Výsledky menovej politiky v 90. rokoch
Cieľom centrálnej banky počas posledného desaťročia bolo podľa zákona o Štátnej banke československej a neskoršie zákona o Národnej banke Slovenska zabezpečenie stability meny. Táto stabilita má dva základné aspekty – vnútorný a vonkajší. Interná stabilita meny je stabilita domácich cien, teda nízka miera inflácie. Pod externou stabilitou meny rozumieme stabilitu výmenného kurzu.
Relatívnu úspešnosť menovej politiky pri plnení úlohy vnútornej menovej stability možno vnímať pri porovnaní s vývojom v susedných krajinách. Pri porovnaní s vývojom v susedných krajinách mala počas 90. rokov Slovenská republika spolu s Českou republikou najnižšiu mieru inflácie. Na druhej strane, tento fakt je čiastočne daný aj lepšími východiskovými makroekonomickými podmienkami bývalého Československa v porovnaní s väčšinou postkomunistických štátov.
Vývoj menového kurzu v porovnaní s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami bol tiež pokojný a stabilný. Prvýkrát bola československá koruna výrazne devalvovaná v druhej polovici roku 1990. Zavedenie vnútornej konvertibility koruny k 1. 1. 1991 znamenalo neobmedzený prístup k cudzej mene pre všetky tuzemské právnické osoby pre obchodné účely a v obmedzenej miere aj pre obyvateľstvo.
Kurz koruny sa určoval fixne voči košu piatich mien (USD 49,06 %, DEM 36,16 %, ATS 8,07 %, CHF 3,79 % a FRF 2,29 %). 10. júla 1993 prišlo k 10 %-nej devalvácií voči košu a kôš bol zjednodušený k 14. júlu 1994 na dve meny – nemeckú marku a americký dolár. Takto sa určoval až do 2. októbra 1998, keď prišlo k zrušeniu fixného kurzu koruny. Od tohto dňa slovenská koruna voľne pláva na základe obchodovania na devízovom trhu. Od 1. januára 1999 používala NBS ako referenčnú menu pre svoje účely euro.
Rušením administratívnych obmedzení dochádza k liberalizácií devízového režimu a v roku 1995 sa zaviedla plná konvertibilita bežného účtu platobnej bilancie. Postupne sa realizovala aj liberalizácia kapitálového účtu.
Vzhľadom na dedičstvo centrálnej plánovanej ekonomiky úrokové sadzby dlho neplnili na Slovensku svoju úlohu základného nástroja menovej politiky. Až s rozvojom medzibankového trhu (od polovice 90. rokov) nastal prechod k dominantnému využívaniu úrokových sadzieb centrálnou bankou. Základnou indikatívnou úrokovou sadzbou používanou v tomto období bola diskontná sadzba.
Najmä v druhej polovici desaťročia však diskontná sadzba prestala mať svoju výpovednú hodnotu, pretože NBS ju nezmenila ani napriek prechodu k reštriktívnej menovej politike.
Vonkajšia a vnútorná menová stabilita sú v prípade malej otvorenej ekonomiky, akú má aj Slovensko, úzko spojité. V 90. rokoch bola menová politika výrazne reštriktívna až neutrálna, len výnimočne (1994-1995) akomodatívna až expanzná.
Pohľady na vplyv monetárnej politiky na základe makroekonomických cieľov v ekonomickej teórii
1. Monetaristický pohľad - stabilná ekonomika, tendencia k plnej zamestnanosti, bez inflácie ak nie sú žiadne zásahy:
- odmietajú regulujúcu úlohu úrokovej miery
- regulovanie množstva peňazí zo strany ponuky cez nepriame nástroje
- MP nemôže dlhodobo ovplyvňovať reálny HDP
- peniaze plnia neutrálnu funkciu
- uplatňovanie tzv. nezávislej MP
- stále tempo rastu množstva peňazí
2. Neokeynesovci - vládne výdavky, daňová (fiškálna) politika a tiež peňažná a úverová politika majú teda dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní inflácie a nezamestnanosti, ako aj ostatných cieľov ekonomiky - rozhodujúcu úlohu má úroková miera, pretože tá je mierou nákladov na financovanie nových investičných výdavkov, ktoré sú najmenej stálym komponentom agregátneho dopytu
3. Ekonómia strany ponuky - tvrdia, že problémy inflácie a nezamestnanosti treba riešit zo strany ponuky stimuláciou súkromných investícií a zvyšovaním úspor na financovanie týchto investícií.
