Oligopol
Oligopol je ďalšou formou nedokonalej konkurencie. Predstavuje situáciu, keď v odvetví existuje malý počet veľkých firiem.
Rozlišujeme:
• absolútne koncentrovaný oligopol – v odvetví vystupuje iba niekoľko veľkých firiem
• relatívne koncentrovaný oligopol – ak popri 2-3 gigantoch existujú v odvetví aj malé a stredné firmy.
Móže tu ísť o:
a) cenové vodcovstvo s dominantnou firmou
b) barometrické cenové vodcovstvo
Ďalej:
• homogénny oligopol – firmy vyrábajú rovnaké alebo skoro rovnaké výrobky (v leteckej doprave)
• heterogénny oligopol (diferencovaný) – firmy vyrábajú čiastočne odlišný produkt (autá, stroje)
Na oligopolnom trhu si teda firmy uvedomujú vzájomnú previazanosť svojich rozhodnutí. Oligopol je tzv. hľadačom ceny. Optimálna oligopolná cena = cena stabilnej rovnováhy sa dosiahne vtedy, keď sa stabilizuje štruktúra odvetvia (nie je dôvod, aby do odvetvia vstupovali ďalšie firmy).
Oligopol predstavuje prevládajúcu formu trhovej štruktúry v modernej ekonomike. Z hľadiska stupňa vzťahov medzi oligopolistami rozoznávame:
- dokonalú súhru (spoluprácu),
- nedokonalú spoluprácu,
- nezávislé akcie.
Dokonalá súhra - výrobcovia môžu medzi sebou uzavrieť dohodu (o cene, outpute) a vytvoriť kartel, ktorý predstavuje otvorenú dohodu.
Nedokonalá spolupráca - predstavuje rôzne neformálne, tajné dohody (kolúzie) o cenách, outpute a pod.
Tretím prípadom sú nezávislé akcie, pri ktorých si firmy navzájom konkurujú, čo môže viesť k cenovým vojnám.
Cena a zisk v podmienkach oligopolu
Ak firma v dokonalej konkurencii je cenový príjemca, monopol cenový tvorca, potom oligopol je hľadačom ceny.
A.) V podmienkach absolútneho koncentrovaného oligopolu: V prípade koluzívneho oligopolu sa firmy tajne dohodnú na cene a na maximalizácii svojho spoločenského zisku.
Pre oligopol je typické, že každá firma vypracováva svoju stratégiu tak, že berie do úvahy stratégiu svojich rivalov. Najtypickejším prípadom je duopol (2 firmy), ktorý počíta s kontrastratégiou svojho konkurenta. Najjednoduchším a najstarším typom modelu oligopolu je model, ktorý oligopolistickú vzájomnú závislosť jednoducho ignoruje. Sem patrí napr. Cournotov model duopolu, kde ide o 2 firmy vlastniace minerálne pramene. Strategickou premenou je objem ponuky, firma predpokladá, že konkurent nebude reagovať na zmenu jeho ponuky a zotrvá pri nezmenenom objeme ponuky. Rovnováha sa dosiahne iba po celom rade pokusov a omylov.
Ak sú výrobky všetkých oligopolistov totožné a neexistujú nejaké preferencie voči výrobkom jednej firmy, stáva sa cena jediným kritériom, od ktorého závisí dobyt po výrobkoch príslušnej firmy. Firma, ktorá predáva najlacnejšie, získa najviac zákazníkov.
Rozhodovanie firiem o cene a vplyv na zisk v podmienkach duopolu môžeme zobraziť na malej matici.
B.)
V podmienkach relatívneho koncentrovaného oligopolu: Pri vytváraní ceny sa teoreticky stretávame s dvoma prípadmi:
- s prípadom cenového vodcovstva. Ak je ‘’vodcom‘‘ najsilnejšia firma, hovoríme o cenovom vodcovstve dominujúcej firmy,
ak je ‘’vodcom‘‘ jedna z rovnako ekonomicky silných firiem, hovoríme o tzv. barometrickom vodcovstve, a
- s prípadom vytvárania rovnovážnych cien na trhu ako rovnováhy dopytu a ponuky, ktorý zahrňuje aj potencionálnu
konkurenciu a nespojitosť funkcie ponuky.
Oligopol s dominantnou firmou je situácia, keď v odvetví firma ovláda väčšinu trhu a je obklopená slabšími konkurentmi. Má možnosť určovať cenu, ostatné firmy nasledujú tohto vodcu pri poklese, ale aj pri raste ceny.
Podľa stupna vzťahov a správania sa oligopolistov roroznávame:
• dokonalú spoluprácu medzi firmami – kolúziu, ktorá má predísť vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu. Ak ide o formálne uzavretú dohodu, zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní cien, množstva apod, hovoríme o karteli. (napr cenové kartely, kartely deliace si trh podla geograf. oblastí)
• nedokonalú spoluprácu medzi firmami – rôzne tajné, neformálne dohody medzi firmami
• nezávislé akcie – pri nich si firmy konkurujú, čo vedie k cenovým vojnám
