Otázky trhu a trhového mechanizmu

I. Podstata a význam trhu

Trh vzniká a vyvíja sa s rozvojom deľby práce a vzniku tovarovej výroby. Tovarová výmena prechádza od naturálnej k peňažnej, nakoľko statky, ktoré vchádzajú do procesu výmenu nie sú vždy deliteľné a nie vždy je o ne záujme; dochádza k problému pri hľadaní odberateľa a z týchto dôvodov sa začínajú používať peniaze. Formovanie a vývoj trhu sú založené na rozvoji spoločenskej deľby práce a tovarovej výmeny. Určujúcim faktorom vývoja trhu sú vládnuce výrobné vzťahy konkrétneho historického spôsobu výroby. Trh:
- najjednoduchšie ho charakterizujeme ako miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu,
- je priestor, v ktorom si ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti – výrobky alebo služby,
- je súhrn nástrojov, foriem, mechanizmov a vzťahov, ktoré umožňujú výmenu tovarov a služieb,
- je to tá oblasť ekonomiky, kde dochádza k výmennej činnosti medzi jednotlivými subjektami prostredníctvom výmeny tovarov a služieb za trhové ceny,
- je to miesto, kde sa stretáva ponuka s dopytom a kde sa vytvára rovnovážna cena.

Základné úlohy trhu:
- prenos informácií – informácie o činnosti jednotlivcov pre iných jednotlivcov; informácie sa šíria automaticky; nositeľom informácií je cena, ktorá slúži k okamžitej informácii o ponuke a dopyte; cena zohráva kľúčovú úlohu,
- poskytuje podnety pre správanie sa kupujúcich a výrobcov,
- má vplyv na rozdeľovanie dôchodkov,
- prehlbuje diferenciáciu príjmov a majetku obyvateľstva,
- je živým samoregulujúcim systémom, kde pôsobia určité zákonitosti, ktoré každého jednotlivca vedú k maximálne možnému uspokojeniu jeho potrieb.


Trh rieši tri základné otázky ekonómie:

1. ČO sa bude vyrábať? – o tom rozhodujú spotrebitelia a ich voľba závisí od dôchodkov i ochoty spotrebúvať, resp. sporiť; je to teda určenie aké druhy statkov sa budú vyrábať, kedy a v akom množstve s ohľadom na obmedzenosť zdrojov;

2. AKO sa bude vyrábať? – o tom rozhoduje konkurencia medzi výrobcami (kto dokáže vyrobiť lepšie a lacnejšie, vytlačí konkurenciu z trhu); teda ako produkovať, technika a technológia výroby, kto bude produkovať, čo sa bude rozvíjať;
3. PRE KOHO sa bude vyrábať? – to sa ukáže na trhu prostredníctvom ponuky a dopytu (závisí to aj od dôchodkov spotrebiteľov a od cien tovarov a služieb); teda aké bude rozdeľovanie výsledkov výroby (rovnako, diferencovane).

II. Základné formy a typy trhov

Základné delenie typov trhov poznáme:
1. podľa vecného hľadiska
2. podľa územného hľadiska


Delenie trhov podľa vecného hľadiska:

1. podľa počtu predávaných tovarov a služieb:
a/ čiastkový – predáva a kupuje sa jeden druh tovaru,
b/ agregátny – zmiešaný – trh všetkých tovarov a služieb. 2. podľa predmetu kúpy a predaja:
a/ trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na ňom výrobné faktory (práca,
pôda, kapitál),
b/ trh tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na ňom tovary a služby určené na
osobnú spotrebu,
c/ finančný trh – na základe ponuky a dopytu sa na ňom sústreďujú a prerozdeľujú
peňažné prostriedky medzi jednotlivými ekonomickými subjektami.


