Podstata ekon. Integrácie
Ekon. Integrácia ako najvyšší stupeň internacionalizácie hosp. života predstavuje objektívny proces regulovaný v záujme integrujúcich sa krajín. Reprodukčný proces jednej krajiny nadväzoval, zapájal sa a prenikal do reprodukčného procesu druhej krajiny. Vznik a rozvoj integr. Procesov je výsledkom prehĺbenia deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie. Vytvárajú sa hlboké ekon. vzťahy.
Ekon. integrácia sa vyznačuje týmito char. znakmi:
- jej vznik je objektívne podmienený určitým stupňom ekon. rozvoja a deľby práce, medzinár. špecializácie a kooperácie
- integrácia je regulovaný proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov pri formovaní a regulovaní ekon. vzťahov
- je charakterizovaná vzájomným prispôsobovaním sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, formujú sa hlboké a pevné vzťahy, národné reprodukčné procesy vzájomne prenikajú
- intgr. procesy majú regionálny charakter
- integráciou sa dosahuje ekon. efekt, zvýšenie produktivity práce, ekonómia času, úspory z rozsahu, zníženie nákladov na obeh
Všeobecne možno medzinár. ekon. integráciu vymedziť ako „objektívny proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania národných ekon. štruktúr, prehlbovania závislosti medzi nimi a ich postupnej transformácie na novú ekon. štruktúru vznikajúceho regionálneho hosp. komplexu.
Príčiny ekon. integrácie
Ich vznik je podmienený najmä dosiahnutým stupňom ekon. rozvoja. Bola to predovšetkým ekon. a politická závislosť krajín západnej Európy od USA. Otázka hegemónie USA prerástla sféru konkurenčného boja a nadobudla politickú otázku- osud západoeurópskeho regiónu, jeho miesto a úloha vo svetovej hosp. sústave. Závažným faktorom v povojnovom období bolo postavenie Sovietskeho zväzu a jeho vplyv na krajiny strednej a východnej Európy. Ďalšie, že Európa sa dostáva pod nadvládu dvoch veľmocí, Sov. Zväzu a Ameriky. Prvotnými motívmi na zjednotenie záp. Európy po 2. sv. vojne boli politické príčiny. Internacionalizácia hosp. života ako obj. proces je príčinou vzniku i hlavnou hybnou silou rozvoja integračných procesov. Nastávajú kvalitatívne zmeny. Moderné priemyselné komplexy, nové technologické postupy, rast nákladov na vedu a techniku si vyžiadali mobilizáciu fin., materiálových a ľudských zdrojov v rozsahu, ktorý prekračuje možnosti jednotlivých ekonomík. Medzinárodná špecializácie vo vedeckom výskume a vo výrobe rozvíja širokú kooperáciu medzi ekonomikami. V medzinár. deľbe práce sa rozvíjajú nové formy: vývoz, dovoz služieb, migrácia prac. síl a špecialistov, vytváranie vedecko-technických informačných databáz, spoločných podnikov (joint ventures) a projektov.
Podľa integračnej metódy sú rôzne koncepcie medzinár. ekon. Integrácie, ktoré vyjadrujú tri prúdy:
Liberálny
-integrácia sa spája s odstraňovaním prekážok pre voľný pohyb tovaru a faktorov výroby
-ako objekt integrácie sa predpokladá sféra výmeny
Neoliberálny
-pripúšťa určité zásahy štátu, ale len s cieľom zabezpečiť nevyhnutné podmienky pre fungovanie ekonomiky založenej na konkurencii
Neokeynesovský
-zdôrazňuje aktívnu úlohu štátu v integračnom procese
-pozornosť sa zameriava na národnú hosp. politiku integrujúcich sa krajín s úmyslom meniť ju a usmerňovať v zmysle spoločných cieľov
-objektom integrácie sú medzinárodné vzťahy, národná a nadnárodná hospodárska politika v rámci regiónu, subjektmi integrácie sú samotné štáty
Prvé dva prúdy predstavujú funkcionalistickú teóriu a tretí dirigistickú teóriu.
