medzimesačne o 0,1 %, pri stagnácii regulovaných cien a poklese cien položiek zahrnutých do jadrovej inflácie o 0,1 %. Na medziročnej báze zaznamenala celková inflácia hodnotu 2,0 % (rovnako ako v júli) a jadrová inflácia 0,7 % (v júli 0,5 %). Priemerná medziročná miera inflácie za osem mesiacov tohto roka predstavovala 2,5 %. respondentov na vývoj cien spred
12 mesiacov (%).
Devízový trh
Operácie na devízovom trhu
Výmenný kurz slovenskej koruny voči euru k ultimu 1. polroka 2005 posilnil o 1,1% (z 38,796 SKK/EUR 31. decembra 2004 na 38,370 SKK/EUR 30. júna 2005), pričom
priemerný kurz sa posilnil o 2,9%. Voči americkému doláru sa slovenská koruna oslabila o 11,7% (z 28,496 SKK/USD 31. decembra 2004 na 31,825 SKK/USD 30. júna 2005), pričom priemerný kurz sa posilnil o 5,1%.
Saldo spotových obchodov zahraničných bánk voči domácim bolo za sledované obdobie záporné (132,52 mil. USD), teda zahraničné banky viac nakupovali domácu a predávali cudziu menu. Národná banka Slovenska počas prvého polroka vykonala viacero intervencií, pričom kúpila 3020 mil. EUR (január, február, marec) a predala 315 mil. EUR (apríl).
Nástroje menovej politiky – miera využitia týchto nástrojov v rámci NBS
1. Úroková politika
základná úroková sadzba NBS9 ( úroková sadzba pre dvojtýždňové repo tendre)
od 29.11. 2004 4,00%
od 1. 3. 2005 3,00%
úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie
od 29.11. 2004 5,50%
od 1. 3. 2005 4,00%
úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie
od 29.11. 2004 2,50%
od 1. 3. 2005 2,00%
2. Nástroje menovej politiky NBS
2.1 Operácie na voľnom trhu
a) hlavný nástroj - štandardný repo tender s dvojtýždňovou splatnosťou. Uskutočňuje NBS s obchodnými bankami pravidelne raz za týždeň, spravidla v utorok.
NBS zároveň vyhlasuje pre tieto štandardné operácie úrokovú sadzbu (základná úroková sadzba).
b) nástroj na dlhodobejšíe riadenie likvidity - emisia 84-dňových pokladničných poukážok NBS do portfólia obchodných bánk. NBS uskutočňuje aukcie pokladničných poukážok NBS americkým spôsobom spravidla raz mesačne.
c) nástroj na jemné doladenie - rýchly tender. Nástroj NBS slúžiaci na jemné operatívne doladenie likvidity komerčných bánk. Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
d) štrukturálne operácie - individuálne obchody. Nástroj NBS umožňujúci priamu kúpu, alebo predaj štátnych cenných papierov a pokladničných poukážok NBS do a z portfólia NBS. Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
e) devízové swapy. Nástroj slúžiaci na prechodné doladenie likvidity v korunovej oblasti s využitím devízovej transakcie s budúcim vyrovnaním. Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
2.2 Automatické operácie (Standing facilities)
a) jednodňové refinančné operácie - Obchodné banky majú automatický prístup k finančným prostriedkom (za podmienky dostatku akceptovateľných cenných papierov) za vyhlasovanú úrokovú sadzbu.
b) jednodňové sterilizačné operácie - Obchodné banky majú možnosť ukladať prebytočné prostriedky vo forme nekolateralizovaných depozitov za vyhlasovanú úrokovú sadzbu.