Monetaristi tvrdia, že nie je v silách tak rozpočtovej, ani monetárnej politiky zabrániť bežným makroekonomickým cyklickým výkyvom. Z toho treba vyvodiť, že automatické, plynulé a mierne zvyšovanie obeživa je ekonomicky správnejšie a významnejšie. Predstavuje pre trh väčší prínos ako nárazové a jednorázové štátnoregulačné opatrenia, ktoré uskutočňuje vláda, alebo do podobných akcií hnaná emisná banka. Plynulé, mierne a automatické zvyšovanie obeživa je možné podporiť efektívnymi zásahmi tak, aby sa odstraňovala cenová strnulosť spôsobená monopolistickými prvkami v ekonomike. Domnievajú sa, že mierny, ale stabilný rast peňažnej ponuky (v závislosti od viacerých faktorov) predstavuje najlepší spôsob, ako dosiahnuť efektívny dopyt na úrovni plnej zamestnanosti. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní, dosiahnutí a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť, najmä v oblasti vlastníckych práv, v podmienkach dohôd medzi subjektami ekonomiky a v podmienkach kontroly obeživa. Dozorčia úloha vlády je zameraná na riadenie súdnictva, polície a peňažných inštitúcií. M. Friedman ako jeden zo skupiny neoliberálov doporučuje hlavne tri ekonomické oblasti, kde má zmysel uplatňovať vládnu moc. Sú to:
1.V oblastiach technickej infraštruktúry, ako sú elektrárne, obrana a pod. Sú to prípady, kedy nie je ani efektívne, ani prípadne prakticky možné spoliehať sa na konkurenciu množstva malých podnikov pri určovaní cien výroby a ponuky.
2.V oblastiach, keď akcie a činnosti jednej spoločensky určitej strany škodia ostatným stranám. Typickým príkladom je problematika životného prostredia, resp. tam, kde systém trhovej ekonomiky neobsahuje dostatočné mechanizmy na svoju účinnú ochranu.
3.V oblastiach vzdelávania, predovšetkým v riešení prípadov duševnej zaostalosti a nedospelosti, kedy sa už nemožno spoliehať na činnosť dobročinných organizácií.
Ideálne pre makroekonomickú politiku v tejto oblasti je teda stabilná rýchlosť obratu peňazí alebo aspoň situácia, v ktorej sa rýchlosť obratu peňazí mení pomaly a predvídateľne, čo je základný predpoklad monetaristov. Ak je tento predpoklad splnený, môže štátna banka vyvolať akékoľvek zmeny výdajov jednoducho zmenami ponuky peňazí.
Monetárna politika štátu
Je to súbor nástrojov, ktorými centrálna banka ovplyvňuje silu a stabilitu meny a tým aj makroekonomickú rovnováhu. Najdôležitejším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je regulovanie množstva peňazí v obehu, výšku úrokovej miery i podmienky, za ktorých sa poskytuje úver. Monetárnou politikou, ktorá sa označuje tiež ako peňažná a úverová politika, teda štát ovplyvňuje ponuku peňazí s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu a dostatočnú zamestnanosť. Aby táto regulácia bola účinná, musí existovať rozvinutý trh peňazí, rozvinutý trh kapitálu a centrálna banka. Za týchto predpokladov štát potom môže využívať rozličné nástroje monetárnej politiky.
Možno ich rozdeliť na nepriame nástroje, ktoré sa presadzujú prostredníctvom trhu, a priame nástroje, ktoré sa presadzujú prostredníctvom administratívnych opatrení.
Nepriame nástroje
1.regulácia diskontnej sadzby - v SR sa používa tzv. refinančná a sterilizačná repo sadzba, za ktoré centrálna banka zhodnocuje finančné prostriedky, ktoré si u nej uložia komerčné banky, alebo naopak prostriedky, ktoré si požičajú komerčné banky od centrálnej banky.
Diskontná sadzba
Je to nástroj, ktorý využíva centrálna banka na reguláciu úverových možností obchodných bánk. Ide o úrokovú sadzbu, za ktorú si požičiavajú obchodné banky peniaze od banky centrálnej. Ak chce centrálna banka rozšíriť úverové možnosti obchodných bánk, bude diskontnú sadzbu znižovať, ak chce úverové možnosti znížiť, bude úrokovú sadzbu zvyšovať. Účinnosť tohto nástroja je dosť obmedzená, lebo závislosť obchodných bánk od úverov centrálnej banky je väčšinou nepatrná.
