Zníženie len na papieri
Výraznejšie zníženie nezamestnanosti, ktoré začiatkom roka 2003 zaznamenali naše úrady práce, nás môže veľmi tešiť. Viacerí odborníci ho však označovali za administratívne. Aby mohli zostať v evidencii úradov práce, museli sa tam totiž nezamestnaní hlásiť každé dva týždne. Ak to neurobili, automaticky, bez ohľadu na to, či si prácu našli, alebo nie, či potrebovali podporu a pomoc, alebo nie, ich z evidencie vyškrtli. Tento spôsob zníženia nezamestnanosti pritom okrem zneužívateľov systému mohol z neho vyradiť aj poctivých občanov. Najmä v regiónoch, kde museli obcestovávať zamestnávateľov, aby im potvrdili, že boli pri hľadaní práce aktívni, no voľné miesto nenašli, a potom cestovať do sídiel úradov práce, aby sa tam potvrdeniam preukázali, mnohí rezignovali. Nezriedka aj pre nesolventnosť.

Chudoba nie je rozprávková kategória
Nový zákon o službách zamestnanosti schválený koncom vlaňajška zhusťuje návštevy na úradoch práce ešte viac. Kým "bežným" nezamestnaným sa štrnásťdňová frekvencia nemení, tým, čo sa nejako, napríklad v rekvalifikačných kurzoch či pri pomoci obci, aktivizujú, stačí prísť raz za mesiac. Navyše majú nárok na tisíckorunový bonus. Dlhodobo nezamestnaní musia chodiť na úrady práce každých sedem dní. Pri ich rozdrobenosti na viacerých miestach to po administratívnom zlúčení s odbormi sociálnych vecí a zvýšenom cestovnom nebude maličkosť. A o to väčšie bude ohrozenie ich sociálnej exklúzie, vylúčenia zo spoločnosti.

Čo spoločnosť pripustila
Podľa Eurostatu hrozí chudoba a sociálne vylúčenie asi pätnástim percentám obyvateľov (zhruba 56 miliónom) Európskej únie. Štyri z ukazovateľov chudoby sú pritom spojené so zamestnanosťou. Z tohoto hľadiska je nebezpečná dlhodobá nezamestnanosť trvajúca rok a veľmi dlhodobá nezamestnanosť trvajúca najmenej dva roku. U nás tvorí dlhodobá nezamestnanosť si polovicu z celkovej. Dlhodobo nezamestnaným pritom hrozí fenomén nezamestnateľnosti, odkázanosti na sociálne dávky a následná chudoba. A chudoba nie je nebezpečná len pre chudobných. ako sa nedávno v tlači vyjadrila riaditeľka Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny Erika Kvapilová, ľudia strácajú kvalifikáciu, pracovné návyky aj motiváciu pracovať. A čo je veľmi nebezpečné. V domácnostiach s plnou nezamestnanosťou hrozí nedostatok kontaktov s okolím všetkých členov rodiny. Podľa nej spôsobuje prehlbovanie chudoby aj nízka kvalifikácia, ktorá znevýhodňuje uchádzačov na trhu práce. Dá sa za týchto okolností vzhľadom na zavedenie školného na vysokých školách a zvýšenie všetkých nákladov pre študentov očakávať markantné zlepšenie stavu nezamestnanosti, respektíve zvýšenie životnej úrovne?

Brať podporu nie je výhra
Rovnako, ako nie je výhrou byť nezamestnaný. Zrejme nie je náhoda, že aj prezident takého štátu, ako sú USA, zaželal pred Vianocami tým, ktorých postihla chudoba a nezamestnanosť, pokojné prežitie sviatkov. Zápas so stúpajúcou nezamestnanosťou a z toho vyplývajúcou nespokojnosťou vlastných občanov nie je výhrou pre nijaký štát. Tým skôr, že za posledné tri roky takmer niet týždňa, aby sa v svetovom ekonomickom spravodajstve neobjavila správa o krachoch veľkých firiem a koncernov či o hromadnom prepúšťaní zamestnancov.

Pokles nezamestnanosti u nás je podľa viacerých médií v Európe naozaj osamotený. Vo Francúzsku, Česku aj Nemecku je miera nezamestnanosti takmer o 10 percent, v Poľsku takmer 20 percent. V Taliansku bola vlani v októbri 8,5 percenta, no obavy vzbudzuje nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, ktorá je podľa Istatu na úrovni 27,1 percenta. Vo Švajčiarsku dosiahla miera nezamestnanosti vlani v novembri 4 percentá a udržiava medzi obyvateľmi strach z nezamestnanosti- vývoj na trhu práce nebude podľa analytikov jednoznačný ani u nás. Napríklad na železnici či v elektrárňach je podľa nich nadbytočná zamestnanosť a bude sa tam prepúšťať. Nové pracovné miesta by mali vzniknúť vďaka zahraničným investíciám.