Delenie trhov podľa územného hľadiska:

1. miestny trh (regionálny) – trh na území určitej oblasti, pre ktorú môžu byť charakteristické určité tradičné produkty,

2. národný – trh v rámci celého štátu danej krajiny

3. svetový – ktorý prekračuje hranice štátov a vznikol na základe deľby práce a medzinárodnej špecializácie a kooperácie. Ďalšie delenia:

1. podľa vzťahu medzi ponukou a dopytom:
a/ voľný – ponuka a dopyt sú pružné,
b/ viazaný – ponuka a dopyt sú nejakým spôsobom regulované. 2. podľa spôsobu organizácie:
a/ organizovaný – napr. burza
b/ neorganizovaný – súvisí so vzájomným poskytovaním služieb. 3. podľa súladu s legislatívou:
a/ legálny,
b/ nelegálny. III. Trhový mechanizmus

Súčasťou každého trhu je trhový mechanizmus. Trhový mechanizmus je súhrnom procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných faktorov za trhovú cenu, pričom tieto procesy ovplyvňuje nielen samotný trh, ale aj výrobu, rozdeľovanie a spotrebu a výsledkom tohto vzťahu je rovnovážna – trhová cena. Najčastejšie sa na trhu odchyľuje cena i objem realizovanej produkcie tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu. Najvšeobecnejšie predpoklady fungovania trhového mechanizmu:
A/ existencia konkurenčného prostredia – súťaživosť, ktorá predpokladá rozmanité formy podnikania na základe rôznych foriem vlastníctva,
B/ relatívna voľnosť vstupu nových a výstupu existujúcich výrobcov na trh,
C/ voľná tvorba cien na trhu na základe ponuky a dopytu,
D/ vytváranie všeobecných podmienok na pôsobenie trhového mechanizmu zo strany štátu. Trhový mechanizmus sa stáva určitým regulátorom reprodukčného procesu, t.j. tak výroby, ako aj spotreby.

Trhový mechanizmus tvoria 3 procesy:

1. proces tvorby dopytu – pričom dopyt je množstvo tovaru, aké sú spotrebitelia ochotní a schopní za určitú cenu na trhu kúpiť a ich rozhodovanie závisí najmä od týchto základných faktorov:
a/ ceny tovarov,
b/ množstva žiadaného tovaru,
c/ výšky príjmu (dôchodku),
d/ záľub, módy, ceny iných tovarov a pod. 2. proces tvorby ponuky – pričom ponuka je súhrn všetkých faktorov a služieb, s ktorými (výrobcovia) prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali a závisí najmä od týchto faktorov:
a/ ceny ponúkaného tovaru,
b/ množstva ponúkaného tovaru,
c/ nákladov spojených s výrobou daného tovaru. Rozlišujeme:
a/ individuálnu ponuku – ponuka tovarov a služieb jedného výrobcu,
b/ čiastková ponuka – ponuka jedného druhu tovaru alebo služby od viacerých
firiem,
c/ agregátna (súhrnná) ponuka – súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré
predávajú všetci výrobcovia dovedna. 3. proces tvorby cien – prostredníctvom trhového mechanizmu ako celku sa stáva regulátorom obehu tovarov na trhu a regulátorom výroby. Rozlišujeme:
a/ rovnovážna cena – ak dopyt sa rovná ponuke a opačne, t.j. ak žiadané množstvo
tovarov sa rovná ponúkanému množstvu,
b/ trhová cena – ktorá vzniká pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu na trhu. IV. Analýza prvkov trhu

Trhové subjekty

Na každý trh vstupujú určité subjekty (účastníci) a každý z nich sleduje svoje vlastné záujmy a ciele. Medzi subjekty trhu patria:

1. Firmy (podniky, výrobcovia) – subjekty, ktoré vyrábajú tovary a služby a na trh prichádzajú s cieľom predať. Nakupujú výrobné faktory od domácností, ktoré používajú na finálne výrobky a služby, ktoré predávajú domácnostiam. Odvádzajú štátu dane. Vstupujú na trh preto, aby dosiahli zisk. 2. Domácnosti (spotrebitelia) – nakupujú spotrebné tovary a služby, resp. predávajú výrobné faktory (napr. práca, pôda alebo kapitál), prípadne svoje tovary. Vstupujú na trh preto, aby poskytovaním výrobných faktorov čo najlepšie uspokojili svoje osobné potreby. Sú pre ne charakteristické určité znaky:
- spoločné užívanie majetku,
- spoločné užívanie príjmov,
- spoločné prijímanie ekonomických rozhodnutí,
- vo vnútri domácností sa neuplatňujú trhové vzťahy,
- rôzna pozícia jednotlivých domácností na trhu,
- odvádzanie daní štátu,
- transférové platby od štátu (sociálne podpory).

3. Štát – špecifický trhový subjekt, ktorý vstupuje na trh ako katalyzátor; svojimi zásahmi negatívne alebo pozitívne ovplyvňuje dopady na ekonomiku. Vystupuje aj ako predávajúci (predaj štátnych obligácií a iných cenných papierov), ale aj ako kupujúci (vládne výdavky na nákup tovarov a služieb).

Zúčastňuje sa na vytváraní dopytu po tovaroch, službách a pracovných silách. Vytvára ponuku. Od firiem a domácností vyberá dane. Určuje pravidlá pre správanie sa ekonomických subjektov. Mal by predovšetkým ochraňovať a podporovať slobodné, konkurenčné trhové prostredie. Trhová konkurencia

Fungovanie trhového mechanizmu je nemysliteľné bez konkurencie, t.zn., že na trhu sa stretávajú rôzne záujmy rôznych subjektov trhu, pričom každý z nich sa usiluje dosiahnuť určitú výhodu. Je to teda proces, v ktorom sa stretávajú rôzne trhové subjekty s ich diferencovanými záujmami a cieľmi. Existuje rovnako medzi výrobcami i medzi spotrebiteľmi. Druhy konkurencie:

Konkurencia medzi ponukou a dopytom – vytvára sa rovnovážna cena ako určitý kompromis medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Delenie konkurencie

Podľa subjektov trhu:

1. konkurencia na strane dopytu – dopytová – konkurencia medzi spotrebiteľmi – každý spotrebiteľ chce maximalizovať svoj úžitok, t.j. nakúpiť čo najviac a najlacnejšie, hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. 2. konkurencia na strane ponuky – ponuková – konkurencia medzi výrobcami – každý výrobca sa snaží maximalizovať svoj zisk na základe predaja čo najväčšieho množstva a za najvýhodnejších podmienok, a to aj na úkor konkurentov


Podľa formy predaja:

1. cenová konkurencia – výrobca sa dočasne vzdá časti zisku tým, že zníži ceny tovarov a služieb tak, aby prilákal čo najviac spotrebiteľov s predpokladom, že konkurenti nebudú schopní prispôsobiť sa týmto nízkym cenám. Po dosiahnutí tohto cieľa môže ceny opäť zvyšovať. 2. necenová konkurencia – výrobca sa snaží prilákať spotrebiteľov rastom kvality a technických parametrov svojich tovarov a služieb, vrátane dizajnu a poskytovania dlhodobých záruk na kvalitu, obalovou technikou, reklamou, inováciou tovarov, predajom na úver, dokonalejším servisom a pod.


Podľa trhových podmienok:

1. dokonalá konkurencia – na trhu sa nachádza veľa drobných výrobcov a spotrebiteľov, pričom výrobcovia dodávajú na trh homogénne, ničím sa nelíšiace výrobky. Jednotliví výrobcovia nie sú schopní ovplyvňovať celkovú ponuku a cenu. Je možný voľný vstup a výstup subjektov z odvetvia do odvetvia, resp. z jednej výroby na inú výrobu a predpokladá sa dokonalá informovanosť všetkých účastníkov o situácii na trhu. Jedinou metódou konkurenčného boja je znižovať výrobné náklady, čím sa pri rovnakej cene zvyšuje zisk. V reálnej hospodárskej praxi dokonalá konkurencia neexistuje. Je to teda forma teoretickej abstrakcie.

