Ekonómia je vedná disciplína, ktorá skúma hospodársku stránku života spoločnosti. Člení na makroekonómiu a mikroekonómiu podľa toho, či sa zaoberá celým národným hospodárstvom alebo len jeho zložkami. Ekonomika je predovšetkým praktická činnosť ľudí pri výrobe, rozdeľovaní výmene a spotrebe. Podľa organizácie týchto činností hovoríme o otvorenej,
uzavretej, prebytkovej, nedostatkovej, príkazovej, trhovej a zmiešanej ekonomike. Cieľom ekonomiky je uspokojovať ľudské potreby, ktoré členíme najmä na základné a vyššie. Uspokojenej potrebe hovoríme spotreba, ktorá môže byt’ individuálna i kolektívna, výrobná spoločenská. Potreby sa uspokojujú statkami a službami.

Pojmom statky (hmotné i nehmotné, vzácne i voľné statky) označujeme všetko, čo má schopnosť uspokojiť ľudské potreby. Služby (materiálne, nemateriálne) uspokojujú ľudské potreby svojím priebehom a v spoločnosti majú čoraz väčší význam. Za vzácne statky považujeme predovšetkým výrobky a tovar. Výrobky sú určené na vlastnú spotrebu alebo ďalšie použitie výrobe. Tovar je výrobok určený na predaj alebo výmenu. Tovar má úžitkovú hodnotu, ktorá vyjadruje jeho užitočnosť pre zákazníka. Má však aj výmennú hodnotu, za ktorú sa vymieňa na trhu. Vymieňať tovar na trhu umožňujú peniaze, ktoré v histórii ľudstva mali rôznu podobu. V súčasnosti používame hotovostné peniaze (bankovky a kovové mince) a bezhotovostné peniaze(depozitné). Aby sa peniaze dali na trhu vymeniť za tovar, potrebujeme ho vyrobiť Výroba je činnosť ktorou človek pretvára dary prírody na užitočné statky (výrobky, tovar, služby). Podmienkou výroby sú vstupy, ktoré sa označujú ako výrobné faktory — pôda a prírodné zdroje, práca, kapitál. Výsledkom výroby sú výstupy, napríklad množstvo vyrobenej produkcie. Na tri základné ekonomické otázky — Čo? Ako? a Pre koho vyrábať? — najpresnejšie od povie trh a trhový mechanizmus.

Trh je miesto, kde sa stretáva ponuka s dopytom, taktiež sa hovor že trh je bojiskom ponuky a dopytu. Pre členenie trhu sa používajú viaceré kritériá, preto trhu dávame prívlastok miestny, národný a pod. Pretože domácnosti, podniky a štát vstupujú na trh, nazývame ich trhové subjekty, ktorých cieľom je kúpiť alebo predať určité množstvo tovaru (služieb). Aké množstvo tovaru (služieb) sa na trhu nachádza, závisí od toho, aký veľký je po nich dopyt a aká veľká je ich ponuka. Ochotu a schopnosť zákazníkov kúpiť určité množstvo tovaru nazývame dopyt, ktorý klesá alebo stúpa v závislosti od výšky ceny. Veľkosť’ ponuky, čiže množstvo tovaru, ktoré sú predávajúci ochotní predať za určitú cenu, závisí od veľkosti dopytu. Keďže dopyt závisí od ceny a cena od dopytu, ich krivky na grafe pripomínajú „váhu”, ktorej misky s rôznou veľkosťou ponuky a dopytu neustále balansujú. Z tohto dôvodu je trhová rovnováha výnimočný stav.

Avšak práve vzájomná závislosť ponuky a dopytu a ich pohyb je trhovým mechanizmom, ktorý spôsobuje vyrovnávanie ich veľkosti. Pri rovnovážnom stave ponuky a dopytu na trhu sú teda aj ceny v rovnováhe (sú relatívne stabilné). Ak má trhový mechanizmus efektívne fungovať musí na trhu existovať aj konkurencia - predovšetkým na strane ponuky. Táto je ukazovateľom toho, ako vyrábať. Zákazníci pozorne sledujú najmä cenovú konkurenciu a sú to práve oni ktorí svojím nákupným rozhodnutím odpovedajú na otázku, čo treba vyrábať Snaha ľudí čo najlepšie uspokojovať svoje potreby ich vedie k tomu, aby pri výrobe statkov a služieb spolupracovali. Preto v hospodárskom procese uplatňujú deľbu práce (špecializáciu a kooperáciu).

Hospodársky proces je procesom neustále sa opakujúcich činností — výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby. Tieto činnosti sa uskutočňujú na území konkrétneho národa t.j. v národnom hospodárstve (NH), ktoré je základom každého štátu. Preto sa NH označuje tiež ako ekonomika štátu. V NH prebieha množstvo rôznorodých činností v rôznych inštitúciách, podnikoch, či domácnostiach, ktoré treba usmerňovať aby priniesli želaný účinok. Preto musia byt’ tieto zložky správne usporiadané, to znamená, že NH má určitú štruktúru. Ak hovoríme o tom, čo sa produkuje, ide o sektorovú štruktúru s primárnym, sekundárnym, terciárnym a kvarciárnym sektorom. Ak nás zaujíma, kto v NH produkuje, rozčleníme ho podľa inštitucionálnych sektorov. Podniky s rovnakým alebo príbuzným sortimentom tvoria odvetvie, preto v prípade také takéhoto členenia ide o odvetvovú štruktúru NH. Takýto zložitý hospodársky celok sa musí riadiť. Od spôsobu riadenia závisí, či ide o hospodársky systém s centrálne riadeným, trhovým alebo sociálne trhovým hospodárstvom.

Preto si každá spoločnosť na základe volieb určuje, kto bude hospodárstvo riadiť U nás je to Národná rada, vláda, ústredné orgány, štátna správa, samospráva atď Prostriedkom na uspokojovanie potrieb je podnikanie. O podnikaní hovoríme len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnuť’ zisk. Podnikateľom môže byt’ fyzická aj právnická osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky. V podnikateľskej činnosti majú najväčší význam podniky.

Podnik je usporiadaným útvarom ľudí a hospodárskych prostriedkov za účelom podnikateľskej činnosti. Podniky majú hospodáriť tak, aby zo svojich výnosov uhrádzali náklady a zo zisku, ktorý im zostane po odvode daní podnikavosťou zabezpečili svoj rozvoj. Základnými znakmi podniku sú právna subjektivita a ekonomická samostatnosť Členením podnikov z rôznych uhlov pohľadu dostávajú prívlastok malé, stredné, veľké, výrobné, obchodné podniky, živnosti, obchodné spoločnosti, družstvá atd’ Každý typ podniku má však svoju vlastnú charakteristiku. Podniky sa zakladajú uzatvorením spoločenskej zmluvy (zakladateľskej zmluvy alebo listiny), ale vznikajú dňom zápisu do obchodného registra.