Predhistória ekonomickej vedy

Starovek

Už v dávnom staroveku zaznamenávame vznik určitých predstáv o sociálno – ekonomickom živote vtedajšej spoločnosti; tieto
názory svojím obsahom predstavujú prvé stavebné kamene predhistórie ekonomickej vedy, sú značne diferencované v jednotlivých štátnych útvaroch.

Charakteristika sociálno-ekonomických názorov v Starom Grécku a Ríme

Otrokárske zriadenie siaha hlboko do histórie ľudskej spoločnosti formou tzv. patrialchálneho otroctva. Jeho rozvinutú formu
predstavuje však až a n t i c k á otrokárska sústava v Starom Grécku a Ríme. Základnú masu obyvateľstva tvorili otroci, občania bez osobnej slobody a iných občianskych práv. Otrokov vlastnili jednotlivci alebo štát a predstavovali živú zložku výrobných nástrojov. Prirodzenú základňu hospodárenia spoločnosti tvorilo poľnohospodárstvo, ktoré poskytovalo pre obyvateľstvo základnú obživu.

Xenofont

Diela ,,Ekonomika“ a ,,Dôchodky“ sú zaujímavé tým, že obsahujú praktické rady a pokyny ako viesť domácnosť, ktorá získava skoro všetky potrebné veci z poľnohospodárskej výroby.

Platón

V jeho názoroch má významné miesto jeho učenie o deľbe práce. Teória, že deľba práce vyplíva z prirodzenej nerovnosti ľudí je základom jeho utópie ideálneho otrokárskeho štátu, ktorý podrobne opísal v diele Ústava. Zameriavajú sa hlavne na praktické rady a zásady ako napr. ako zaobchádzať s otrokmi, ako spravovať ekonomiku a riadiť výrobu. Kupuje sa len to, čo si nemôže sám vyrobiť respektíve vyprodukovať.

*Za základ štátu považoval rozmanitosť ľudských potrieb a neschopnosť jednotlivca uspokojovať tieto potreby (človek môže vykonávať dobre a s najlepšími výsledkami len jedno zamestnanie.

*Ľudia sa líšia svojimi potrebami, ktoré stále rastú,každý človek sa však hodí na určitý druh práce a preto ak sa každý sústredí na výkon práce, pre ktorú má najlepšie predpoklady, vyrobí sa v spoločnosti väčšie množstvo výrobkov-to predpokladá výmenu výrobkov medzi členmi spoločnosti a preto sa ľudia zdržujú a vytvárajú štát.

*KRAMÁRI sa zaoberajú vnútorným obchodom, OBCHODNÍCI sa zaoberajú zahraničným obchodom.

*import vyžaduje, aby domáca produkcia presahovala potreby štátu a umožňovala tak export

*Za zdravý štát považoval taký, keď ľudia uspokojujú len svoje najnevyhnutejšie potreby; v prípade, že ide už o pohodlie
a prepych hrozia konflikty

*spoločnosť by mali tvoriť: vojaci (udržiavanie poriadku), filozofi (keďže sú spravodliví a múdri vydávajú zákony a riadia
krajinu) a ostatní občania zaoberajúci sa hospodárskou činnosťou.

*trieda, ktorá vládne svetu by nemala mať žiadne súkromné vlastníctvo, existovať by malo vlastníctvo komunálne (verejné),aby sa zabránilo sporom, ktoré by odpútavali pozornosť vládcov od dôležitejších otázok.

MARCUS VARRA

Autor úvah o poľnohospodárstve. Vyzdvihoval typ veľkostatku produkujúceho výlučne pre trh. Navrhuje, aby otrok dostával stravu a odev podľa svojho pracovného výkonu, dokonca na niektoré práce sa majú priberať robotníci za mzdu.

COLUMELA

Vystúpil s požiadavkou, aby sa vzdialené veľkostatky prenajali kolónom, resp. aby sa celkovo humánnejšie zachádzalo s otrokmi,
najmä s matkami vychovávajúcimi deti.

SENECA

Podľa neho všetci ľudia sú si rovní a len spoločenské vzťahy ich robia nerovnými.

ARISTOTELES

VERIL, Že súkromné vlastníctvo plní v spoločnosti užitočnú funkciu a nič by ho nemalo obmedzovať. Podľa neho sa spoločné vlastníctvo prieči ľudskej povahe, pretože človek je od prírody egoista a ľudia sa vždy viac starajú o vlastné než o spoločné.
Zdrojom zla v spoločnosti nie je súkromné vlastníctvo, ale prirodzené chyby ľudí, ktoré možno odstrániť výchovou. Hlavný prínos do ekonomického myslenia = analýza výmeny tovarov a použitie peňazí vo výmene. Potreby človeka sú obmedzené, túžby sú však nekonečné a preto výrobu tovaru za účelom uspokojovania potrieb považoval za prirodzenú (ekonomika) a výrobu tovarov na uspokojovanie túžob považoval za neprirodzenú (chremastika). Pričom je ťažké rozhodnúť, či ide o túžby alebo potreby. Zamýšľal sa aj nad príčinami vzniku peňazí

