Direktórium sa skladá z Prezidenta, Viceprezidenta a 4-och ďalších členov, ktorí sú všetci z kruhu uznávaných menových a finančných odborníkov. Sú vypočutí a menovaní vládou členských štátov na úrovni štátu a predsedami parlamentu na odporúčanie Rady EU, ktorá k tomu vypočuje aj Európsky parlament a Radu ECB. Hlavné úlohy sú:
• vykonávanie cenovej politiky v rámci vedúcich línií a rozhodnutí Rady ECB tak ako poskytnutie potrebných rozkazov jednotlivým NCB. • Vykonávanie určitých z Rady ECB prenesených oprávnení
Rozšírená rada sa skladá z Prezidenta a Viceprezidenta ECB ako aj z Prezidentov všetkých 15-tich členských štátov. Rozšírená rada si všíma úlohy, ktoré ECB prebrala od EMI ( Európsky menový inštitút).Rozšírená rada pôsobí tiež pri:
• Podávaní štatistických dát
• Vytváraní ročných správ ECB
Európsky systém je nezávislý. Pri preberaní úloh v súvislosti s Eurosystémom nesmie ani ECB ani jedna z NCB alebo člen ich uznášanlivých orgánov prijímať poučenia z tretej strany. Orgány, zariadenia spoločenstva, vlády členských štátov sa nesmú pokúsiť pri registrovaní ich úloh ovplyvniť členov rozhodovacích orgánov ECB alebo NCB. Na zabezpečenie kontinuít dĺžky úradovania prezidentov centrálnych bánk tak ako členov direktória vydáva tieto opatrenia:

• Minimálne 5 rokov úradovania pre prezidenta NCB, znovu zvolenie je možné
• Úradný čas minimálne 8 rokov pre členov direktória, znovu zvolenie nie je povolené
• Odstúpenie z úradu je možné len ak nie sú splňované podmienky plnenia úradu ,alebo iba v prípade veľkej chyby. Tu nastupuje na rad Európsky súdny dvor.
Kapitál ECB dosahuje 5 miliárd euro. Tento kapitál vlastnia samotné NCB a je rozpočítaný podľa špeciálneho kľúča „podľa BIP a obyvateľstva“. Zatiaľ bola zaplatená suma skoro 4 miliárd eúr. NCB štátov z menovej oblasti eura zaplatili celý poplatok. NCB zo zvyšných štátov zaplatili iba 5% sumy ku kapitálu ECB ako platbu za výrobné náklady.

Cenovo politická stratégia a rámce konania eurosystému
Podľa článku 2 ustanovenia Európskeho systému centrálnych bánk a európskej centrálnej banky je hlavným cieľom európskeho systému centrálnych bánk zaručiť cenovú stabilitu.
Ak to ide bez ovplyvnenia tohoto cieľa, tak sa ESCB snaží podporovať hospodársku politiku spoločenstva. Pri plnení svojich cieľov jedná ESCB v znení zásad otvoreného trhového hospodárstva so slobodnou súťažou.

Cenovo politická stratégia eurosystému
Pre plnenie jasne definovanej úlohy, zabezpečiť cenovú stabilitu, doznala zmluva na založenie európskej spoločnosti európskemu systému centrálnych bánk a tým takisto eurosystému vysoký stupeň inštitucionálnej samostatnosti.
13.októbra 1998 zverejnila rada ECB stabilitou orientovanú cenovo politickú stratégiu eruosystému, ktorá udáva cenovo politické rozhodnutia v treťom stupni hospodársko menovej únii.
Uznesenie (článok 17 až 24) pevne zadáva hospodársko politické úlohy a operácie eurosystému. Na základe týchto ustanovení vypracoval európsky menový inštitút rámec jednania pre jednotnú cenovú politiku. Konečné rozhodnutie ohľadne rámca jednania prijala rada ECB v druhej polovici roku 1998. ECB môže niektoré znaky následovne zavedených nástrojov a konaní meniť.

Cenovo politické nástroje a konanie
Rámec jednania pozostáva z rady nástrojov. Eurosystém vykonáva operácie na voľnom trhu a zaväzuje peňažné inštitúty na držanie minimálnych rezerv na kontách v národných bankách v menovom území eura.

