referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivica
Nedeľa, 15. decembra 2019
Decentralizácia verejnej správy
Dátum pridania: 09.06.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Estrela
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 660
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 13m 30s
Pomalé čítanie: 20m 15s
 

SYSTÉM VEREJNEJ SPRÁVY
Ústava delí moc na legislatívnu, výkonnú a súdnu. Ústava SR garantovala od počiatku určitú autonómnosť miestnej samosprávy (obcí) a po jej novelizácii v roku 2001 sa posilnila aj autonómnosť druhej úrovne územnej samosprávy – vyšší územný celok (kraj). V štvrtej hlave ústavy (čl.64 – čl.71) sú zakotvené základné princípy oboch úrovní územnej samosprávy. : sú samostatnými samosprávnymi a správnymi celkami, právnickými osobami s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami, povinnosti je im možné ukladať iba zákonom, majú vlastné volené orgány (starosta, zastupiteľstvo, resp. predseda VÚC a zastupiteľstvo), možno na ne preniesť aj výkon štátnych úloh za podmienok daných ústavou a zákonmi.Slovenská republika je územnosprávne rozdelená na 8 krajov a 2891 obcí (k 31.12.2002). Verejná správa je organizovaná na troch úrovniach : štát – kraj – obec. Krajská samospráva vznikla k 1.januáru 2002.

Každá úroveň má svojich volených predstaviteľov, rozdelené úlohy a zodpovednosť. Niektoré úlohy sú delené medzi štátnou správou a samosprávou.Z hľadiska vzťahu štátnej správy a územnej samosprávy existuje na Slovensku od roku 1990 tzv. oddelený model (štátna správa – územná samospráva). Štátna správa sa od 1.1.2004 prejavuje najmä na centrálnej úrovni. Ústredné orgány majú vytvorené nižšie stupne organizované na úrovni kraja. Počet a hranice štátnych administratívnych jednotiek (kraj) sú totožné s počtom a hranicami samosprávnych vyšších územných celkov (symetrické usporiadanie). V prípade potreby si štátne krajské úrady zriaďujú ďalšie úrady a pracoviská v rámci krajov. Medzi oboma úrovňami územnej samosprávy (obec, vyšší územný celok) neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti. K 1.januára 2004 prišlo k zmene usporiadania miestnej štátnej správy. Dôvodom bol presun viac ako 400 kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenie v štátnej správe. Boli zrušené integrované krajské a okresné úrady a rozšírená sieť úradov špecializovanej štátnej správy podriadených priamo ministerstvám. Model dezintegrovaných úradov špecializovanej miestnej štátnej správy fungoval na Slovensku už v rokoch 1990 – 1996. Usporiadanie verejnej správy od 1.1.2004 štátna správa územná samospráva

PREČO UNITÁRNY DECENTRALIZOVANÝ ŠTÁT?
V Slovenskej republike je pluralitná demokratická forma štátu s horizontálnou a vertikálnou deľbou moci, ktorá zmierňuje krízu medzi občanom a štátom, zmierňuje menšinové napätia, lepšie uspokojuje diferencované potreby občanov, zabezpečí zvýšený záujem o regionálnu politiku a je poistkou vyváženia moci, pričom rešpektuje aj trendy v Európe Samosprávy až do roku 1998 nemali reálnu možnosť zásadným spôsobom ovplyvňovať dianie vo svojich obciach a regiónoch, pretože väčšinu kompetencií v tejto oblasti vykonával štát. S cieľom zmeniť tento nezdravý stav vláda SR v roku 2001 prijala koncepciu decentralizácie verejnej správy. Koncepcia spočívala v zmene územnosprávneho členenia SR, prechode mnohých kompetencií zo štátu na samosprávy, vybudovaní samosprávy na úrovni krajov a posilnení finančnej autonómie samospráv. Následnou reformou verejnej správy sa odznova zadefinoval a usporiadal systém úradov a inštitúcií verejnej správy a vzťahy medzi nimi, zefektívňuje sa prevádzka verejnej správy a posilňuje sa zodpovednosť samospráv za regionálnu politiku.