Formy ekon. Integrácie
Pásmo voľného obchodu
-rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si ponechávajú vlastnú colnú tarifu
Colná únia
-okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje spoločná colná tarifa voči nečlenským krajinám
-krajiny sa spájajú do jedného obchodnopolitického územia
Spoločný trh
-zrušenie obchodných reštrikcií, ale aj rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov – voľný pohyb kapitálu a prac. síl
Hospodárska únia
-opatrenia ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň harmonizácie hosp. politík, aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách
Menová únia
-spoločná mena, ktorá by odrážala ekon. a nakoniec aj politickú jednotu krajín
-v rámci nej sa majú prijať jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika
-národné centrálne banky sa nahradia jednou, spoločnou centrálnou bankou
Úplna ekon. integrácia
-zjednotenie fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky a vyžaduje vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu
-úplna ekon. integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou
Integrácia v západnej Európe
Začiatky integrácie v západnej Európe spadajú do obdobia rokov 1945 až 1950, keď vznikli Organizácia pre európsku hosp. spoluprácu (neskôr Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj) a Európska rada (v roku 1949). V roku 1948 začala fungovať colná únia Beneluxu, ktorá združovala Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Plán podporili Taliansko a krajiny Beneluxu a na základe Parížskej dohody v roku 1951 vzniklo v roku 1952 Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO) – Montánna únia. Zámerom ESUO bolo vytvoriť spol. trh pre uhlie a oceľ a montánne výrobky. V roku 1957 Rímske dohody ustanovili Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu (EURATOM) a Európske hosp. spoločenstvo (EHS). Tak vznikali tri európske spoločenstvá. EURATOM je tiež príkladom sektorovej integrácie. Po splynutí inštitúcií ESUO a EHS sa v roku 1967 vytvorila podoba Európskeho spoločenstva (ES). Od 1. januára 1993 sa pôvodná zmluva o založení EHS nahradila zmluvou o Európskej únii (na základe Maastrichtskej dohody z roku 1991). Od konca roka 1993 používa názov Európska únia (EÚ)
Inštitúcie EÚ:
Komisia
-výkonný orgán
-zabezpečuje dodržiavanie ustanovených zmlúv, navrhuje zákony pre EÚ, smernice a predpisy a po ich schválení zabezpečuje ich uplatňovanie
Rada
-rozhodovací, normotvorný orgán, ktorý rokuje o zákonoch EÚ a prijíma ich
Európsky parlament
-sleduje činnosť Európskej komisie, schvaľuje a upravuje rozpočet a kontroluje legislatívu
Súdny dvor
-urovnáva spory medzi členskými krajinami
-posudzuje medzinár. dohody
Európska rada
-prijíma na úrovni najvyšších predstaviteľov členských krajín politické impulzy
Ciele a výsledky západoeurópskej integrácie
V preambule dohody o vytvorení EHS štáty deklarovali, že zabezpečia ekon. a sociálny pokrok svojich krajín odstraňovaním prekážok, ktoré rozdeľujú Európu. V prvej etape sa mal zabezpečiť voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a prac. síl, mali sa vyrovnávať podmienky konkurencie a mal sa vytvoriť spol. trh. V priebehu troch rokov sa odstránili exportné a importné kvóty a vytvorilo sa pásmo voľného obchodu.
Neskôr sa zaviedla spoločná poľnohospodárska politika, v rámci EURATOM-u sa začali spol. programy v oblasti jadrových výskumov, položili sa základy pravidiel regulujúcich podnikateľskú činnosť a migráciu pracovných síl.
Mechanizmus agregátneho trhu je založený na troch princípoch:
- jednotných cenách
- prísnom protekcionizme v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktmi a tretími krajinami
- financovaní opatrení zabezpečujúcich jednotnú úroveň nákupných cien a nákladov spojených so štruktúrnou prestavbou poľnohosp. EHS zo spol. agregátneho fondu
V druhej etape sa ako cieľ na základe Wernerovho plánu stanovil prechod k hosp. a menovej únii. Prvým stupňom mala byť colná únia, na jej základe sa predpokladal realizovať spoločný trh, za tým hosp. a menová únia. Zavŕšením mala byť politická únia. Konečným cieľom je politická integrácia, ktorá by umožňovala spol. politiku aj vo vojenskej oblasti. Výsledkom ich snáh o zjednotenie menovej politiky bolo vytvorenie Európskeho menového systému a Európskej menovej únie.
Jednotný trh
Odstránili sa síce tarifné prekážky, ale zostali netarifné prekážky, rozdiely v tech. Normách, v zákonodarnej ochrane národných značiek tovarov, existencii colných procedúr. Na dôležité netarifné prekážky sa vzťahuje aj prax štátnych subsídií. Krízové javy vyústili do zvýšeného ochranárstva, čo zhoršovalo konkurencieschopnosť európskeho tovaru na svetových trhoch. Brzdili sa inovácie, znižovali investície do fin. náročných odvetví, akými sú elektronika, biotechnológie, informatika a pod. V roku 1985 Komisia formulovala ekon. program známy pod názvom Biela kniha o dovŕšení jednotného trhu. Program dopĺňa Jednotný európsky zákon, platný od roku 1987. Rieši otázky inštitucionálneho charakteru, ako sú vzťahy medzi orgánmi spoločenstva, právomoci, spôsoby hlasovania a rozhodovania. Jednotný trh začal fungovať začiatkom roka 1993.
Cieľom jednotného trhu bolo spojiť dvanásť individuálnych trhov do jedného, vytvoriť dynamický, rozširujúci sa trh a dosiahnuť pružnosť trhu, aby ľudské a materiálne zdroje plynuli do tých ekon. sfér, kde možno očakávať najväčší ekon. prínos. Jednotný trh možno charakterizovať ako priestor, kde sú odstránené všetky netarifné prekážky.