Zmeny v diskontnej sadzbe majú viac význam ako informácie o predstavách centrálnej banky o predpokladanom vývoji úrokových sadzieb, za ktoré poskytujú úvery obchodné banky. Obchodné banky v tomto smere niekedy reagujú, inokedy nie. Zmeny v diskontnej sadzbe znamenajú tiež zámery centrálnej banky v ďalšom vývoji hospodárstva. Z tohto pohľadu charakterizujeme nástroje monetárnej politiky ako nástroje globálne, čo znamená, že by mali pôsobiť na celú ekonomiku.
2.operácie na voľnom trhu – predaj alebo kúpa štátnych CP centrálnou bankou
Centrálna banka nakupuje alebo predáva štátne cenné papiere. Ak bude chcieť centrálna banka zvýšiť ponuku peňazí, bude štátne obligácie kupovať, lebo tým rozšíri bankové depozitá, a tým aj úverové možnosti obchodných bánk. Pri predaji štátnych obligácií dochádza naopak k odčerpávaniu bankových depozít a k obmedzeniu úverových možností obchodných bánk. Získané peňažné prostriedky štát môže vydať prostredníctvom štátneho rozpočtu. V tomto prípade monetárna politika úzko súvisí s politikou fiškálnou.
3.určovanie miery povinných minimálnych rezerv – sú menej používané
Centrálna banka určuje povinnú mieru rezerv obchodným bankám. Ak sa zníži miera rezerv, dochádza k poklesu sumy požadovaných rezerv, čo má rovnaký účinok, ako keby obchodná banka získala dodatočné nové depozitá, čím sa jej rozširujú úverové možnosti. Pri zvýšení miery rezerv potrebujú banky na zvýšenie objemu rezerv dodatočné prostriedky, ktoré získajú napríklad predajom cenných papierov. Peniaze potrebné na ich nákup sa sťahujú z depozít do rezerv, až kým sa dosiahne požadovaný pomer. Pri zvýšení povinných rezerv banky z nových depozít ponúkajú menej úverov ako predtým. Centrálna banka má právo upravovať mieru rezerv v určitom stanovenom rozsahu. Prekročiť tento rozsah možno iba so súhlasom zákonodarného orgánu. Zmeny povinnej miery rezerv výrazne ovplyvňujú úverové možnosti bánk.
Úročenie povinných minimálnych rezerv
Povinné minimálne rezervy banky a inštitúcie elektronických peňazí vedené v Národnej banke Slovenska sa úročia do výšky určených povinných minimálnych rezerv úrokovou sadzbou 1,5 % p. a. Celková hodnota úrokov za príslušnú periódu sa vypočíta podľa tohto vzťahu:
HÚ = ( PMRp* n 1,5) /36000
kde:
HÚ = hodnota úrokov,
PMRp = skutočná priemerná výška povinných minimálnych rezerv v danej perióde, najviac vo výške určených povinných minimálnych rezerv,
n = počet kalendárnych dní periódy.
Výpočet celkovej hodnoty úrokov za príslušnú periódu vykoná Národná banka Slovenska na dve desatinné miesta a výslednú sumu zaokrúhli na celu desiatku halierov.
Zúčtovanie úrokov v prospech banky vrátane úročenia povinných minimálnych rezerv inštitúcie elektronických peňazí, ktorá tvorí povinné minimálne rezervy nepriamou formou a v prospech inštitúcie elektronických peňazí, ktorá tvorí povinné minimálne rezervy priamym spôsobom zabezpečí Národná banka Slovenska druhý pracovný deň po ukončení periódy na udržiavanie povinných minimálnych rezerv.
4.opatrenia v devízovej politike, napr. oplyvňovanie medzinárodného pohybu peňazí (snaha o zabránenie tzv. dovozu inflácie), refinančná a sterilizačná sadzba
Devízový kurz
Podľa Bankovej rady NBS devízový kurz koruny v súčasnosti dostatočne nereflektuje výsledky slovenskej ekonomiky – je viac pod vplyvom regiónu.
Informácie z Maďarska a Poľska viac ovplyvňujú kurz slovenskej koruny, ktorý nie celkom zodpovedá tomu, ako ide ekonomický vývoj na Slovensku.
NBS ku koncu roka očakáva, že harmonizovaný index spotrebiteľských cien by na ročnej úrovni mal dosiahnuť 4,3 %. Miera inflácie podľa indexu CPI by podľa NBS mala ku koncu tohto roka dosiahnuť 4 %.
