Devízový trh
Na devízovom trhu sa deje obchodovanie s menami rôznych krajín. Devízový trh sa riadi devízovým zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z.

Tento zákon upravuje
A, práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej a ponukovej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených týmto zákonom
B, pôsobnosť devízových orgánov
C, pôsobnosť colných orgánov
D, devízovú kontrolu

Devízové orgány
Devízovými orgánmi sú Ministerstvo financií SR a NBS. Ministerstvo zabezpečuje devízové súpisy a podklady na medzištátne rokovania o majetkoprávnych nárokoch a vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní. NBS vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k tuzemcom a voči cudzozemcom.
Tuzemcom je právnická alebo fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR.
Cudzozemcom rozumieme právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nie je tuzemcom. Cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky.

Devízová licencia
Na vykonávanie obchodu so zahraničnými cennými papiermi alebo zmenárenskú činnosť je potrebné udelenie devízovej licencie, ktorá sa môže udeliť len právnickej alebo fyzickej osobe na základe vyjadrenia NBS.

Ohlasovacia povinnosť
Tuzemec je povinný ohlásiť devízovým miestam:
A, peňažné pohľadávky a záväzky voči tuzemcom v zahraničí a voči cudzozemcom.
B, platby voči tuzemcom v zahraničí a cudzozemcom týkajúce sa priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu v zahraničí
C, zriadenie a stav účtu v zahraničí

Tuzemec aj cudzozemec sú povinný ohlásiť colným orgánom dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej a cudzej mene, cestovné šeky, zlata a zlatých mincí v úhrnnej hodnote viac ako 100 000,- Sk v cestovnom styku alebo 7000,- Sk v poštovej zásielke.

Ponuková povinnosť
Tuzemec – právnická osoba je povinný ponúknuť devízovému miestu na kúpu nadobudnuté peňažné prostriedky v cudzej mene za slovenskú menu bezhotovostne do 30 dní odo dňa nadobudnutia peňažných prostriedkov.
Takisto je tuzemec povinný previesť alebo doviesť do tuzemska všetky v zahraničí nadobudnuté peňažné prostriedky v slovenskej alebo cudzej mene po úhrade poplatkov, daní a ďalších nevyhnutných výdavkov spojených s ich nadobudnutím najneskôr do 30 dní odo dňa, keď ich nadobudol.

Dovoz a vývoz bankoviek a mincí
Dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej mene a v cudzej mene v cestovnom styku alebo v poštovej alebo inej zásielke je obmedzený limitom, ktorého výšku môže ustanoviť ministerstvo a Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom. Tento dovoz a vývoz je upravený v §10 vyhlášky č.203/1995 Z.z. limitom v úhrnnej hodnote najviac 100 000,- Sk v cestovnom styku a 7000,- Sk v poštovej zásielke.
Dovoz a vývoz zlata, zlatých mincí vrátane pamätných mincí je voľný, podlieha však ohlasovacej povinnosti voči colným orgánom.
Nad stanovený limit je možné doviezť a vyviezť vlastné prostriedky v cudzej mene z vlastného devízového účtu.

Devízová kontrola
Devízovú kontrolu vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti devízové orgány. Pri tejto kontrole je devízový orgán oprávnený vyžadovať potrebnú spoluprácu kontrolovaných osôb, najmä predloženie dokladov a vysvetlenia. Ak devízový orgán zistí, že osoba porušila devízové predpisy, určí jej primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov, prípadne prikáže ukončiť nepovolenú činnosť. Ak sa zistí porušenie devízových predpisov v zmenárenskej činnosti, môže dať devízový orgán podnet na zastavenie prevádzkovania živnosti alebo na zrušenie živnostenského oprávnenia.
Devízový trh je časťou finančného trhu na ktorom sa uskutočňujú devízové transakcie – nákup a predaj jednotlivých národných mien vo forme devízových prostriedkov.

Devízové prostriedky sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme valút alebo devíz.
Valuty sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek, mincí.
Devízy sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných platobných dokumentov.