Decentralizovaný štát, ktorým sa aj Slovensko dnes stáva, bude mať lepšie možnosti zohľadňovať potreby menšín a diferencovaných, regionálnych potrieb občanovSlovenská republika patrí v súčasnosti medzi krajiny s najvyššou mierou centralizácie moci. Najpresvedčivejšie o tom vypovedá ukazovateľ: podiel výdavkov miestnych rozpočtov na celkových verejných výdavkov. Pri porovnaní s priemerom krajín OECD, Švédskom, Dánskom, Maďarskom a Poľskom je to zrejmé:Podiel výdavkov rozpočtov miestnej samosprávy na celkových výdavkov verejných rozpočtov (%) Centrálna vláda potrebuje omnoho viac priestoru pre implementáciu právnych predpisov. O to viac je nevyhnutné, aby bola rozložená zodpovednosť za zabezpečovanie verejných a zmiešaných statkov medzi občana, miestnu samosprávu, regionálnu samosprávu, záujmovú samosprávu a miestnu štátnu správu

III.Decentralizácia verejnej správy
Decentralizácia znamená odovzdať zodpovednosť, právomoci a financie pre zabezpečovanie zákonom vymedzených úloh územnej samospráve. Územná samospráva bude konať vo veciach samostatnej pôsobnosti nezávisle od štátnej správy ako verejnoprávny subjekt. Bude podliehať kontrole zo strany štátu iba v oblasti dodržiavania zákonnosti a kontrole efektívneho využívania verejných financií poskytnutých v rámci mechanizmov finančného vyrovnávania, resp. účelových dotácií. Vo veciach preneseného výkonu štátnej správy bude konať územná samospráva iba v medziach právnych predpisov. Decentralizácia bude sprevádzaná odovzdaním majetku umožňujúceho zabezpečovať odovzdané kompetencie a zmenami vo financovaní verejnej správy. Verejná správa na Slovensku bude pôsobiť v oddelenom modeli a na troch úrovniach: đmiestna úroveň (obec, mesto), đvyšší územný celok, đštát, Všetky tri úrovne budú reprezentované volenými zástupcami občanov a administratívnym aparátom. Orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa budú pri výkone úloh budú riadiť verejným aj súkromným právom, to znamená, že pri zabezpečovaní verejných úloh budú povinne realizovať úlohy, ktoré im budú zverené zo zákona a budú môcť ako právnické osoby konať úkony, ktoré budú dohodami predstaviteľov obce, vyššieho územného celku, resp. štátu a ich obyvateľov.

Decentralizácia verejnej správy, má dva hlavné ciele:Řposilniť štát ako celok a posilniť pozíciu centrálnej vlády,Řposilniť postavenie územnej samosprávy.Posilnenie štátu a posilnenie pozície centrálnej vládyje možné dosiahnuť oddelením politických od výkonných funkcií v ústredných orgánoch a presunom úloh a zodpovednosti z centrálnej na miestnu úroveň. Tento krok umožní, aby sa vláda stala inštitúciou prijímajúcou zásadné, strategické rozhodnutia, aby rozhodovala o výlučných úlohách štátu a neriadila a nevstupovala do jednotlivostí, ktoré dokáže pre občana efektívnejšie zabezpečiť územná samospráva.Posilnenie územnej samosprávy sa prejaví v uspokojovaní rôznorodých požiadaviek obyvateľov jednotlivých obcí a krajov. Vznik druhej úrovne územnej samosprávy (kraj) má podporiť identifikáciu obyvateľov s územím, v ktorom žijú, umožniť intenzívnejšiu účasť občanov na verejnom živote. Odovzdanie právomoci na miestnu úroveň (proces decentralizácie) a podpora občianskej spoločnosti (proces politickej a ekonomickej liberalizácie) umožní lepšiu spoluprácu občanov, ich volených zástupcov a podnikateľov na miestnej úrovni, umožní občanom priamu kontrolu plnenia verejných úloh a použitia verejných financií.