Výkon menovej politiky NBS bol v 1. polroku 2005 realizovaný v prostredí pretrvávajúceho hospodárskeho rastu, znižujúcej sa miery inflácie a nezamestnanosti, relatívne volatilného vývoja výmenného kurzu slovenskej koruny voči referenčnej mene euro, pozitívneho vývoja verejných financií a v porovnaní s 1. polrokom 2004 menej priaznivého vývoja zahranično-obchodnej bilancie.
V úvode roka bola určujúcim faktorom vývoja na domácom peňažnom trhu nominálna apreciácia výmenného kurzu koruny. Na neprimeranom zhodnocovaní koruny sa podieľal najmä prílev krátkodobého kapitálu spojený s tzv. konvergenčnou hrou a očakávaniami ďalšej apreciácie kurzu. V dôsledku toho NBS využívala v boji proti silnej korune okrem priamych intervencií na devízovom trhu aj menej štandardný nástroj - odmietnutie všetkých ponúk v pravidelnom dvojtýždňovom repo tendri. To malo za následok implicitné zníženie úrokových sadzieb a zvýšenie neistoty na devízovom trhu. Následne 29. februára BR NBS pristúpila aj k skutočnému výraznejšiemu zníženiu vyhlasovaných sadzieb o 1 percentuálny bod.
NBS sa po znížení úrokových sadzieb rozhodla akceptovať časť ponúk v pravidelnom štandardnom 2-týždňovom REPO tendri a neskôr v marci v plnej miere obnovila sterilizáciu voľných prostriedkov bánk prostredníctvom REPO tendrov, čím nahradila jednodňové sterilizačné depozity bánk v NBS. V polovici marca sa posilňovanie výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru zastavilo a naopak, vplyvom regionálneho sentimentu na trhoch strednej Európy, najmä oslabovania kurzu poľského zlotého, začal výmenný kurz depreciovať. Na konci apríla oslabovanie koruny viedlo NBS k intervencii na podporu kurzu koruny.
Priame (administratívne) nástroje:
1.regulovanie investičních úverov – banka poskytne zájemcovi úver len na základe povolenia štátnymi orgánmi
2.regulovanie spotrebných úverov – pri predaji na splátky štátne orgány určujú maximálnu dobusplatnosti úveru
3.vyžadovanie pravidelných mesačných prehľadov o úveroch, ktoré banka poskytla nad stanovený limit
4.určovanie úverových stropov pre banky štátnymi orgánmi
Ak sa ekonomika vyvíja uspokojivo, môže CB rozhodnúť, že ponechá ponuku peňazí a úrokové sadzby na ich doterajších úrovní. Ak však existujúce prostredie podnecuje infláciu, môže sa rozhodnúť pre sprísnenie MP. Začne uplatňovať politiku ťažko dostupných peňazí, to znamená, že obmedzuje ponuku peňazí. Ide o reštriktívnu monetárnu politiku.
Ak hrozí recesia, do ekonomiky možno vtlačiť ďaľšie peňažné zdroje, ktoré zvýšia ponuku peňazí a znížia úrokové sadzby. Tým sa zvýši úroveň produktu, zamestnanosti a zlepší sa pozícia platobnej bilancie. Vtedy ide o expanzívnu monetárnu politiku.
Peňažný mechanizmus - znamená, ako sa zmeny v ponuke peňazí transformujú do zmien v produkte, zamestnanosti a cenách. Zmena v ponuke peňazí a úrokových sadzbách ovplyvňujú rast reálneho produktu iba krátkodobo, najmä vtedy, ak existujú voľné zdroje. Ceny a mzdy sú nepružné. V dlhom období sa však ceny a mzdy prispôsobujú, účinky peňazí na produkt sa zmenšujú a prevládajú účinky na ceny. Peňažné zmeny majú takisto vplyv aj na zahraničný obchod a menový kurz. Ak totiž v ekonomike rastú úrokové sadzby, priťahuje to záujem finančných investorov o cenné papiere danej ekonomiky, čo vedie k zhodnoteniu meny. Vysoký kurz meny stimuluje dovoz a brzdí vývoz, pretože domáce tovary sú relatívne drahšie.
Klesá čistý export, a teda aj reálny HDP, a klesajú aj ceny.
