-S motívom obehu
-S motívom opatrnosti
-S motívom špekulácie

Úrok je podľa Keynesa odmena, ktorú je potrebné zaplatiť vlastníkovi peňazí za to, že sa vzdáva výhod likvidity a preberá na seba riziko spojené s vlastníctvom cenných papierov. Základom a východiskom monetaristickej teórie peňazí je kvantitatívna teória peňazí. Friedman vychádza z neoklasického výkladu správania človeka. Každý hospodáriaci subjekt hodnotí držbu peňažnej hotovosti na základe úžitku, ktorú mu prinesie.


PEŇAŽNÝ TRH

Je trh krátkodobého, resp. strednodobého pôžičkového kapitálu, kde sa poskytujú a vypožičiavajú úvery a pôžičky, ktorých splatnosť nepresahuje jeden rok. Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku, cenovej hladiny, prípadne od výšky úrokovej miery. Ponuka peňazí závisí od rozhodnutia centrálnej banky a nezávisí od výšky úrokovej miery.

Náklady na držbu peňazí

Náklady sa rovnajú obetovanému úroku a zisku z dražby peňazí namiesto viac vynášajúcich aktív alebo investícií. Hlavný motív držby peňazí a strácania úroku je možnosť okamžitého nákupu vecí. Ľudia a firmy potrebujú peniaze ako transakčný prostriedok. Ich potreby vytvárajú transakčný dopyt po peniazoch. Okrem držby peňazí pre transakčné potreby si ľudia môžu ponechať peniaze ako uchovateľa hodnoty.

Teória portfolia

Jednou z najdôležitejších tém modernej ekonómie je teória portfolia, ktorá opisuje, ako racionálni investori ukladajú svoje bohatstvo do „ portfolia “ ( skupiny cenných papierov ). Teória portfolia začína základným predpokladom, že ľudia sa usilujú dosiahnuť vysoký výnos zo svojich investícií, sú však proti riskantným investíciám. Inými slovami, ľudia sú obvykle ochotní dať sa na riskantné investície len vtedy, ak je ich výnos dostatočne vysoký. Teória portfolia analyzuje, ako by mal investor, ktorý sa obáva rizika, umiestniť svoje bohatstvo. Dôležitým pravidlom je rozptýliť portfolio do rôznych aktív. Optimálne portfolio spravidla obsahuje zmes nízkorizikových a vysokorizikových aktív.

Nízkorizikové aktíva môžu obsahovať šekové účty vynášajúce úrok. Bankové peniaze a mnohé ďalšie finančné služby poskytujú v súčasnosti finanční sprostredkovatelia ( banky, poisťovne a sporiteľne ). Pri zabezpečovaní finančných služieb sprostredkovatelia poskytujú vkladateľom širokú škálu finančných nástrojov čiže aktív a pasív. Finančné inštitúcie transferujú fondy od veriteľov k dlžníkom. Pritom vytvárajú fin. nástroje.

Z makroekonomického hľadiska sú najdôležitejším nástrojom bankové peniaze, ktoré v súčasnosti vytvárajú predovšetkým obchodné banky. Rezervy sú fondy alebo aktíva, ktoré banky držia vo forme hotovosti alebo fondov uložených bankou do ústrednej banky. Hlavnou funkciou povinných rezerv nie je, aby vklady boli bezpečné a likvidné, alebo aby sa mohli vyplácať na požiadanie. Ich životnou funkciou je umožniť Federálnemu rezervnému systému kontrolu objemu šekových vkladov, ktoré môžu banky vytvoriť. Stanovením vysokých povinných rezerv môže feudálny rezervný systém lepšie regulovať ponuku peňazí. Pomer nových vkladov k prírastku zdrojov sa nazýva multiplikátor ponuky peňazí. V jednoduchom prípade moltiplikátor ponuky peňazí rovný 10 = 1 / 0,1 = 1 / ( požadovaný podiel rezerv )

Multiplikátor ponuky peňazí vyjadruje logiku bankovej tvorby peňazí. Banková sústava ako celok môže transformovať počiatočný prírastok zdrojov na multiplikovanú sumu nových vkladov čiže bankových peňazí. Proces tvorby vkladov môže fungovať aj opačne, keď odlev zdrojov redukuje bankové peniaze.

Trhy cenných papierov, z ktorých najdôležitejšia je newyorská burza, sú miesta, kde sa kupujú a predávajú vlastnícke práva najväčších spoločností. Dejiny cien účastín sú plné prudkých pohybov, ako bol Veľký krach roku 1929. Trendy sa sledujú používaním indexov cien cenných papierov, ako je známy Dow – Jonesov priemyselný priemer. Moderné ekonomické teórie cien