Ľudia sa už odpradávna snažili obklopiť dostatkom materiálnych a duchovných hodnôt, ktoré im spríjemňovali život. Z tohto sa historickým vývojom vyvinula akási ekonomická činnosť, ktorej podstatou je vyrábanie statkov a poskytovanie služieb, ktorými môžeme uspokojiť svoje potreby. Potreby sú vrodené alebo získané požiadavky ľudí, ktoré si uvedomujeme ako pocity nedostatku a snažíme sa ich odstrániť. Potreby sa stále vyvíjajú a stávajú sa tak hnacím motorom hospodárskeho rozvoja spoločnosti. Každý jednotlivec môže mať však iné predstavy o svojich potrebách a ich uspokojovaní. Ekonómia je veda, ktorá skúma na základe čoho a ako spoločnosť rieši problém vzácnosti statkov, čiže veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou. Ekonómia vznikla v druhej polovici 18. storočia a jej základy položil Adam Smith knihou "Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov" ("Bohatstvo národov").

Neskôr sa však ekonómia rozčlenila na mikroekonómiu (skúma správanie sa jednotlivých subjektov trhu a napr. vysvetľuje proces tvorby cien jednotlivých druhov tovarov a vzájomný vzťah dopytu a ponuky) a makroekonómiu (skúma hospodárstvo ako celok, vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania a zaoberá sa globálnymi ekonomickými trendami). Ekonomické myslenie sa vyvíjalo spolu s vývojom ľudskej spoločnosti. V stredoveku vznikajú dva podstatnejšie ekonomické smery - merkantilizmus (káže využívať bohatstvo krajiny - hlavne drahé kovy - a zakazuje ich vyvážať; Ľudovít XIV. vo Francúzsku) a fyziokratizmus (štát si musí zabezpečiť hospodársku sebestačnosť, lebo len tak sa môže stať ekonomicky vyspelým; Coulbert za Ľudovíta XIV.). V 19. storočí prichádza už spomínaný Adam Smith s trhovým liberalizmom a názorom, že trh je neviditeľná ruka ekonomiky, ktorá vyrieši existujúce problémy a treba jej preto nechať voľný priebeh a nezasahovať do nej. K nemu sa pridáva aj pán Keynes, ktorý síce so Smithom súhlasí, no dodáva, že je dobré, ak sa štátu ponechajú právomoci určitých zásahov do odvetví ekonomiky, najmä ak by išlo o zásahy ochranné alebo opravné. Týmto dáva zároveň impulz k vzniku zmiešanej ekonomiky.

Ďalším dôležitejším teoretikom bol Karl Marx, ktorý, ako už vieme, vniesol na svetlo sveta ideu komunizmu a riadenej ekonomiky - všetko vlastníctvo má byť spoločné, pričom každý si je navzájom rovný, a štát má naplánovať výrobné trendy a ciele, pričom má zohľadniť a predpokladať ekonomické problémy, ktoré by sa mohli vyskytnúť. Ako najperspektívnejšia sa zatiaľ ukázala novoliberalistická teória, ktorá hovorí, že štát by mal ekonomiku usmerňovať pred jej vybočením z určitého štandardu, ktorý je riadený trhom. Ekonomika rieši tri základné ekonomické otázky, a síce:- čo vyrábať? (aké druhy statkov vyrábať v čo najpríhodnejšom čase, aby bolo oslovených čo najviac spotrebiteľov)- ako vyrábať? (s čo najmenšími nákladmi na výrobu pri použití najefektívnejších technológií, či prenechať výrobu štátnym a či súkromným podnikom)- pre koho vyrábať? (spôsob rozdeľovania výsledkov výroby, nájsť si vhodného odberateľa)