Operácie na voľnom trhu

Operácie na voľnom trhu hrajú v cenovej politike eurosystému dôležitú úlohu pri riadení úrokových sadzieb, kontrole likvidity na peňažných trhoch a signalizovaní cenovo politických kurzov. Na prevádzanie týchto obchodov slúži eurosystému päť druhov nástrojov. Najdôležitejší nástroj sú termínované transakcie(vo forme penzijných obchodov alebo zálohovaných vkladov). Ďalšie nástroje, ktoré môže eurosystém použiť sú konečné kúpy prípadne predaje, emisie dlhopisov, devízové swapové obchody a príjem termínovaných vkladov. Pri obchodoch na voľnom trhu ide iniciatíva zo strany ECB, ktorá tiež rozhoduje aj o nasadzovanom nástroji a podmienkach pre plnenie obchodov. Obchody na voľnom trhu môžu mať formu štandardných tenderov, urýchlených tenderov alebo bilaterálnych obchodov.
Ako hlavný nástroj refinancovania slúžia pravidelne sa s týždňovým odstupom konajúce reverzné transakcie zabezpečujúce likviditu so splatnosťou 2 týždne. Vykonávajú ich NCB v rámci štandardných tenderov a podľa vopred stanoveného kalendára. Tomuto hlavnému nástroju refinancovania pripadá pri napĺňaní cieľov operácií na voľnom trhu kľúčová rola. Vďaka nemu sa dostáva k dispozícii finančnému sektoru najväčšia časť celého objemu refinancovania.

Dlhotrvajúcejšie refinančné obchody sú reverzné transakcie vedúce k likvidite, konajúce sa s mesačným odstupom a s dĺžkou trvania 3 mesiace. Vykonávajú ich NCB v rámci štandardných tendrov a podľa vopred stanoveného kalendára. Vďaka týmto obchodom sa dostávajú k dispozícii obchodným partnerom dodatočné dlhšietrvajúcejšie prostriedky refinancovania. Vo všeobecnosti nesleduje eurosystém nasadením týchto prostriedkov úmysel dávať signály trhu a preto spravidla vystupuje ako príjemca ceny.

Dolaďovacie operácie – môžu sa vykonávať z času na čas pre usmernenie trhovej likvidity a úrokových sadzieb, a síce obzvlášť kvôli tomu, aby sa vyrovnali účinky neočakávaných kolísaní likvidity na úrokové miery. Dolaďovanie sa vykonáva hlavne pomocou reverzných operácií, ale aj vo forme definitívnych kúp a predajov, devízových swapových obchodov a príjem termínovaných vkladov. Operácie a postupy dolaďovania sa prispôsobujú druhu transakcie a pritom sledovaných cieľov. Dolaďovacie operácie obvykle vykonávajú NCB cez rýchle tendre alebo bilaterálne obchody. Rada ECB rozhoduje, či v špeciálnych prípadoch neprevedie tieto operácie sama ECB.

Okrem toho môže eurosystém vykonávať aj štrukturálne operácie cez emisiu dlhopisov, reverzné operácie a definitívne predaje alebo kúpy. Tieto operácie sa používajú, keď chce ECB prispôsobiť štrukturálnu likvidnú pozíciu finančného sektora eurosystému ( v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch ). Štrukturálne operácie vo forme reverzných operácií alebo emisie dlhopisov prevádzajú NCB cez štandardné tendre. Štrukturálne operácie pomocou definitívnych predajov alebo kúp sa uskutočňujú cez bilaterálne obchody.

Stále „ facility „
Stále facility slúžia na dodanie náhlej likvidity alebo jej absorpciu. Dávajú signály ohľadne všeobecného kurzu cenovej politiky a stanovujú spodnú a hornú hranicu sadzieb peňažných trhov pre jednodenné peniaze. Pripustení obchodní partneri si môžu nárokovať na základe vlastnej iniciatívy dve stále facility, ktoré decentralizovane spravujú NCB :
Prvou z týchto stálych facilít je koncová refinančná facilita ktorú používajú obchodní partneri, aby si zaobstarali pri stanovenom úroku od NCB peniaze na deň (over night) pri poskytnutí refinancovaniaschopných záruk. Úroková miera pre tieto facility tvorí vo všeobecnosti hornú hranicu pre sadzby na jednodňové peniaze.
Ďalej môžu obchodní partneri využiť vkladovú facilitu(lombardný úver?), pri ktorej založia u NCB do ďalšieho pracovného dňa movitosť. Úroková sadzba pre túto facilitu je vo všeobecnosti spodnou hranicou sadzby jednodňových peňazí.