Zahraničné platobné dokumenty sú:
A, doklady s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v cudzej mene
B, zlato, zlaté mince, zliatky so zaručenou rýdzosťou a osvedčením
C, dokumenty, s ktorými je spojené právo na účasti majetku (dlhopisy, akcie, podielové listy…)
D, zahraničné cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí

Swapy devíz
Sú kombináciou promptného a termínovaného obchodu. Banka nakupuje voľnú devízu, pretože ju potrebuje na platbu do zahraničia za inú devízu, ktorej má dostatok. Súčasne uzatvára termínovaný obchod, pri ktorom kúpenú devízu predáva za pôvodnú v dohodnutom termíne. Úrok za predanú devízu sa prejaví banke v kurze. Tieto obchody sa uskutočňujú pri prechodnom nedostatku devízových zásob.

Na devízovom trhu sa tvorí devízový kurz.
Devízovým kurzom nazývame cenu na devízovom trhu, ktorá sa tvorí na základe ponuky a dopytu po cudzej mene. Rovnováha ponuky devíz a dopytu po nich určuje kurz meny.
Zmenu menového kurzu vyvoláva zmena vzťahu medzi dopytom a ponukou meny. Mena sa môže
znehodnocovať – depreciácia, ak sa znižuje jej kurz voči cudzej mene, alebo
zhodnocovať – apreciácia, ak jej kurz rastie.
Zmena menového kurzu však môže byť aj oficiálna. Takéto zníženie kurzu sa nazýva devalvácia, naopak, zvýšenie menového kurzu je revalvácia (revalorizácia). Oficiálne zásahy do menových kurzov sú vyjadrením jeho dôležitosti pre národné hospodárstvo. Kurzová politika je preto neoddeliteľnou súčasťou monetárnej politiky.
Existuje mnoho faktorov, ktoré vo väčšej či menšej miere ovplyvňujú dopyt a ponuku a tým pohyb menového kurzu. Ich vplyv možno sledovať aj z hľadiska časového.
Z dlhodobého hľadiska sa najčastejšie uvádza vplyv zahraničného obchodu a hospodárskej politiky ovplyvňujúcej ekonomické vzťahy so zahraničím, prevažne liberálnej alebo protekcionistickej, s bariérami voľného obchodu ako sú clá, kvóty či preferencie domácich produktov pred zahraničnými, ako aj stav platobnej bilancie.

Strednodobé vplyvy sa spájajú s vývojom ekonomického cyklu.
Z krátkodobého hľadiska ovplyvňujú menový kurz najmä medzinárodné pohyby kapitálu podmienené zmenami krátkodobej úrokovej miery. Krátkodobo môžu vplývať aj očakávania spojené so zmenou rôznych makroekonomických veličín – inflácie, hospodárskeho rastu, importu a exportu, rastu peňažnej zásoby a pod.
Vzájomný vzťah menových kurzov dvoch mien by mal odrážať zmeny cenovej hladiny v daných krajinách, teda parita kúpnej sily mien by mala byť rovnaká. To znamená, že cena rovnakého súboru tovarov ocenená v menách oboch krajín by mala odrážať pomer ich mien.
Nie je tomu vždy tak. Napr. ak v USA môžeme jeden výrobok firmy Mc Donalds „Chicken Mc Grill „ kúpiť za 6 USD, malo by to znamenať, že ten istý výrobok v pobočke firmy Mc Donald v Banskej Bystrici by mal stáť pri súčasnom kurze približne 48Sk za 1 USD 6x48= 288,- Sk, čo by bolo pri kúpnej sile na Slovensku nepredajné.

V jadre zmien menového kurzu je vývoj efektívnosti ekonomiky v porovnaní s inými krajinami, ktorý ovplyvňuje mnohé činitele. Nižšia produktivita práce v zásade znižuje aj paritu kúpnej sily.
Devízový kurz slúži na vyjadrenie hodnoty domácej a zahraničnej meny v bezhotovostnej forme. Je to kurz krátkodobých pohľadávok, ktoré znejú na cudziu menu a sú splatné v zahraničí