STREDOVEK

Kresťanstvo vystupovalo najprv ako náboženstvo otrokov a chudobných a neskôr jeho prestíž narastala aj vo vyšších
spoločenských vrstvách. Rozvoj tovarovo-peňažných vzťahov spojený so vznikom stredovekých miest ako hlavných stredísk obchodu a remeselnej cechovej výroby. Pôdu vlastnil kráľ a cirkev. Kráľ dával pôdu do užívania šľachte, ktorú si tým zaviazal povinnosťami voči nemu, právo využívať pôdu bolo dedičné z otca na syna. Nevoľník platil za užívanie pôdy svojou prácou, úrodou a peniazmi. Scholastici vzdelaní mnísi sa sústreďovali na vysvetlenie a zdôvodnenie postoja cirkvi k rôznym ekonomickým javom (rozvoju obchodu, úžera čím sa snažili priblížiť učenie cirkvi ekonomickej realite.

TOMÁŠ AKVINSKÝ

Taliansky dominikánsky mních. Dokázal prepojiť učenie cirkvi s myšlienkami Aristotela. Vraví, že súkromné vlastníctvo má slúžiť človeku podobne ako oblečenie, ktoré vzniklo ako dodatok k ľudskej nahote. Chudobu a komunálny spôsob života požadoval pre tých, ktorí sa zaviazali k náboženskému životu. Cena by mala byť spravodlivá. Výmena by nemala byť zdrojom obohatenia jednej strany na úkor druhej strany. Ak sa výmena uskutočňuje na trhu za účelom uspokojovania potrieb obchodujúcich strán, je
oprávnená. Pri dosiahnutí zisku iba vtedy, ak sa zisk považuje v prospech účastníka výmeny, na charitatívne účely alebo na všeobecné blaho. Za úžeru považoval vyberanie úroku akejkoľvek výšky za požičanie peňazí. V diele ,,Summa Theologiae“ objasňoval a obhajoval cirkevné dogmy, ktoré sa prezentovali ako vopred dané a nezvratné pravdy. Najdôležitejšie v učení kanonistov pre vývin ekonomického myslenia je ich učenie o obchode, spravodlivej cene a úroku. Peniaze tu vystupovali ako miera rovnosti = prepojenosť na názory Aristotela

MIKULÁŠ ORESME

Teoretik peňazí. Rozvinul metalistické názory na podstatu peňazí. Podľa neho sú peniaze umelý nástroj vynájdený na to, aby
uľahčili výmenu prirodzených statkov. Peniaze slúžia ako spoločná miera hodnoty a záruka získavania budúcich statkov.

Predhistória ekonomickej vedy sa vyznačuje parciálnymi ekonomickými názormi, ktoré odzrkadľovali vtedajšiu sociálno-ekonomickú štruktúru spoločnosti. Hoci išlo o prvé a neúplné poznatky, utvárali objektívne podmienky pre vznik samostatnej ekonomickej vedy a postupne sa rozvíjalo aj metodické inštrumentárium.

MERKANTILIZMUS

Predstavuje prvú najstaršiu podobu, v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie nástupu a rozvoja trhovej ekonomiky. Anglicko vystupuje ako klasická krajina, z ktorej sa merkantilizmus rozšíril aj do ostatných krajín Európy.

Peniaze ako obeživo a platidlo. Množstvo peňazí v obehu ovplyvňuje nielen cenu, ale aj kúpnu silu. Colná politika, ktorou sa obmedzoval dovoz výrobkov. Len bohatá a hospodársky pevná krajina bola ideálom merkantilizmu. Za základný zdroj bohatstva krajiny sa považoval obchod drahých kovov, ktorým sa zvyšoval príliv drahých kovov do krajiny z iných krajín.

Rozlišujeme 2 základné obdobia:

1) Ranný /monetárny/ merkantilizmus
2) Rozvinutý /manufaktúrny/ merkantilizmus

Ranný merkantilizmus

- Hlavným cieľom je zväčšiť zásoby drahých kovov, ktoré mali plniť najmä úlohu pokladu, často len v rukách panovníka.
- Vývoz domácich tovarov bol podporovaný len vtedy, keď sa aspoň za časť z nich doviezli drahé kovy.
- Za deliacu čiaru medzi ranným a manufaktúrnym štádiom sa obyčajne pokladá uvoľnenie alebo úplné zrušenie obmedzenia vývozu peňazí
- Bola snaha nahromadiť v krajine čo najviac drahých kovov bez vývozu.
- Podpora vlastnej ťažby drahých kovov.
- Predstavitelai: W. STAFFORD v Anglicku, Antoine de MONCHRETIEN vo Francúzsku