3. Ostatné nástroje
a) redistribučný úver - Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
b) krátkodobý úver na dobu najviac troch mesiacov - V záujme zachovania likvidity môže NBS výnimočne poskytnúť banke tento úver. Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
4. Povinné minimálne rezervy
Obchodné banky, pobočky zahraničných bánk, stavebné sporiteľne a inštitúcie elektronických peňazí od 1. januára 2005 tvoria povinné minimálne rezervy vo výške 2%
- z netermínovaných vkladov, termínovaných vkladov a prijatých úverov v slovenských korunách a v cudzích menách,
- z vkladov a prijatých úverov s výpovednou lehotou v slovenských korunách a v cudzích menách,
- z emitovaných dlhových cenných papierov v slovenských korunách a v cudzích menách okrem hypotekárnych záložných listov,
Perióda pre vyhodnocovanie povinných minimálnych rezerv je jeden mesiac. Povinné minimálne rezervy vedené v NBS na účte peňažných rezerv banky sa úročia do výšky určených povinných minimálnych rezerv na príslušný mesiac úrokovou sadzbou 1,5% p.a..
5. Kurzová a devízová politika
a) režim výmenného kurzu
Národná banka Slovenska v 1. polroku 2005 uplatňovala režim plávajúceho výmenného kurzu, pričom výmenný kurz slovenskej koruny sa určoval vo vzťahu k referenčnej mene - euru. Národná banka Slovenska využívala možnosť intervenovať na devízovom trhu s cieľom korigovať nadmernú volatilitu výmenného kurzu slovenskej koruny, resp. reagovať na vývoj výmenného kurzu, ktorý nezodpovedal vývoju makroekonomických fundamentov.
b) nominálny výmenný kurz Sk
Nominálny výmenný kurz slovenskej koruny voči euru sa v 1. polroku 2005 zhodnotil o 1,1%, keď 30. júna 2005 dosiahol 38,370 SKK/EUR. Naopak vplyvom vývoja
krížového kurzu USD/EUR na svetových trhoch sa výmenný kurz slovenskej koruny voči americkému doláru nominálne znehodnotil o 11,7%, keď ku koncu 1. polroka bol na úrovni 31,825 SKK/USD.
c) nominálny a reálny efektívny výmenný kurz Sk10
Vývoj indexu nominálneho efektívneho výmenného kurzu slovenskej koruny (NEER) v 1. polroku 2005 bol na jednej strane ovplyvnený klesajúcou mierou zhodnotenia
priemerného kurzu koruny voči USD (8,6% oproti medziročnému rastu o 12,7% v rovnakom období roku 2004) a na druhej strane rastúcou dynamikou zhodnotenia
výmenného kurzu SKK voči EUR (4,3% oproti 2,8%). Priemerná medziročná miera rastu indexu NEER sa oproti 5,5% v 1. polroku 2004 znížila na 2,8%. Index reálneho efektívneho výmenného kurzu (REER) na báze indexu cien výrobcov sa znehodnotil v priemere medziročne o 1,1%, zatiaľ čo v 1. polroku 2004 rástol o 4,2%. Tempo poklesu REER na báze cien produktov priemyselnej výroby, t.j. bez cien nerastných surovín a cien energií, dosiahlo 1,7%, oproti rastu o 3,2% v predchádzajúcom roku.
d) vyhodnotenie menovej štruktúry devízových inkás a platieb Slovenskej republiky
Celkový obrat devízových inkás a platieb za 1. polrok 2005 za platobné tituly skupiny 1 až 6 v konvertibilných menách predstavoval 868,0 mld. Sk. Priemerný mesačný obrat (144,7 mld. Sk) vzrástol o 12,7% oproti 1. polroku 2004. Devízové inkasá a platby dosiahli na rozdiel od prebytku za 1. polrok 2004 (13,2 mld. Sk) pasívne saldo 8,8 mld. Sk.
Podiely mien EUR a USD tvoria z dlhodobého hľadiska rozhodujúcu časť menovej štruktúry celkového obratu. Od zavedenia spoločnej meny v roku 1999 predstavujú spolu približne 88 až 90%, pričom až do roku 2004 podiel EUR rástol a naopak podiely USD a CZK klesali.
Tempo rastu podielu EUR sa v minulom roku zastavilo, čo bolo zrejme spôsobené rastom cien ropy a vývojom krížového kurzu doláru na svetových trhoch. V roku 2005 sa obnovil rast podielu USD na devízových platbách a na celkovom obrate, zvýšil sa aj podiel ostatných mien.