Z historického hľadiska rozoznávame
Pevné menové kurzy známe ako zlatý štandard – v tomto období určovali krajiny hodnotu meny fixným množstvom zlata (teda aj kurzy jednotlivých mien boli stále – nemenili sa). Štát stanovuje menový kurz administratívne, bez vplyvu dopytu a ponuky na devízovom trhu.
Pružné menové kurzy, ktoré sú ovplyvňované trhovými silami ponuky a dopytu. Tu rozoznávame:
A, regulovaný plávajúci systém – je riadený, do menového kurzu zasahuje NBS tým, že nakupuje a predáva zahraničné meny i svoju menu. Príkladom boli pevné menové kurzy v systéme po druhej svetovej vojne, v ktorom bol pohyb kurzov limitovaný – fixný.
Výhodou je uľahčenie zahraničného obchodu a zabraňovaniu väčším výkyvom v kurze meny.
Nevýhodou je hrozba zväčšenia tzv. dovoznej inflácie.

B, voľne plávajúci systém – kurz meny sa tvorí len na základe ponuky a dopytu na devízovom trhu.
Výhodou je, že príliv a odliv peňažných prostriedkov nevplýva na množstvo peňazí v krajine a je menšia pravdepodobnosť špekulácie v znehodnocovaní meny.
Nevýhodou sú dlhšie trvajúce menové výkyvy, ktoré môžu obmedziť zahraničný obchod
Poznáme rôzne druhy devízových kurzov:
Nominálny devízový kurz tvorí kurz jednej národnej meny vo vzťahu k inej na základe obojstranných dohôd.
Efektívny devízový kurz, ktorého základom je kôš mien, váha ktorých je určená podľa ich vplyvu na medzinárodný obchod a medzinárodné menové vzťahy.
Reálny devízový kurz je kurz upravený o mieru inflácie. Pri tomto kurze sa často používajú indexy:
Merm index – index devízových kurzov v rámci MMF, ktorý tvorí kôš 21 najvýznamnejších národných mien
Morganov index – index, ktorého základom je kôš 16 mien

Devízové kurzy sa zaznamenávajú na kurzovom lístku. V niektorých krajinách vyhlasuje kurz devízová burza.

Záznamy na kurzovom lístku môžu byť vo forme priameho devízového záznamu, ktorý udáva koľko domácich peňažných jednotiek stojí jedna zahraničná, prípadne jej násobok. Zahraničná jednotka je stála. Naša banka uplatňuje priame kurzové záznamy.

Devízový kurz vyhlasuje NBS. Je platný v rámci konkrétnych hraníc krajiny, ktoré sú dané tzv. kurzovým systémom.
.
V rámci devízového trhu sa
- uskutočňujú platby medzi krajinami
- zabezpečujú úvery

Niekedy môže nastať Núdzový stav v devízovom hospodárstve.
Vyhlasuje ho vláda SR na návrh NBS pri nepriaznivom vývoji platobnej bilancie, pri ohrozenej platobnej schopnosti voči zahraničiu, v prípade menovej nerovnováhy. Môže ho vyhlásiť najviac na 3 mesiace.
Podľa tohto stavu je zakázané:
- tuzemcom i cudzozemcom nadobúdať devízové hodnoty za slovenskú menu
- uskutočňovať platby z tuzemska do zahraničia
- ukladať peňažné prostriedky na účty v zahraničí

Zhrnutie:
Devízový trh sa riadi devízovým zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z, ktorý upravuje práva a povinnosti tuzemcov a cudzozemcov, ktorí sa zúčastňujú devízového trhu, práva a povinnosti devízových orgánov, podmienky obchodovania s devízovými hodnotami a ich následnú kontrolu.
Na devízovom trhu sa tvorí menový kurz ako výsledok ponuky a dopytu po určitej mene. Menový kurz každej meny sa môže oproti ostatným menám zhodnocovať, alebo znehodnocovať a to buď neoficiálne, vplyvom trhu alebo oficiálne, čo vedie k devalvácii alebo revalvácii.
Menové kurzy môžu byť stanovené pevne pod vplyvom štátu, alebo pohyblivo vplyvom trhového vývoja.
Menové kurzy sú zaznamenávané na kurzových lístkoch.
Parita kúpnej sily mien by mala byť rovnaká, z praxe však vyplýva, že takáto situácia nenastáva.
Situácia ohrozenej platobnej schopnosti voči zahraničiu sa rieši núdzovým stavom v devízovom hospodárstve kedy sú zakázaný akýkoľvek odliv valút a devíz zo SR.