účastín sa spravidla zameriavajú na úlohu efektívnych trhov. Efektívny je taký trh, na ktorom špekulanti rýchlo absorbujú všetky informácie a okamžite ich zabudujú do trhových cien. Na efektívnom trhu neexistujú ľahké zisky. Zastarané správy alebo minulé schémy cien, volieb či ekonomických cyklov nepomáhajú predpovedať budúci vývoj cien. Na efektívnych trhoch sa teda ceny pohybujú na základe správ, prekvapení. Pretože prekvapenia samy osebe náhodné, ceny účastín a iné špekulatívne ceny sa pohybujú nepravidelne ako pri náhodnom pohybe.


FEDERÁLNY REZERVNÝ SYSTÉM A MONETÁRNA POLITIKA ÚSTREDNEJ BANKY

Cieľmi Federálneho rezervného systému ( ďalej len FRS ) sú stabilný rast národného produktu a nízka nezamestnanosť. Jeho hlavným nepriateľom je inflácia. Keď je agregátny dopyt nadmerný, čo vedie k rastu cien, FRS bude chcieť spomaliť rast ponuky peňazí, čím sa zasa spomalí rast agregátneho dopytu a outputu. Keď je nezamestnanosť vysoká a obchod upadá, môže sa FRS rozhodnúť zvýšiť ponuku peňazí, čo povedie k rastu agregátneho dopytu a k zrýchleniu rastu produktu. Ako ústredná banka ovplyvňuje agregátny dopyt, a tým output a ceny. Predpokladajme kvôli konkrétnosti, FRS čelí rastúcim inflačným trendom. Chce spomaliť ekonomiku a zmierniť tlaky na rast miezd a cien. Tento proces zahŕňa 5 krokov:

1.V prvom kroku FRS bude musieť obmedziť bankové zdroje
2.Každý dolár, o ktorý sa znížia bankové zdroje, vyvolá mnohonásobnú kontrakciu šekových účtov a tým obmedzí ponuku peňazí.
3.Obmedzenie ponuky peňazí povedie k rastu úrovne úrokových služieb a k sprísneniu úverových podmienok.
4.Pri vyšších úrokových sadzbách a menšom bohatstve budú mať súkromné a verejné výdavky – najmä investície – klesajúcu tendenciu.
5.Tlak ťažko dostupných peňazí, ktorý redukuje agregátny dopyt, vedie nakoniec k zníženiu dôchodkov, outputu, zamestnanosti a inflácie.

Táto päťkroková postupnosť – od zmeny zdrojov obchodných bánk FRS k mnohonásobnej zmene celkového M, zmene v úrokových sadzbách a dostupnosti úveru, k zmenám v súkromných a verejných investičných výdavkoch, ktoré posúvajú agregátny dopyt, a nakoniec k reakcii v podobe nižšieho outputu, nižšej zamestnanosti a inflácie – je životne dôležitá.

ÚROKOVÁ MIERA

=> je suma úroku platená za jednotku času. Inými slovami, ako odmenu za možnosť vypožičania fondov musia ľudia zaplatiť určitú ročnú sumu. Úrokovú mieru predstavujú náklady na vypožičanie fondov, ktoré sa merajú ročne v dolároch za jeden vypožičaný dolár. Úrok je platba za použitie fondov.

Existuje veľa druhov úrokových sadzieb, ktoré sa odlišujú najmä podľa charakteru pôžičky alebo dlžníka.
Hlavné rozdiely: - lehoty splatnosti
- riziko
- likvidita
- administratívne náklady

Reálna úroková miera meria množstvo statkov, ktoré dostaneme zajtra za statky, ktorých sme sa dnes vzdali. Reálnu úrokovú mieru dostaneme, keď nominálnu alebo peňažnú úrokovú mieru korigujeme mierou inflácie. Nominálna úroková miera ( niekedy sa nazýva „ peňažná úroková miera “ ) je úroková miera vyjadrená v peniazoch. Keď v novinách čítate o úrokových mierach ide o nominálne úrokové miery, pretože udávajú dolárový výnos na jeden investovaný dolár. Nominálne úrokové miery sú v protiklade s reálnymi úrokovými mierami, t.j. s úrokovými mierami korigovanými o infláciu, ktoré sú definované ako nominálna úroková miera znížená o mieru inflácie. Reálna úroková miera je nominálna úroková miera mínus miera inflácie.

FEDERÁLNY REZERVNÝ SYSTÉM ( FRS )

Pohromou 19. storočia boli bankové paniky, ktoré nastali, keď sa ľudia rozhodli premeniť svoje bankové vklady na obeživo. Keď stav obeživa bol fixný a menší než suma bankových vkladov, vyplývali z toho bankroty bánk a ekonomické krízy. Po vážnej panike roku 1907 viedla agitácia a diskusia k vytvoreniu FRS roku 1913.

Právne sa FRS skladá z 12 regionálnych federálnych rezervných bánk, ktoré sa nachádzajú v najväčších mestách, ako sú New York, Chicago, Richmond, Dallas a San Francisco. Rozptýlená regionálna štruktúra bola v období populistickej politiky pôvodne určená na to, aby umožnila rôznym oblastiam zasahovať do bankových záležitostí a zabránila príliš silnej koncentrácii moci ústrednej banky vo Washingtone alebo v rukách bankárov z východu. Dnes každá federálna rezervná banka riadi bankové