2. nedokonalá konkurencia – vzniká vtedy, ak výrobca môže na trhu ovplyvňovať cenu. Môže existovať v troch podobách:
A/ monopolistická konkurencia (tzv. diferenciácia produktu) ma trhu sa nachádza
veľa výrobcov, ktorí však ponúkajú diferencované výrobky, tovary substitúty
(vzájomne nahraditeľné výrobky), t.zn., že ten istý tovar od rôznych výrobcov sa
odlišuje obalom farbou, dizajnom a výrobcovia sú schopní ovplyvňovať cenu
výrobku. Prejavujú sa tu všetky formy cenovej i necenovej konkurencie. B/ oligopol – na trhu existuje niekoľko veľkých výrobcov, ktorí sú ekonomicky veľmi
silní a schopní zabrániť ďalším záujemcom vstupovať na trh. Pre udržanie
postavenia vyrábajú menej za vyššie ceny. Konkurencia sa prejavuje najmä
v necenovej oblasti. Má dve základné formy:
- homogénny (rovnorodý) – málo predávajúcich vyrába rovnaké produkty (letecká
doprava),
- heterogénny (nerovnorodý) – výrobcovia dodávajú čiastočne odlišné produkty
(automobily). C/ monopol – úplny (absolútny) – na trhu sa nachádza len jeden výrobca určitého
tovaru, ktorý nemá žiadnu konkurenciu a preto môže určovať monopolne vysoké
ceny. Môže znamenať likvidáciu konkurencie, a tým aj trhového mechanizmu. Preto štát prijíma protimonopolné opatrenia, aby na trhu zabezpečil konkurenciu. Z hľadiska časového môže maž dve základné formy:
- dočasný – dočasná nerovnováha a nesúlad na trhu,
- trvalý. Z hľadiska spôsobu vzniku:
- prirodzený – monopolizácia určitých prírodných alebo technických podmienok
(napr. vodná elektráreň na vodopádoch),
- zásahom štátu – napr. tzv. finančný (fiškálny) monopol. V. Trhové nedokonalosti

1. nedostatok konkurencie – veľký vplyv na spotrebiteľov aj výrobcov, ako aj na využívanie zdrojov v ekonomike.

2. existencia externalít – externality sú vstupy a výstupy výroby, ktoré neprechádzajú trhom a teda náklady a výnosy sa prenášajú na tretie osoby a spôsobujú ujmu – negatívne externality aebo prospech – pozitívne externality

a/ pozitívne – užitočné efekty výroby, ktoré kladne ovplyvňujú ekonomickú činnosť ostatných subjektov na trhu, hoci samy sú bezplatné, resp. sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu (napr. verejný sektor, verejné osvetlenie, polícia, obrana štátu a pod.),

b/ negatívne – škodlivé účinky na prírodné a životné prostredie. Do výroby vstupujú ako bezplatné vstupy (vzduch, voda) a vo forme výstupov znečisťujú okolie.

Štát sa snaží eliminovať vplyv negatívnych externalít prijímaním zákonov a noriem na ochranu životného prostredia, určovanie poplatkov a pokút za ich nedodržiavanie. 3. existencia verejných statkov – existencia určitých tovarov a služieb, ktoré je užitočné zabezpečovať prostredníctvom verejného sektora (armáda, polícia). Je to činnosť, pri ktorej chýba ziskový motív a preto sa využívajú zásoby štátu. Zoznam použitej literatúry:


Šlosár, R. – Šlosárová, A. – Majtán, Š.: výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava 1996. Šlosár, R. – Búrová, S. – Fabová, Ľ. – Lisý, J.: Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava 1995. Šíbl, D. a kol.: Malý slovník trhovej ekonomiky. Bratislava 1991. Kolektív prekladateľov: Ekonomický slovník. Bratislava 1986. .