Vystúpil s požiadavkou, aby sa vzdialené veľkostatky prenajali kolónom, resp. aby sa celkovo humánnejšie zachádzalo s otrokmi,
najmä s matkami vychovávajúcimi deti.
SENECA
Podľa neho všetci ľudia sú si rovní a len spoločenské vzťahy ich robia nerovnými.
ARISTOTELES
VERIL, Že súkromné vlastníctvo plní v spoločnosti užitočnú funkciu a nič by ho nemalo obmedzovať. Podľa neho sa spoločné vlastníctvo prieči ľudskej povahe, pretože človek je od prírody egoista a ľudia sa vždy viac starajú o vlastné než o spoločné.
Zdrojom zla v spoločnosti nie je súkromné vlastníctvo, ale prirodzené chyby ľudí, ktoré možno odstrániť výchovou. Hlavný prínos do ekonomického myslenia = analýza výmeny tovarov a použitie peňazí vo výmene. Potreby človeka sú obmedzené, túžby sú však nekonečné a preto výrobu tovaru za účelom uspokojovania potrieb považoval za prirodzenú (ekonomika) a výrobu tovarov na uspokojovanie túžob považoval za neprirodzenú (chremastika). Pričom je ťažké rozhodnúť, či ide o túžby alebo potreby. Zamýšľal sa aj nad príčinami vzniku peňazí
STREDOVEK
Kresťanstvo vystupovalo najprv ako náboženstvo otrokov a chudobných a neskôr jeho prestíž narastala aj vo vyšších
spoločenských vrstvách. Rozvoj tovarovo-peňažných vzťahov spojený so vznikom stredovekých miest ako hlavných stredísk obchodu a remeselnej cechovej výroby. Pôdu vlastnil kráľ a cirkev. Kráľ dával pôdu do užívania šľachte, ktorú si tým zaviazal povinnosťami voči nemu, právo využívať pôdu bolo dedičné z otca na syna. Nevoľník platil za užívanie pôdy svojou prácou, úrodou a peniazmi. Scholastici vzdelaní mnísi sa sústreďovali na vysvetlenie a zdôvodnenie postoja cirkvi k rôznym ekonomickým javom (rozvoju obchodu, úžera čím sa snažili priblížiť učenie cirkvi ekonomickej realite.
TOMÁŠ AKVINSKÝ
Taliansky dominikánsky mních. Dokázal prepojiť učenie cirkvi s myšlienkami Aristotela. Vraví, že súkromné vlastníctvo má slúžiť človeku podobne ako oblečenie, ktoré vzniklo ako dodatok k ľudskej nahote. Chudobu a komunálny spôsob života požadoval pre tých, ktorí sa zaviazali k náboženskému životu. Cena by mala byť spravodlivá. Výmena by nemala byť zdrojom obohatenia jednej strany na úkor druhej strany. Ak sa výmena uskutočňuje na trhu za účelom uspokojovania potrieb obchodujúcich strán, je
oprávnená. Pri dosiahnutí zisku iba vtedy, ak sa zisk považuje v prospech účastníka výmeny, na charitatívne účely alebo na všeobecné blaho. Za úžeru považoval vyberanie úroku akejkoľvek výšky za požičanie peňazí. V diele ,,Summa Theologiae“ objasňoval a obhajoval cirkevné dogmy, ktoré sa prezentovali ako vopred dané a nezvratné pravdy. Najdôležitejšie v učení kanonistov pre vývin ekonomického myslenia je ich učenie o obchode, spravodlivej cene a úroku. Peniaze tu vystupovali ako miera rovnosti = prepojenosť na názory Aristotela
MIKULÁŠ ORESME
Teoretik peňazí. Rozvinul metalistické názory na podstatu peňazí. Podľa neho sú peniaze umelý nástroj vynájdený na to, aby
uľahčili výmenu prirodzených statkov. Peniaze slúžia ako spoločná miera hodnoty a záruka získavania budúcich statkov.
Predhistória ekonomickej vedy sa vyznačuje parciálnymi ekonomickými názormi, ktoré odzrkadľovali vtedajšiu sociálno-ekonomickú štruktúru spoločnosti. Hoci išlo o prvé a neúplné poznatky, utvárali objektívne podmienky pre vznik samostatnej ekonomickej vedy a postupne sa rozvíjalo aj metodické inštrumentárium.
MERKANTILIZMUS
Predstavuje prvú najstaršiu podobu, v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie nástupu a rozvoja trhovej ekonomiky. Anglicko vystupuje ako klasická krajina, z ktorej sa merkantilizmus rozšíril aj do ostatných krajín Európy.