Rozvinutý merkantilizmus

- Obmedzovanie pohybu peňazí – drahých kovov medzi krajinami spomaľuje rozvoj vlastného hospodárstva.
- Orientácia na výrobu v manufaktúrach, ktoré taktiež prispievajú k obohacovaniu krajiny.
- Predstaviteľ: THOMAS MUNN v Anglicku
- V centre jeho pozornosti je už jednoznačne problematika aktívnej obchodnej bilancie Anglicka z dlhodobého aspektu.
- Vyzdvihuje pracovitosť a sporivosť ľudu v Anglicku ako faktory, ktorými zväčšuje jej bohatstvo.
- Rast obyvateľstva podporuje, pretože ho považuje za zdroj pracovných síl pre novozakladané manufaktúry.
- V nízkych mzdách videli merkantilisti záruku usilovnosti a pracovitosti obyvateľstva a čo najlepšie využitie pracovného času.
- Peniaze chápu ako kapitál, ktorý sa má neustále zhodnocovať a rozmnožovať ako základ prosperity štátu.
- Ďalší predstavitelia: J. CHILD, CH. DEVENANT
COLBERTIZMUS – MERKANTILIZMUS VO FRANCÚZSKU

COLBERT – správca francúzskych financií uskutočňoval hospodársku politiku
- Podporoval rozvoj zahraničného obchodu a manufaktúr, pretože ich pokladal za 2 prostriedky ako dostať bohatstvo do kráľovstva
- Dožadoval sa úplného zrušenia cla a mýta
- Niektoré manufaktúry sa orientovali na výrobu luxusných predmetov, ktorých odberateľmi bola domáca šľachta
- Rozšírila sa cestná sieť krajiny,výstavba sústavy prieplavov a spájajúcich kanálov
- Úpadok poľnohospodárstva

MERKANTILIZMUS V NEMECKU A RAKÚSKO – UHORSKU

KAMERALISTIKA

- jej obsahom bola, aby pokladne jednotlivých kniežatstiev mali dostatok peňazí na svoje narastajúce výdaje
- Predstavitelia: G. OLBRACHT, L.V. SENKENDORF, J.H.V. JUSTI
- v 19.storočí sa kamerálna veda rozčlenila na národohospodársku teóriu, národohospodársku politiku a finančnú vedu.
- Predstavitelia v R-U: J.J. BECHER, P.W. HÖRNIGH, W.V. SCHRÖDER
- myšlienky na podporu manufaktúr a zahraničného obchodu
- BECHER považoval obchodníka za ,pilier štátu“
- Odmietal vývoz surovín potrebných na rozvoj domácej manufaktúrnej výroby resp. dovoz luxusných predmetov
- Roku 1666 vzniklo tzv. Komerčné kolégium ako ústredný orgán, ktorého hlavnou náplňou bol rozvoj obchodu a získavanie nových trhov.
- SCHRÖDER: ,,Panovník je bohatý len vtedy, keď má bohatých poddaných.“
- Lacné peniaze a nízky úrok

FYZIOKRATIZMUS

- základným výrobným odvetvím stále zostávalo poľnohospodárstvo
- rozhodujúcim faktorom bohatstva je poľnohospodárstvo, sama príroda a nie obchod
- udržiavane ceny poľnohospodárskych výrobkov na nízkej úrovni viedlo k úpadku toho základného výrobného odvetvia
- za základný zdroj bohatstva spoločnosti vyhlasuje fyziokratizmus produkciu materiálnych statkov, ktoré môžu slúžiť k ďalšej
výrobe alebo k priamej spotrebe obyvateľstva

- PIERRE de BOISGUILBERT- advokát poľnohospodárstva
- Žiadal návrat k naturálnemu hospodárstvu
- Chcel odstrániť prekážky v oblastiach obchodu (zrušenie zákazu vývozu obilia)
- Ďalší predstaviteľ: R. CANTILON
- Rozlišoval: pozemkových vlastníkov, nájomcov a námezdných robotníkov
- F. QUESNAY – k ekonómii sa dostal náhodou a predsa sa mu podarilo ovplyvniť ďalší vývin ekonomického myslenia
- Povolaním bol lekár markýzy de Pompadour a neskôr aj Ľudovíta XV a do šľachtického stavu bol povýšený práve za svoje bádateľské zásluhy v oblasti medicíny
- Ekonómiou sa začal zaoberať až ako 60 ročný

Sociálno- triednu štruktúru spoločnosti tvoria 3 triedy:

1). Trieda vlastníkov (pôdy)
2). Produktívna trieda (pracujúci v poľnohospodárstve)
3). Sterilná trieda (ostatné odvetvia hospodárskej činnosti)

- peniaze nepredstavujú bohatstvo a pre spoločnosť majú význam len pokiaľ vastupujú vo funkciu obeživa

- A.R. TURGOT
- Všetci, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve, v priemysle, či obchode sledujú jediný cieľ – dostať späť nielen tzv. zálohovaný /preddávkovaný/ kapitál, ale aj určitý prebytok – zisk
- V roku 1774 sa stal ministrom financií
- Obnovil slobodu obchodu s obilím
- Zrušil robotu poddaných pri stavbe ciest
- Zrušil reglementáciu cechov
- Neskôr bol odvolaný z funkcie ministra a všetky reformy sa zrušili
- Základnou prednosťou fyziokratizmu bolo, že priniesol skúmanie ekonomických javov a procesov z oblasti obehu do oblasti
výroby, ktorá je v reprodukčnom procese rozhodujúca a určujúca

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vývoj ekonomického myslenia