Základná úroková sadzba NBS (do 31. 12. 2002 diskontná sadzba) a limitná úroková sadzba NBS pre dvojtýždňové REPO tendre
| Od | Do | Diskontná sadzba (p. a.) | Základná úroková sadzba NBS (p. a.) | Limitná úroková sadzba NBS pre dvojtýždňové REPO tendre (p. a.) |
| 01.03.2005 | - | - | 3,00 % | 3,00 % |
| 29.11.2004 | 28.02.2005 | - | 4,00 % | 4,00 % |
| 01.07.2004 | 28.11.2004 | - | 4,50 % | 4,50 % |
| 29.04.2004 | 30.06.2004 | - | 5,00 % | 5,00 % |
| 29.03.2004 | 28.04.2004 | - | 5,50 % | 5,50 % |
| 22.12.2003 | 28.03.2004 | - | 6,00 % | 6,00 % |
| 26.09.2003 | 21.12.2003 | - | 6,25 % | 6,25 % |
| 18.11.2002 | 25.09.2003 | - | 6,50 % | 6,50 % |
| 30.10.2002 | 17.11.2002 | 8,00 % | - | 8,00 % |
| 27.04.2002 | 29.10.2002 | 8,25 % | - | 8,25 % |
| 01.01.2002 | 26.04.2002 | 7,75 % | - | 7,75 % |
| 26.03.2001 | 31.12.2001 | 8,80 % | - | 7,75 % |
| 27.12.2000 | 25.03.2001 | 8,80 % | - | 8,00 % |
| | | | | |
31.08.200026.12.20008,80 %-8,25 %
29.05.200030.08.20008,80 %-8,50 %
13.01.199628.05.20008,80 %--
06.10.199512.01.19969,75 %--
17.03.199505.10.199511,00 %--
20.12.199316.03.199512,00 %--
01.01.199319.12.19939,50 %--
Vysvetlivky:
Banková rada NBS na svojom 26. rokovaní dňa 12. decembra 2002 rozhodla o zavedení základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska od 1.1.2003.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska je úroková sadzba Národnej banky Slovenska pre dvojtýždňové REPO tendre.
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „diskontná úroková sadzba Národnej banky Slovenska“, alebo „diskontná úroková sadzba Štátnej banky česko-slovenskej“, rozumie sa tým základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska.
Úroveň diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je počnúc 1. januárom 2002 totožná s úrovňou "limitnej úrokovej sadzby NBS pre dvojtýždňové REPO tendre".
Realizácia menovej politiky
Výkon menovej politiky NBS sa v roku 2003 realizoval v prostredí rastúcej miery inflácie, podmienenej administratívnym prispôsobovaním regulovaných cien a zmenami daňovej politiky vlády. Výraznejší nárast nákladových položiek pôsobil proti vzniku dopytových tlakov. NBS za daných podmienok na rast inflácie nereagovala zmenou svojich úrokových sadzieb. Útlm domáceho dopytu bol sprevádzaný zlepšovaním zahraničnoobchodnej bilancie a poklesom pasívneho salda bežného účtu platobnej bilancie, predovšetkým v dôsledku nárastu exportnej výkonnosti SR. Zhodnotením aktuálneho a očakávaného vývoja makoekonomického prostredia po zverejnení výsledkov o vytvorenom HDP za 1. polrok 2003 rozhodla Banková rada NBS v septembri o znížení svojej základnej úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho boda na 6,25 % (a symetrickým znížením vyhlasovaných sadzieb na jednodňové automatické operácie s obchodnými bankami).
Vývoj v kurzovej oblasti si nevyžiadal úpravu úrokových sadzieb, aj keď NBS niekoľkokrát (výraznejšie v máji v roku 2003) intervenovala na devízovom trhu proti nadmernému zhodnocovaniu slovenskej koruny.
Výkon menovej politiky mal aj v roku 2003 sterilizačný charakter, avšak v porovnaní s rokom 2002 bola úroveň sterilizačnej pozície relatívne stabilná. K výraznejšiemu prehĺbeniu sterilizácie došlo v januáci, po znížení sadzby PMR o 1 percentuálny bod, ako aj v dôsledku sterilizácie intervencií NBS na devízovom trhu proti nadmernému posilňovaniu slovenskej koruny. V marci sa pri nevýraznej emisnej činnosti MF SR akumuloval väčší objem splátok štátnych CP, čo sa prejavilo v marcovom zvýšení sterilizačnej pozície NBS. Dosiahnutá úroveň sterilizácie bola od marca do novembra stabilná a do konca roku nepredpokladáme výraznejšiu zmenu jej úrovne. Zámer vlády čerpať zahraničný úver v objeme 260 mil. EUR by sa v roku 2003 nemal na sterililzácii NBS prejaviť, nakoľko získané zdroje by nemali byť do konca roka použité. Ku koncu roka by sa sterilizačná pozícia NBS mala pohybovať na úrovni blízko 175,5 mld. Sk, čo v porovnaní s východiskom roka predstavuje prehĺbenie o 31 mld. Sk. V priemere sa sterilizačná pozícia v roku 2003 prehĺbila v porovnaní s rokom 2002 o cca 70 mld. Sk.
