Podstata ekon. Integrácie
Ekon. Integrácia ako najvyšší stupeň internacionalizácie hosp. života predstavuje objektívny proces regulovaný v záujme integrujúcich sa krajín. Reprodukčný proces jednej krajiny nadväzoval, zapájal sa a prenikal do reprodukčného procesu druhej krajiny. Vznik a rozvoj integr. Procesov je výsledkom prehĺbenia deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie. Vytvárajú sa hlboké ekon. vzťahy.

Ekon. integrácia sa vyznačuje týmito char. znakmi:

• jej vznik je objektívne podmienený určitým stupňom ekon. rozvoja a deľby práce, medzinár. špecializácie a kooperácie
• integrácia je regulovaný proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov pri formovaní a regulovaní ekon. vzťahov
• je charakterizovaná vzájomným prispôsobovaním sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, formujú sa hlboké a pevné vzťahy, národné reprodukčné procesy vzájomne prenikajú
• intgr. procesy majú regionálny charakter
• integráciou sa dosahuje ekon. efekt, zvýšenie produktivity práce, ekonómia času, úspory z rozsahu, zníženie nákladov na obeh

Všeobecne možno medzinár. ekon. integráciu vymedziť ako „objektívny proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania národných ekon. štruktúr, prehlbovania závislosti medzi nimi a ich postupnej transformácie na novú ekon. štruktúru vznikajúceho regionálneho hosp. komplexu.

Príčiny ekon. integrácie
Ich vznik je podmienený najmä dosiahnutým stupňom ekon. rozvoja. Bola to predovšetkým ekon. a politická závislosť krajín západnej Európy od USA. Otázka hegemónie USA prerástla sféru konkurenčného boja a nadobudla politickú otázku- osud západoeurópskeho regiónu, jeho miesto a úloha vo svetovej hosp. sústave. Závažným faktorom v povojnovom období bolo postavenie Sovietskeho zväzu a jeho vplyv na krajiny strednej a východnej Európy. Ďalšie, že Európa sa dostáva pod nadvládu dvoch veľmocí, Sov. Zväzu a Ameriky. Prvotnými motívmi na zjednotenie záp. Európy po 2. sv. vojne boli politické príčiny. Internacionalizácia hosp. života ako obj. proces je príčinou vzniku i hlavnou hybnou silou rozvoja integračných procesov. Nastávajú kvalitatívne zmeny. Moderné priemyselné komplexy, nové technologické postupy, rast nákladov na vedu a techniku si vyžiadali mobilizáciu fin., materiálových a ľudských zdrojov v rozsahu, ktorý prekračuje možnosti jednotlivých ekonomík. Medzinárodná špecializácie vo vedeckom výskume a vo výrobe rozvíja širokú kooperáciu medzi ekonomikami. V medzinár. deľbe práce sa rozvíjajú nové formy: vývoz, dovoz služieb, migrácia prac. síl a špecialistov, vytváranie vedecko-technických informačných databáz, spoločných podnikov (joint ventures) a projektov.

Podľa integračnej metódy sú rôzne koncepcie medzinár. ekon. Integrácie, ktoré vyjadrujú tri prúdy:

Liberálny
-integrácia sa spája s odstraňovaním prekážok pre voľný pohyb tovaru a faktorov výroby
-ako objekt integrácie sa predpokladá sféra výmeny

Neoliberálny
-pripúšťa určité zásahy štátu, ale len s cieľom zabezpečiť nevyhnutné podmienky pre fungovanie ekonomiky založenej na konkurencii

Neokeynesovský
-zdôrazňuje aktívnu úlohu štátu v integračnom procese
-pozornosť sa zameriava na národnú hosp. politiku integrujúcich sa krajín s úmyslom meniť ju a usmerňovať v zmysle spoločných cieľov
-objektom integrácie sú medzinárodné vzťahy, národná a nadnárodná hospodárska politika v rámci regiónu, subjektmi integrácie sú samotné štáty

Prvé dva prúdy predstavujú funkcionalistickú teóriu a tretí dirigistickú teóriu.

Formy ekon. Integrácie

Pásmo voľného obchodu
-rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si ponechávajú vlastnú colnú tarifu

Colná únia
-okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje spoločná colná tarifa voči nečlenským krajinám
-krajiny sa spájajú do jedného obchodnopolitického územia

Spoločný trh
-zrušenie obchodných reštrikcií, ale aj rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov – voľný pohyb kapitálu a prac. síl

Hospodárska únia
-opatrenia ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň harmonizácie hosp. politík, aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách

Menová únia
-spoločná mena, ktorá by odrážala ekon. a nakoniec aj politickú jednotu krajín
-v rámci nej sa majú prijať jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika
-národné centrálne banky sa nahradia jednou, spoločnou centrálnou bankou

Úplna ekon. integrácia
-zjednotenie fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky a vyžaduje vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu
-úplna ekon. integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou

Integrácia v západnej Európe
Začiatky integrácie v západnej Európe spadajú do obdobia rokov 1945 až 1950, keď vznikli Organizácia pre európsku hosp. spoluprácu (neskôr Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj) a Európska rada (v roku 1949). V roku 1948 začala fungovať colná únia Beneluxu, ktorá združovala Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Plán podporili Taliansko a krajiny Beneluxu a na základe Parížskej dohody v roku 1951 vzniklo v roku 1952 Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO) – Montánna únia. Zámerom ESUO bolo vytvoriť spol. trh pre uhlie a oceľ a montánne výrobky. V roku 1957 Rímske dohody ustanovili Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu (EURATOM) a Európske hosp. spoločenstvo (EHS). Tak vznikali tri európske spoločenstvá. EURATOM je tiež príkladom sektorovej integrácie. Po splynutí inštitúcií ESUO a EHS sa v roku 1967 vytvorila podoba Európskeho spoločenstva (ES). Od 1. januára 1993 sa pôvodná zmluva o založení EHS nahradila zmluvou o Európskej únii (na základe Maastrichtskej dohody z roku 1991). Od konca roka 1993 používa názov Európska únia (EÚ)

Inštitúcie EÚ:

Komisia
-výkonný orgán
-zabezpečuje dodržiavanie ustanovených zmlúv, navrhuje zákony pre EÚ, smernice a predpisy a po ich schválení zabezpečuje ich uplatňovanie

Rada
-rozhodovací, normotvorný orgán, ktorý rokuje o zákonoch EÚ a prijíma ich

Európsky parlament
-sleduje činnosť Európskej komisie, schvaľuje a upravuje rozpočet a kontroluje legislatívu

Súdny dvor
-urovnáva spory medzi členskými krajinami
-posudzuje medzinár. dohody

Európska rada
-prijíma na úrovni najvyšších predstaviteľov členských krajín politické impulzy