Minimálne rezervy
Rada ECB rozhodla, že udržiavanie minimálnych rezerv je jednou z integrálnych súčastí obchodného rámca cenovej politiky na treťom stupni. Systém minimálnych rezerv slúži na stabilizáciu úrokových sadzieb na peňažnom trhu, na privodenie štrukturálnej presnosti (alebo zväčšenia) likvidity a na brzdenie rastu objemu peňazí v obehu. Povinnosť rezerv pre jednotlivé inštitúty sa stanoví na základe určitých pozícií jeho bilancie. Aby sa dosiahla želaná stabilizácia úrokových sadzieb, je povolené inštitútom v rámci systému minimálnych rezerv eurosystému použiť ustanovenie o priemernom plnení. To značí, že inštitúty dostoja svojej povinnosti minimálnych rezerv založením priemerných denných rezervných movitostí počas mesačnej periódy plnenia. Movitosti minimálnych rezerv sa úročia priemernou úrokovou mierou hlavných refinančných operácií.

Obchodný partner
Cenovo politický rámec konania eurosystému je tak určený, že je zaručená účasť veľkého kruhu obchodných partnerov. Pre účasť na dolaďovacích operáciách môže eurosystém vybrať obmedzený počet obchodných partnerov. Pri definitívnych kúpach prípadne predajoch nie sú apriórne žiadne ohraničenia kruhu obchodných partnerov. Devízové swapové operácie, ktoré sú prevádzané z cenovo politických dôvodov, bývajú uzavreté inštitútmi s devízovými trhovými aktívami.

Dôveryhodnosť
Nezávislá banka musí dôvody svojich rozhodnutí, ak chce zostať dôveryhodnou, otvorene a jasne predkladať. Zmluva o Európskom spoločenstve jej preto ukladá úlohu o všetkom informovať ak to neporuší jej nezávislosť.
Tak týždenne predkladá Európska centrálna banka „Finančný preukaz eurosystému“ z ktorého sú jasne viditeľné cenovo politické a finančné transakcie. Okrem toho musí ECB minimálne štvrťročne zverejňovať správy o konaní ESCB.
Okrem toho musí Európskej rade, Európskemu parlamentu, Európskej komisii a Rade EU predkladať každoročnú správu o týchto činnostiach a cenovej politike posledného a terajšieho roku. Publikácie ECB sa dajú dostať na požiadanie a dajú sa pozrieť aj na internetovskej stránke ECB.
Európsky parlament môže vydať všeobecné vyjadrenie o výročnej správe ECB. Prezident ECB a ostatný členovia direktória môžu buď na požiadanie alebo na vlastnú iniciatívu zodpovedným orgánom Európskeho parlamentu predniesť k tomu svoj návrh.

Od začiatku roku 1999 existuje v Európe nová mena, EURO. Euro nahrádza meny dvanástich európskych štátov z Európskej únie. Zavedenie jednotnej meny pre takmer 300 miliónov ľudí prináša ako spotrebiteľom tak aj podnikateľom veľké výhody. Uľahčuje prúdenie produktov a služieb medzi členskými krajinami a prináša to tiež zosilnenie spoločného trhu v Európskej únie. Pre exportné a importné podniky sa ohraničí riziko výmenných kurzov na krajiny mimo európskej zóny.
Aj cestovatelia majú výhody. Po zavedení Euro-bankoviek a mincí sa nebudú viacej v menovej zóne eura vymieňať peniaze čo znamená, že ceny v tejto zóne budú priamo porovnateľné. Toto všetko by malo viesť ku väčšej súťaži prekračujúcej hranice.
Euro má byť minimálne také stabilné ako bývalé národné meny v menovej oblasti eura a je vlastne úlohou ECB aby sa postaral o to, že za 1000 Euro si kúpite približne rovnako ako dnes, alebo ináč vyjadrené, že bude udržaná cenová stabilita v celej menovej oblasti Eura. Na dosiahnutie tohto spolupracuje ECB s národnými bankami krajín, ktoré majú účasť na menovom území Eura. Je samozrejmé, že sa dá cenová stabilita lepšie zabezpečiť ak vlády členských štátov sledujú dobrú daňovú a výdajovú politiku.
Krajiny, ktoré chcú zaviesť jednotnú európsku menu musia spĺňať radu hospodárskych kritérií napr.:
• nízka miera inflácie
• nízke dane
• stabilné výmenné kurzy
Okrem toho musí byť zabezpečená politická nezávislosť ich bývalých národných bánk.
Splnením týchto konvergentných podmienok, ktoré sa tiež označujú ako „Maastrichtské kritériá“ je položený solídny pilier na zavedenie novej meny.
Na začiatku roku 2002 budú z obehu stiahnuté národné bankovky a mince a budú výmene za jednotnú európsku menu. Staré bankovky a mince sa však budú môcť stále vymeniť v národných centrálnych bankách.