ÚVOD

Fiškálna politika je využívanie štátneho rozpočtu – verejných financií. Štátny rozpočet je základným nástrojom fiškálnej politiky. Jeho príjmová a výdavková stránka sa využíva na dosiahnutie cieľa stabilizačnej politiky, dosiahnutie prirodzenej miery nezamestnanosti a cenovej stability. Ekonomická teória rozlišuje rozpočtovú a fiškálnu politiku.

Rozpočtová politika ako ekonomická teória sa začala používať v súvislosti so vznikom štátneho rozpočtu. Fiškálna politika vznikla neskôr, v súvislosti s keynesovským teoretickým základom hospodárskej politiky. Rozpočtovú politiku uskutočňuje ministerstvo financií. Je zodpovedné za prípravu ŠR, ale schvaľuje ho vláda a parlament. Fiškálnu politiku realizuje vláda. Odlišnosti v chápaní týchto dvoch politík existujú v ich teoretickom chápaní, v praxi by však hľadanie týchto odlišností bolo veľmi ťažké.

1 ŠTÁTNY ROZPOČET

1.1 Charakteristika ŠR

Štátny rozpočet je centralizovaný peňažný, ktorý z účtovného hľadiska v podobe súvahy bilancuje príjmy a výdavky. Návrh ŠR schvaľuje zákonodarný orgán a nadobúda formu rozpočtového zákona.

ŠR možno ho chápať z viacerých hľadísk:

a) z hľadiska fondového chápania je štátny rozpočet centralizovaným peňažným fondom, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nevratného a neekvivalentného spôsobu rozdeľovania.
b) z účtovníckeho hľadiska je štátny rozpočet bilanciu, ktorá sa skladá zo strany príjmov a zo strany výdavkov. Príjmy tvoria priame a nepriame dane a nedaňové príjmy. Výdavky pozostávajú z bežných výdavkov, z kapitálových výdavkov a z vládnych úverov.