INFLÁCIA je makroekonomický jav, ktorý sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Inflácia zmenšuje množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku. Je to proces vyvolaný poruchami v mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhe, v peňažnej sfére reálnej ekonomiky. Trhové ceny sa v priebehu sledovaného obdobia menia a ich pohyb pri rôznych tovaroch nie je rovnaký.

CENOVÁ HLADINA-označuje celkovú úroveň cien a tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú.
Inflácia je vzrast celkovej cenovej hladiny. S infláciou úzko súvisia ďalšie pojmy, a to sú:

DEZINFLÁCIA znamená pokles miery inflácie, resp. Snahu ukončiť infláciu, ktorou by sa nemala privodiť deflácia.Ide napr. O pozastavenie príčin, ktoré vyvolali dodatočný rast kúpnej sily ekonomických subjektov a vyvolali infláciu. Dezinflácia neznamená pokles cenovej hladiny, ale situáciu, keď cenová hladina rastie pomalším tempom.

DEFLÁCIA nastáva, ak celková cenová hladina poklesla. Ide o znižovanie celkovej cenovej hladiny. Najčastejšie sa definuje ako opak inflácie, ktorá vzniká, keď celková cenová hladina klesá. Deflácia neznamená vyjadrenie určitého stavu, ale súbor opatrení, ktorými sa dosahuje znižovanie celkovej cenovej hladiny a na rozdiel od inflácie ju môžeme označiť ako určitú politiku. Neznamená návrat k pôvodnému stavu, ale znamená nabaliť k negatívam, ktoré boli spôsobené infláciou nové, ďalšie problémy.

Cenové indexy a meranie inflácie
Na meranie inflácie sa používajú cenové indexy.

CENOVÝ INDEX je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru.

Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:

• index spotrebiteľských cien CPI – Consumer Price Index
• index cien výrobcov PPI – Producer Price Index
• deflátor HDP
• index životných nákladov – je založený na výbere tovarov a služieb tvoriacich tzv. spotrebný kôš
• index spotrebiteľských cien CPI , ktorý sa používa na vyjadrenie vplyvu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich životné náklady. Ak CPI má byť schopný poskýtnúť tieto informácie, musí byť skonštruovaný tak, aby zahŕňal ten okruh tovarov a služieb, ktorý je rozhodujúci z hľadiska výdavkov domácností. Musí zahŕňať typické výdavky domácností.

Ak reprezentatívny spotebiteľský kôš označíme Q1 a P1, P2 sú ceny produkcie zahrnuté do spotrebiteľského koša v rokoch t=1 a t=2, potom index spotrebiteľských cien môžeme zapísať v tvare:

CPI = __Q1 * P2___ * 100, t.j. __spotrebiteľský kôš v cenách_P2_
Q1 * P1 ten istý spotrebiteľský kôš v cenách P1

MIERA INFLÁCIE sa definuje ako miera zmeny celkovej cenovej hladiny, meranej napr. Indexom spotrebiteľských cien.

Ďalším meradlom môže byť index cien výrobcov ( PPI ), ktorý sa využíva na najstaršie pravidelné štatistické merania. Meria sa ním hladina cien na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby.

Za súhrnný cenový index sa považuje deflátor HDP, pretože porovnáva nominálny a reálny produkt. Vypočítajú sa priamo a zmena cien sa z nich nepriamo ( implicitne ) odvodzuje.

Ak nominálny produkt určíme ako množstvo finálnej produkcie ( Q1 ) ocenenej cenami daného roka, t.j. V bežných cenách ( P1 ), reálny produkt určíme ako tú istú finálnu produkciu ( Q1 ) ocenenú cenami východiskového roka ( P0 ). Potom cenový deflátor HDP vypočítame takto:

Deflátor HDP = _______Q1 * P1________ * 100 ( % )
Q1 * P0

Pri porovnávaní CPI a deflátora HDP môžeme konštatovať, že deflátor HDP odráža vývoj cenovej hladiny úplnejšie, pretože zohľadňuje zmenu cien všetkých tovarov a služieb a predstavuje súhrnný cenový index.CPI sa používa častejšie. Okrem predchádzajúcich meraní inflácie možno vykazovať čistú infláciu a od 1.januára 2000 aj jadrovú infláciu, o ktorú Národná banka Slovenska rozšírila štatistické vyhodnocovanie inflácie. Na tento účel je užitočný rozklad inflácie na príspevky, ktorými sa jednotlivé položky spotrebného koša podieľajú ne celkovej miere inflácie. Položky spotrebného koša boli rozdelené na tovary, ktoré sa považujú za obchodovateľné so zahraničím, a služby, ktoré sa vnímajú ako neobchodovateľné. Obe skupiny sa členia na podskupiny:

Položky spotrebného koša
1. Obchodovateľné:
V tom 1.1 potraviny ( okrem alkoholických nápojov )
1.2 ostatné obchodovateľné tovary
2. Neochodovateľné:
V tom 2.1 regulované ceny
2.2 trhové služby
Spolu

Potom čistá inflácia je súčet položky 1.2 a 2.2 a môžeme ju vyjadriť takto:

Čistá inflácia = ostatné obchodovateľné tovary + trhové služby

Čistá inflácia je zabudovaná v trhu a jej vývoj je ovplyvňovaný zmenami v ponuke a dopyte, t.j. rast ceny vyvolá pokles dopytu po tovare a v spotrebnom koši sa cenový rozdiel eliminuje. Súčasťou čistej inflácie sú prevažne administratívne opatrenia, ktoré sa zavádzajú v snahe riešiť makroekonomickú nerovnováhu.

JADROVÁ INFLÁCIA kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny očistenú od vplyvu regulovaných cien, zmien nepriamych daní a dotácií a zahŕňa všetky položky spotrebného koša, z ktorého sa vylúčili položky s regulovanými cenami. Môžeme ju vyjadriť takto:
Jadrová inflácia = čistá inflácia + potraviny, resp.
Jadrová inflácia = ostatné obchodovateľné tovary + trhové služby + potraviny

Základ pre výpočet jadrovej inflácie zahŕňa aj potraviny a je očistený od vplyvu:
administratívnych opatrení,
daňových zmien,
dotácií a
regulovaných cien.

Jadrová inflácia sa líši od celkovej medziročnej inflácie a závisí od zvyšovania regulovaných cien. Súčasná inflácia nemá svoj základ len v peňažnej sfére, t.j. V nadmernej emisii peňazí na krytie deficitov štátneho rozpočtu, ale predovšetkým v poruchách vznikajúcich v reálnej ekonomike v dôsledku zmien v mechanizme jej fungovania.

DRUHY INFLÁCIE
Podstatnou črtou inflácie je skutočnosť, že jej zdroj nie je len v nadmernom dopyte v porovnaní s ponukou, ale aj v cenotvorbe na strane ponuky.
Z uvedeného vyplývajú aj rôzne členenia inflácie:

z kvantitatívneho hľadiska, resp. rýchlosti, akou rastie cenová hladina, sa inflácia člení na:
miernu,
cválajúcu,
hyperinfláciu;

z hľadiska príčin, ktoré infláciu vyvolávajú, môže ísť o infláciu:
dopytovú,
nákladovú;

z hľadiska proporcionality, tempa rastu cenovej hladiny, resp. jej očakávania zo strany ekonomických subjektov, možno hovoriť o inflácii:
proporcionálnej,
neproporcionálnej,
anticipovanej,
neanticipovanej,
internej;

z hľadiska viditeľnosti, resp. zjavnosti, sa inflácia člení na:
otvorenú ( zjavnú ),
skrytú,
potlačenú ( blokkovanú ).

Druhy inflácie z kvantitatívneho hľadiska (rýchlosti rastu cenovej hladiny)
MIERNA INFLÁCIA je charakterizovaná ako jednocifernéročné tempo rastu cenovej hladiny.Často sa označuje ako plazivá. Tempo rastu cenovej hladiny neprekračuje tempo rastu výkonu ekonomiky. Rastie nielen nominálny, ale aj reálny produkt.

CVÁLAJÚCA alebo GALOPUJÚCA, ktorá znamená dvojciferné až trojciferné ročné tempo rastu cenovej hladiny, teda ceny rastú rýchlejšie oproti výkonu ekonomiky a spôsobuje to veľké ťažkosti v peňažnom obehu. Jej dôsledkom je klesajúca kúpna sila peňazí, čo sa prejavuje aj v správaní ekonomických subjektov. Rastie snaha skracovať držbu peňazí na minimum, t.j. Obyvateľstvo si ponecháva len nevyhnutné množstvo peňažných prostriedkov, lebo tie majú len slabú schopnosť uchovávať hodnotu do budúcnosti.

HYPERINFLÁCIA, ktorá sa považuje za krajný, extrémny prípad. Je to štvorciferné a viacciferné tempo rastu cenovej hladiny a znamená rozpad peňažného systému a zrútenie hospodárskych väzieb. Cenová špirála sa rozvíja nezávisle od tempa rastu výroby. Peniaze sú znehodnotené, prestávajú plniť svoje funkcie.