Oligopol

Oligopol je ďalšou formou nedokonalej konkurencie. Predstavuje situáciu, keď v odvetví existuje malý počet veľkých firiem.

Rozlišujeme:
• absolútne koncentrovaný oligopol – v odvetví vystupuje iba niekoľko veľkých firiem
• relatívne koncentrovaný oligopol – ak popri 2-3 gigantoch existujú v odvetví aj malé a stredné firmy.

Móže tu ísť o:
a) cenové vodcovstvo s dominantnou firmou
b) barometrické cenové vodcovstvo

Ďalej:
• homogénny oligopol – firmy vyrábajú rovnaké alebo skoro rovnaké výrobky (v leteckej doprave)
• heterogénny oligopol (diferencovaný) – firmy vyrábajú čiastočne odlišný produkt (autá, stroje)

Na oligopolnom trhu si teda firmy uvedomujú vzájomnú previazanosť svojich rozhodnutí. Oligopol je tzv. hľadačom ceny. Optimálna oligopolná cena = cena stabilnej rovnováhy sa dosiahne vtedy, keď sa stabilizuje štruktúra odvetvia (nie je dôvod, aby do odvetvia vstupovali ďalšie firmy).

Oligopol predstavuje prevládajúcu formu trhovej štruktúry v modernej ekonomike. Z hľadiska stupňa vzťahov medzi oligopolistami rozoznávame:

- dokonalú súhru (spoluprácu),
- nedokonalú spoluprácu,
- nezávislé akcie.

Dokonalá súhra - výrobcovia môžu medzi sebou uzavrieť dohodu (o cene, outpute) a vytvoriť kartel, ktorý predstavuje otvorenú dohodu.
Nedokonalá spolupráca - predstavuje rôzne neformálne, tajné dohody (kolúzie) o cenách, outpute a pod.

Tretím prípadom sú nezávislé akcie, pri ktorých si firmy navzájom konkurujú, čo môže viesť k cenovým vojnám.


Cena a zisk v podmienkach oligopolu

Ak firma v dokonalej konkurencii je cenový príjemca, monopol cenový tvorca, potom oligopol je hľadačom ceny. 

A.) V podmienkach absolútneho koncentrovaného oligopolu: V prípade koluzívneho oligopolu sa firmy tajne dohodnú na cene a na maximalizácii svojho spoločenského zisku.

Pre oligopol je typické, že každá firma vypracováva svoju stratégiu tak, že berie do úvahy stratégiu svojich rivalov. Najtypickejším prípadom je duopol (2 firmy), ktorý počíta s kontrastratégiou svojho konkurenta. Najjednoduchším a najstarším typom modelu oligopolu je model, ktorý oligopolistickú vzájomnú závislosť jednoducho ignoruje. Sem patrí napr. Cournotov model duopolu, kde ide o 2 firmy vlastniace minerálne pramene. Strategickou premenou je objem ponuky, firma predpokladá, že konkurent nebude reagovať na zmenu jeho ponuky a zotrvá pri nezmenenom objeme ponuky. Rovnováha sa dosiahne iba po celom rade pokusov a omylov.

Ak sú výrobky všetkých oligopolistov totožné a neexistujú nejaké preferencie voči výrobkom jednej firmy, stáva sa cena jediným kritériom, od ktorého závisí dobyt po výrobkoch príslušnej firmy. Firma, ktorá predáva najlacnejšie, získa najviac zákazníkov. 
Rozhodovanie firiem o cene a vplyv na zisk v podmienkach duopolu môžeme zobraziť na malej matici.