Štruktúra peňažnej zásoby
Peňažná zásoba M3 vzrástla v 1. polroku 2005 o 2,5 mld. Sk a ku koncu júna jej stav dosiahol 773,4 mld. Sk. Priemerné medziročné tempo rastu peňažnej zásoby sa spomalilo z 12% v 4. štvrťroku 2004 na 11,6% v 2. štvrťroku 2005. Medziročná dynamika rastu M3 bola ovplyvnená protichodným vývojom jej zložiek. Relatívne nízka úroveň úrokových sadzieb znižovala náklady na držbu likvidnejších prostriedkov (v porovnaní s menej likvidnými nástrojmi) a stimulovala tak rast agregátu M1. Tempo rastu M1 sa zrýchlilo a zvýšil sa jeho príspevok k rastu peňažnej zásoby, menej likvidné zložky M2 medziročne klesali. Mierne sa znížil aj kladný príspevok obchodovateľných nástrojov M3.
Priemerná dynamika rastu subagregátu M1 (obeživo mimo bánk a vklady splatné na požiadanie) sa od 4. štvrťroku 2004 zvýšila o 2,9 percentuálneho bodu na 18,0% v 2. štvrťroku 2005. Obeživo mimo bánk vzrástlo v 1. polroku 2005 o 7,6 mld. Sk, pričom jeho priemerné medziročné tempo rastu sa zvýšilo z 8,1% v 4. štvrťroku 2004 na 11,2% v 1. štvrťroku 2005 a 15,8% v 2. štvrťroku 2005. Podobnú tendenciu v priebehu 1. polroka zaznamenala aj dynamika rastu vkladov a prijatých úverov domácností v slovenských korunách splatných na požiadanie. Relatívne dynamicky rástli aj vklady a prijaté úvery nefinančných spoločností splatné na požiadanie, ku koncu polroka sa však ich rast zmiernil v dôsledku vyššieho odlevu zdrojov z vyplatených dividend v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Menej likvidné zložky M2 (vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov a vklady s výpovednou lehotou do 3 mesiacov) reagovali na zníženie kľúčových sadzieb NBS v priebehu 1. polroka 2005 poklesom úrokových mier. Keďže úročenie najlikvidnejších vkladov sa výraznejšie nezmenilo znížil sa aj úrokový diferenciál medzi menej likvidnými zložkami M2 a vkladmi a úvermi splatnými na požiadanie. Držba likvidných zdrojov sa tak aj naďalej stávala relatívne menej nákladnou. To viedlo k presunu medzi vkladmi s časovou viazanosťou a vkladmi splatnými na požiadanie tak pri vkladoch domácností, ako aj nefinančných spoločností.
Inflácia
Inflácia meraná HICP v auguste 2005
Spotrebiteľské ceny, merané HICP, poklesli v auguste medzimesačne o 0,1 %, pri poklese cien tovarov o 0,2 % a raste cien služieb o 0,2 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka spotrebiteľské ceny vzrástli o 2,1 % (v júli o 2,0 %) a jadrová inflácia dosiahla 1,2 % (rovnako ako v júli). Priemerná medziročná miera inflácie za prvých osem mesiacov tohto roka predstavovala 2,4 %. Priemerná medziročná miera inflácie za 12 mesiacov, od septembra 2004 do augusta 2005, dosiahla 3,6 %.
Rýchlejší medziročný rast cien tovarov ovplyvnili predovšetkým ceny pohonných látok (v dôsledku rastu ceny ropy, ako aj znehodnotenia slovenskej koruny voči americkému doláru). Ceny priemyselných tovarov bez energií taktiež prispeli k uvedenému vývoju, keď miera ich poklesu sa vplyvom vývoja cien všetkých hlavných položiek mierne spomalila. Protichodný vývoj zaznamenali ceny potravín, v rámci ktorých došlo k spomaleniu dynamiky cien nespracovaných potravín (vplyvom sezónnych potravín, ako aj cien mäsa). Ceny spracovaných potravín pokračovali aj v auguste v deflačnom trende.
Ceny služieb vzrástli rovnakým tempom ako v predchádzajúcom mesiaci. Do ich vývoja sa premietol protichodný vývoj niektorých položiek, keď dynamika cien tuzemských a zahraničných dovoleniek sa zrýchlila, zatiaľ čo ceny cestnej osobnej dopravy a ceny služieb spojených s údržbou motorových vozidiel zaznamenali pomalší rast.