Ďalšie opatrenia na prechod Európskeho spoločenstva k hosp. a menovej únii
Prvá etapa sa začala 1. júla 1990. Predpokladalo sa prehĺbenie koordinácie menovej a hosp. politiky v krajinách ES. Zatiaľ nemala byť dotknutá suverenita jednotlivých krajín. Posilniť sa mali právomoci guvernérov centrálnych bánk pri vydávaní odporúčaní Rade ES a vládam členských krajín v menovej oblasti. Táto etapa bola ukončená v decembri 1992.
Druhá etapa začala začiatkom roka 1994. Vytvoril sa Európsky menový inštitút. Inštitút mal posilňovať spoluprácu medzi centrálnymi bankami v záujme zabezpečovania menovej stability. Od úspešnosti tejto etapy závisela tretia – záverečná etapa, ktorá predpokladala prechod k hosp. a menovej únií najneskoršie 1. januára 1999.
Pre ekonomické zbližovanie členských krajín boli dohodnuté tieto kritéria:
*miera inflácie nesmie prevýšiť mieru v troch štátoch EÚ s najnižšou infláciou o viac ako o 1,5 %
*podiel deficitu ŠR na HDP v trhových cenách nesmie byť väčší ako o 3 %
*celkový štátny dlh nemá byť väčší ako 60 % HDP
*úrokové miery na dlhodobé vládne cenné papiere nesmú prekročiť úrokovú mieru určenú v troch štátoch EÚ s najnižšou infláciou o viac ako o 2 %
*postupne sa majú znižovať kurzové výkyvy v rámci kurzového mechdnizmu EMS
Európske združenie voľného obchodu – EZVO
V roku 1959 na základe Štokholmskej konvencie VB založila spolu s ďalšími šiestimi štátmi Európske združenie voľného obchodu (EZVO). Zámerom bolo vytvoriť pásmo voľného obchodu v oblasti obchodu s priemyselným tovarom, kde sa plánovalo vzájomné zrušenie ciel a kvantitatívnych obmedzení.
Krajiny EZVO vybudovali medzi sebou pásmo voľného obchodu k 1. januáru 1967. VB a Dánsko odišli v roku 1973 do EHS. V súčasnosti má EZVO tieto členské štáty: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko. Tieto dva integračné komplexy súhlasili s vytvorením jednotného ekon. priestoru a s rozšírením spolupráce v oblastiach hosp., menovej a priemyselnej politiky, vo výskume a technológii, životnom prostredí, rybolove, oceliarskom priemysle a doprave. V máji 1992 sa podpísala dohoda o Európskom ekon. priestore.
Asociačné dohody
Sledujú rozšírenie ekon. vzťahov odstraňovaním obch. prekážok a postupné vytvorenie colnej únie. Obchodné dohody zabezpečujú prístup produkcie rozvojových krajín na trh Spoločenstva. Rozvojovým krajinám sa poskytuje potravinová pomoc. Súčasne sa financujú strategické potravinové programy s cieľom znížiť závislosť tretieho sveta od zahr. zdrojov potravín. Dlhodobá pomoc je orientovaná na rozvoj vidieka a podporu hosp. rozvoja optimálnym riadením zdrojov. Spoločenstvo má asociačné dohody alebo dohody o spolupráci s 12 štátmi. Asociačné dohody sú podpísané s Tureckom, Cyprom, Maltou. Tieto štáty sa uchádzajú aj o riadne členstvo.
Program PHARE je zameraný na podporu hosp. reštrukturalizácie, vybudovanie trhového hospodárstva a na podporu súkromného podnikania. Podpora spočíva najmä vo forme technickej pomoci a transferu zručností. Prioritnými oblasťami sú: priemysel, poľnohosp., energetika, fin. služby,...
PHARE pomáha krajinám pri reštrukturalizácii štátnych podnikov, modernizácii fin. systémov, vytváraní malých a stredných firiem,...
Asociačná dohoda medzi EÚ a SR
Zakotvuje ciele európskeho integračného procesu. Základné oblasti:
*vytvorenie vhodného rámca pre postupnú integráciu SR do EÚ
*rámec pre politický dialóg (úzke politické vzťahy) – umožní plnú integráciu SR do spoločenstva demokratických národov, osobitne sa hovorí o otázkach bezpečnosti
*rozšírenie obchodu a harmonizácia ekon. vzťahov, aby sa podporil ekon. vývoj a prosperita SR
Asociačná dohoda má 4 ekon. hlavy:
1.voľný pohyb tovaru
2.pohyb pracovnej sily, poskytovanie služieb
3.platby, kapitál, konkurencia a ďalšie ekon. ustanovenia, približovanie zákonov
4.ekon. spolupráca
Hlavným cieľom je vytvoriť pásmo voľného obchodu. Hosp. spolupráca je orientovaná na tieto oblasti: priemysel a ochrana investícií, priemyselné normy, spolupráca vo vede a technike, vzdelávanie a odborná príprava, poľnohosp. a priemyselný sektor, energetika,... Asociačná dohoda vytvára základňu pre fin. a tech. pomoc SR. Únia poskytuje túto pomoc od roku 1990 v rámci programu PHARE, ale aj prostredníctvom pôžičiek Európskej investičnej banky a ďalších zdrojov.