IV.Princípy efektívneho rozdelenia politickej zodpovednosti
Orgány územnej samosprávy preberajú, v rámci procesu decentralizácie, od štátu zodpovednosť nielen za zabezpečovanie zákonom vymedzených verejných úloh, ale aj za hospodársky rozvoj nimi spravovaného územia. Je preto nevyhnutné, aby sa v rámci ďalšieho pokračovania procesu uplatnili a dodržali nasledovné princípy: ËPrincíp politickej ekvivalencie Voliči, ktorých sa priamo dotýkajú určité politické opatrenia a regulácie, musia o tom rozhodnúť svojim hlasom. To znamená, že príslušná územná jednotka s volenými orgánmi musí byť natoľko autonómna vo svojich rozhodnutiach, aby volené orgány boli priamo zodpovedné iba svojim voličom na území, ktoré v ich mene spravujú, na ktorom uplatňujú svoju právomoc a vykonávajú svoje pôsobnosti. Orgány musia byť voliteľné a odvolateľné, čím sa napĺňa princíp politickej ekvivalencie.ËPrincíp fiskálnej ekvivalencie a zodpovednosti Rozhodnutia o verejných výdavkoch sa majú uskutočniť na tej úrovni verejnej správy, ktorá je za zabezpečovanie úlohy zodpovedná.

Správna jednotka teda musí mať dostatočné zdroje príjmov, ktoré jej umožňujú uskutočňovať rozhodnutia o financovaní úloh a ktoré jej umožňujú byť zodpovednou za financovanie, vrátane možnosti zadĺženia sa a možnosti transferu financií do iných rozpočtov. To znamená, že ak je na nižšiu úroveň prenesený výkon úlohy, musí vláda a parlament zabezpečiť dostatok vlastných zdrojov pre územnú samosprávu, alebo dostatočné financovanie cestou transferov zo štátneho rozpočtu. A to okamžite, a nie v čase núdze.ËPrincíp subsidiarity Tento princíp stanovuje, že vyššia správna jednotka, alebo jej orgán, má na seba vziať úlohu iba vtedy, ak je isté, že nižšia správna jednotka nie je schopná túto funkciu efektívne zabezpečovať.Princíp nedelenej zodpovednosti Politická a administratívna zodpovednosť musí byť vymedzená a rozdelená tak, aby nedochádzalo k prekrývaniu kompetencií jednotlivých úrovní verejnej správy, resp. k deleniu úloh medzi štátnu správu a územnú samosprávu.ËPrincíp kompenzácie externalít Ak rozhodnutia jednej správnej jednotky budú mať vážny dopad na inú správnu jednotku (pozitívny, alebo negatívny), musí existovať kompenzáciu zisku alebo straty zvýhodnenej alebo postihnutej správnej jednotky v prípade, ak toto rozhodnutie nebude znamenať splynutie oboch správnych jednotiek.

V.DECENTRALIZÁCIA KOMPETENCIÍ
Pôsobnosť územnej samosprávyPôsobnosť územnej samosprávy vychádza z ústavného rámca, z usporiadania vzťahov medzi tromi úrovňami verejnej správy (štát, kraj, obec) v rámci schválenej koncepcie decentralizácie verejnej správy a z dodržania princípov efektívneho rozdelenia politickej zodpovednosti. Ústava SR a nadväzne prijaté zákony (napr. o obecnom zriadení, o presune niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky,....) stanovujú delenie pôsobnosti územnej samosprávy na:a) samosprávnu pôsobnosť,b) prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy.V rámci samosprávnej pôsobnosti obcí je možné rozlíšiť dobrovoľné a povinné úlohy. Zatiaľ čo plnenie dobrovoľných úloh je výlučne v právomoci územnej samosprávy (druh, rozsah, financovanie úlohy), u povinných úloh sú orgány územnej samosprávy viazané zákonom, t.j. pri naplnení zákonných podmienok musí územná samospráva úlohu zabezpečiť.Nakoľko obce a samosprávne kraje nemajú priamy vplyv na prijímanie zákonov, je potrebné v rámci predkladania zákonov zaviesť povinnosť posúdenia dopadu zákona na rozpočet územnej samosprávy.Prenesením výkonu niektorých pôsobností štátnej správy na územnú samosprávu sa táto zúčastňuje, spolu s orgánmi štátnej správy, na výkone štátnej správy (delená pôsobnosť).