Čo prinášajú reformné zákony
Nezamestnaní budú mať nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie občanov hľadajúcich zamestnanie boli aspoň 3 roky poistení. Výška dávky bude 50 percent vymeriavacieho základu. Ak sa stali nezamestnanými rok pred dovŕšením dôchodkového veku môžu sa stať dôchodcami bez krátenia dôchodku.

Nezamestnaní sa budú hlásiť na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny každých 14 dní, dlhodobo nezamestnaní každých 7 dní, tí ktorí sa zúčastňujú na akejkoľvek aktivite. Raz za mesiac.

Príspevok na služby pre rodinu s deťmi sa poskytuje nezamestnanému rodičovi, ktorý sa stará o dieťa do 6 rokov a rekvalifikuje sa.

Jednorazový príspevok do 10 000 Sk na sťahovanie poskytuje ÚPSVR raz za dva roky evidovanému nezamestnanému, ktorý sa presťahoval za prácou najmenej 30 km. Príspevok sa poskytne len jednému z manželov vedených v evidencii nezamestnaných.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečia uchádzačovi o zamestnanie vypracovanie individuálneho akčného plánu na podporu jeho pracovného uplatnenia.

Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne môže uchádzač o zamestnanie dostať príspevok na úhradu cestovných nákladov. Služby na trhu práce budú môcť poskytovať agentúry dočasného zamestnávania pod dozorom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a väčšina príspevkov bude spolufinancovaná zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Nezamestnanosť
Nezamestnanosť je prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej spoločnosti založenej na trhovom hospodárstve a demokracii. Jej nekontrolovateľný vývoj spôsobujúci masový charakter však vyvoláva nielen vážne ekonomické, ale aj sociálne problémy (rozpad rodiny, narušené mentálne i fyzické zdravie a rôzne sociálno-patologické javy).

Prudký nárast nezamestnanosti bol zaznamenaný v SR v roku 1991. Jeho príčinou bola najmä konverzia zbrojnej výroby, zdraženie vstupov z dovozu v surovinovo a materiálovo náročných výrobách, rozpad východných trhov a neschopnosť akceptovať sa na rýchle štrukturálne zmeny. Prudký nárast nezamestnanosti zaznamenaný ku koncu roka 1998 bol ovplyvnený predovšetkým rastúcimi zdrojmi pracovných síl (dôsledok demografického vývoja), znížením dynamiky ekonomického rastu a nedostatku finančných zdrojov v podnikoch - čo vyústilo do hromadného prepúšťania zamestnancov.

Vývoj nezamestnanosti v období 1994-1998 ovplyvňoval rast zamestnanosti v súkromnom sektore - doprevádzaný poklesom zamestnanosti vo verejnom sektore ( v roku 1994 sa súkromný sektor podieľal na zamestnanosti v SR 40,5 percent, v roku 1998 to bolo už 66,2 percent). Zmenila sa i odvetvová štruktúra zamestnanosti - výrazne sa znížil podiel priemyslu a predovšetkým poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a priemyslu. Dopravy a stavebníctva na celkovej zamestnanosti. Najintenzívnejší rast v zamestnanosti sa zaznamenal v odvetví verejnej správy, ostatných verejných, sociálnych a osobných služieb, peňažníctva a poisťovníctva.

Ciele
Za strategický cieľ politiky zamestnanosti sa považuje cieľ vymedzený v čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (právo občana na prácu) a v zákone o zamestnanosti, ktorý vymedzuje, že cieľom politiky zamestnanosti je zabezpečiť prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, minimalizovať rozsah nezamestnanosti a zabezpečovať podporu v nezamestnanosti občanov, ktorí sa stanú nie vlastnou vinou nezamestnanými. Jeho realizácia by umožnila priblížiť sa k cieľu vymedzenému v Programovom vyhlásení vlády SR - znížiť nezamestnanosť na úroveň 10%.

Pre realizovanie stanoveného cieľu bol vypracovaný Národný plán zamestnanosti a Koncepcia politiky zamestnanosti do roku 2002 zamerané na nasledovné priority:

- zníženie nezamestnanosti
- podporu rozvoja podnikania
- podporu prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov
- posilňovanie politík rovnakých príležitostí, resp. posilňovanie rovnakých príležitostí pre rovnoprávne postavenia mužov a žien.