Očakávania spotrebiteľov ohľadom vývoja inflácie sa v auguste zvýšili. Priemernú hodnotu doterajšej inflácie spotrebitelia odhadovali na úrovni 10,22 %
(v predchádzajúcom mesiaci 10,20 %). Na otázku o úrovni očakávanej inflácie v nasledujúcich 12 mesiacoch respondenti predpokladali jej výraznejšie zvýšenie, pravdepodobne pod vplyvom oznámeného zvyšovania cien zemného plynu a tepla, na priemernú hodnotu 11,30 % (v predchádzajúcom mesiaci 9,03 %).
Inflácia meraná CPI v auguste 2005
Spotrebiteľské ceny poklesli v auguste medzimesačne o 0,1 %, pri stagnácii regulovaných cien a poklese cien položiek zahrnutých do jadrovej inflácie o 0,1 %. Na medziročnej báze zaznamenala celková inflácia hodnotu 2,0 % (rovnako ako v júli) a jadrová inflácia 0,7 % (v júli 0,5 %). Priemerná medziročná miera inflácie za osem mesiacov tohto roka predstavovala 2,5 %. respondentov na vývoj cien spred
12 mesiacov (%).
Devízový trh
Operácie na devízovom trhu
Výmenný kurz slovenskej koruny voči euru k ultimu 1. polroka 2005 posilnil o 1,1% (z 38,796 SKK/EUR 31. decembra 2004 na 38,370 SKK/EUR 30. júna 2005), pričom
priemerný kurz sa posilnil o 2,9%. Voči americkému doláru sa slovenská koruna oslabila o 11,7% (z 28,496 SKK/USD 31. decembra 2004 na 31,825 SKK/USD 30. júna 2005), pričom priemerný kurz sa posilnil o 5,1%.
Saldo spotových obchodov zahraničných bánk voči domácim bolo za sledované obdobie záporné (132,52 mil. USD), teda zahraničné banky viac nakupovali domácu a predávali cudziu menu. Národná banka Slovenska počas prvého polroka vykonala viacero intervencií, pričom kúpila 3020 mil. EUR (január, február, marec) a predala 315 mil. EUR (apríl).
Nástroje menovej politiky – miera využitia týchto nástrojov v rámci NBS
1. Úroková politika
základná úroková sadzba NBS9 ( úroková sadzba pre dvojtýždňové repo tendre)
od 29.11. 2004 4,00%
od 1. 3. 2005 3,00%
úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie
od 29.11. 2004 5,50%
od 1. 3. 2005 4,00%
úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie
od 29.11. 2004 2,50%
od 1. 3. 2005 2,00%
2. Nástroje menovej politiky NBS
2.1 Operácie na voľnom trhu
a) hlavný nástroj - štandardný repo tender s dvojtýždňovou splatnosťou. Uskutočňuje NBS s obchodnými bankami pravidelne raz za týždeň, spravidla v utorok.
NBS zároveň vyhlasuje pre tieto štandardné operácie úrokovú sadzbu (základná úroková sadzba).
b) nástroj na dlhodobejšíe riadenie likvidity - emisia 84-dňových pokladničných poukážok NBS do portfólia obchodných bánk. NBS uskutočňuje aukcie pokladničných poukážok NBS americkým spôsobom spravidla raz mesačne.
c) nástroj na jemné doladenie - rýchly tender. Nástroj NBS slúžiaci na jemné operatívne doladenie likvidity komerčných bánk. Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
d) štrukturálne operácie - individuálne obchody. Nástroj NBS umožňujúci priamu kúpu, alebo predaj štátnych cenných papierov a pokladničných poukážok NBS do a z portfólia NBS. Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
e) devízové swapy. Nástroj slúžiaci na prechodné doladenie likvidity v korunovej oblasti s využitím devízovej transakcie s budúcim vyrovnaním. Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
2.2 Automatické operácie (Standing facilities)
a) jednodňové refinančné operácie - Obchodné banky majú automatický prístup k finančným prostriedkom (za podmienky dostatku akceptovateľných cenných papierov) za vyhlasovanú úrokovú sadzbu.
b) jednodňové sterilizačné operácie - Obchodné banky majú možnosť ukladať prebytočné prostriedky vo forme nekolateralizovaných depozitov za vyhlasovanú úrokovú sadzbu.