V rámci prenesenej pôsobnosti štátnej správy je územná samospráva viazaná nielen ústavou a zákonmi, ale aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to aj v prípade, ak sa o nich domnieva, že sú v rozpore s ústavou a zákonmi. V zmysle čl. 71 ods. 2 ústavy, prenesený výkon štátnej správy zákonom na obec alebo na vyšší územný celok riadi a kontroluje vláda. Územná samospráva nemôže plniť prenesený výkon štátnej správy, ak nebola splnená jedna z oboch podmienok, t.j. ak nebola pôsobnosť prenesená zákonom, resp. ak obec alebo vyšší územný celok nedostali potrebné finančné a materiálne prostriedky. Územná samospráva porušuje zákon o obecnom zriadení, resp. zákon o samospráve vyšších územných celkov, ak na prenesený výkon štátnej správy používa vlastné príjmy a vlastné materiálne prostriedky. Obec má podľa zákona financovať svoje potreby (§ 7, ods.1, zákona č. 369/1990 Zb.), obdobne samospráva vyššieho územného celku (§ 9 zákona č. 302/2001 Z. z.), a nie potreby štátnej správy. Výslovne to ustanovuje aj § 4 ods. 1 zákona č. 416/2001 Z. z. Územná samospráva musí zveľaďovať a zhodnocovať svoj majetok a rešpektovať rozpočet. Preto je povinnosťou územnej samosprávy žiadať štát o úhradu nákladov spojených so zabezpečovaním preneseného výkonu štátnej správy. vPresun ďalších kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu a zmena pôsobnosti v rámci územnej samosprávyV nadväznosti na projekty jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a po zohľadnení princípov efektívneho rozdelenia politickej zodpovednosti štátnou správou, samosprávou VÚC a samosprávou obcí, sa navrhol presun ďalších kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu a to v nasledujúcich úsekoch: ŘškolstvoŘpôdohospodárstvoŘdoprava a prepravaŘkultúraŘzdravotníctvoŘsociálne veciŘochrana a tvorba životného prostrediaŘfinancie, ceny a správa majetkuŘstavebný poriadok, výstavba a regionálny rozvojŘvšeobecná vnútorná správaŘživnostenské podnikanie Decentralizáciou kompetencií, financií a právnych nástrojov sa vytvoria podmienky pre miestny a regionálny rozvoj v súlade s princípmi prijatými v rámci Európskej únie.

Orgány územnej samosprávy v spolupráci s predstaviteľmi štátnej správy budú môcť omnoho flexibilnejšie reagovať na potreby regionálneho rozvoja, na vznik regionálnych spoločnosti zabezpečujúcich zásobovanie vodou, odkanalizovanie, zásobovanie energiami, zásobovanie plynom. Budú omnoho efektívnejšie vytvárať územné celky reagujúce na kritériá zahraničnej pomoci. VI.Môj pohľad na decentralizáciu verejnej správyDecentralizácia je pojem, ktorý sa v našej krajine pred rokom 1989 neobjavoval, nikto sa touto tematikou nezaoberal a až po tomto roku sa objavili nedostatky minulého režimu vo verejnej správe. Podľa mňa je dôležité sa týmto javom zaoberať, aby sme dosiahli čo najlepší a najefektívnejší stav verejnej správy. Túto efektivitu musí predovšetkým pocítiť občan našej krajiny. Myslím si, že súčastný stav vo verejnej správe nevnímajú ľudia kladne, pretože v nej prevláda veľa byrokracie, neodbornosti u pracovníkov tohoto aparátu a z určitého pohľadu aj dezorganizácia činností. Táto dezorganizácia v inštitúciách verejného sektora vyplýva predovšetkým z ľudského faktora. Mnoho ľudí, ktorý majú skúsenosti zo štátnou správou, alebo samosprávou, sa vyjadrujú o neochote, zdĺhavosti či nekvalifikovanosti zamestnancov verejného sektora. Práve vo verejnom sektore je vysoká prezamestnanosť. Bolo by správne, aby sa aj v rámci decentralizácie skvalitnili pracovníci tohto aparátu, čím sa skvalitnia aj služby. Nechcem však toto tvrdenie zovšeobecňovať, pretože aj tam sa nájde dosť schopných ľudí, ktorý v oblasti, ktorej sa venujú, urobili mnoho správnych rozhodnutí, vďaka čomu posunuli verejnú správu dopredu.Ďalej v rámci decentralizácie je dôležité aj to, aby všetky rozhodnutia, ktoré sa týkajú tejto oblasti, boli prijímané dôkladnej úvahe o dôsledkoch týchto rozhodnutí, aby sa neschválili zákony, ktoré viac narobia zlého.

 
Podobné referáty
Decentralizácia verejnej správy 2.9728 2124 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.