3. Ostatné nástroje
a) redistribučný úver - Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
b) krátkodobý úver na dobu najviac troch mesiacov - V záujme zachovania likvidity môže NBS výnimočne poskytnúť banke tento úver. Tento nástroj nebol v 1. polroku 2005 využitý.
4. Povinné minimálne rezervy
Obchodné banky, pobočky zahraničných bánk, stavebné sporiteľne a inštitúcie elektronických peňazí od 1. januára 2005 tvoria povinné minimálne rezervy vo výške 2%
- z netermínovaných vkladov, termínovaných vkladov a prijatých úverov v slovenských korunách a v cudzích menách,
- z vkladov a prijatých úverov s výpovednou lehotou v slovenských korunách a v cudzích menách,
- z emitovaných dlhových cenných papierov v slovenských korunách a v cudzích menách okrem hypotekárnych záložných listov,
Perióda pre vyhodnocovanie povinných minimálnych rezerv je jeden mesiac. Povinné minimálne rezervy vedené v NBS na účte peňažných rezerv banky sa úročia do výšky určených povinných minimálnych rezerv na príslušný mesiac úrokovou sadzbou 1,5% p.a..
5. Kurzová a devízová politika
a) režim výmenného kurzu
Národná banka Slovenska v 1. polroku 2005 uplatňovala režim plávajúceho výmenného kurzu, pričom výmenný kurz slovenskej koruny sa určoval vo vzťahu k referenčnej mene - euru. Národná banka Slovenska využívala možnosť intervenovať na devízovom trhu s cieľom korigovať nadmernú volatilitu výmenného kurzu slovenskej koruny, resp. reagovať na vývoj výmenného kurzu, ktorý nezodpovedal vývoju makroekonomických fundamentov.
b) nominálny výmenný kurz Sk
Nominálny výmenný kurz slovenskej koruny voči euru sa v 1. polroku 2005 zhodnotil o 1,1%, keď 30. júna 2005 dosiahol 38,370 SKK/EUR. Naopak vplyvom vývoja
krížového kurzu USD/EUR na svetových trhoch sa výmenný kurz slovenskej koruny voči americkému doláru nominálne znehodnotil o 11,7%, keď ku koncu 1. polroka bol na úrovni 31,825 SKK/USD.
c) nominálny a reálny efektívny výmenný kurz Sk10
Vývoj indexu nominálneho efektívneho výmenného kurzu slovenskej koruny (NEER) v 1. polroku 2005 bol na jednej strane ovplyvnený klesajúcou mierou zhodnotenia
priemerného kurzu koruny voči USD (8,6% oproti medziročnému rastu o 12,7% v rovnakom období roku 2004) a na druhej strane rastúcou dynamikou zhodnotenia
výmenného kurzu SKK voči EUR (4,3% oproti 2,8%). Priemerná medziročná miera rastu indexu NEER sa oproti 5,5% v 1. polroku 2004 znížila na 2,8%. Index reálneho efektívneho výmenného kurzu (REER) na báze indexu cien výrobcov sa znehodnotil v priemere medziročne o 1,1%, zatiaľ čo v 1. polroku 2004 rástol o 4,2%. Tempo poklesu REER na báze cien produktov priemyselnej výroby, t.j. bez cien nerastných surovín a cien energií, dosiahlo 1,7%, oproti rastu o 3,2% v predchádzajúcom roku.
d) vyhodnotenie menovej štruktúry devízových inkás a platieb Slovenskej republiky
Celkový obrat devízových inkás a platieb za 1. polrok 2005 za platobné tituly skupiny 1 až 6 v konvertibilných menách predstavoval 868,0 mld. Sk. Priemerný mesačný obrat (144,7 mld. Sk) vzrástol o 12,7% oproti 1. polroku 2004. Devízové inkasá a platby dosiahli na rozdiel od prebytku za 1. polrok 2004 (13,2 mld. Sk) pasívne saldo 8,8 mld. Sk.
Podiely mien EUR a USD tvoria z dlhodobého hľadiska rozhodujúcu časť menovej štruktúry celkového obratu. Od zavedenia spoločnej meny v roku 1999 predstavujú spolu približne 88 až 90%, pričom až do roku 2004 podiel EUR rástol a naopak podiely USD a CZK klesali.
Tempo rastu podielu EUR sa v minulom roku zastavilo, čo bolo zrejme spôsobené rastom cien ropy a vývojom krížového kurzu doláru na svetových trhoch. V roku 2005 sa obnovil rast podielu USD na devízových platbách a na celkovom obrate, zvýšil sa aj podiel ostatných mien.
