Prirodzená miera nezamestnanosti

Prirodzenou mierou nezamestnanosti je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To znamená, že je taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Pri prirodzenej miere inflácie je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia úroveň, ktorú možno udržať. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potencionálnemu produktu.

Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule – aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania. Prirodzená miera je zlatým stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to úroveň pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky, pod ktorými tlaky práce a výrobkov vedú k stále rýchlejšiemu rastu miezd a cien.

Pretože vývoj inflácie významne ovplyvňuje hospodársku politiku, prirodzená miera nezamestnanosti je najnižšou mierou nezamestnanosti, ktorá sa dá trvalo udržať.

Nezamestnanosť je vážny ekonomický, sociálny a politický problém. Vlády sa preto snažia o to, aby miera nezamestnanosti bola, pokiaľ možno, čo najnižšia. Toto úsilie sa niekedy nazýva aj politika plnej zamestnanosti, pod ktorou sa rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti . Vládne opatrenia sú preto zamerané na to, aby v ekonomike neexistovala prevaha ponuky nad dopytom na trhu práce. Tieto opatrenia môžu byť zamerané buď na zvýšenie dopytu po práci, alebo na zníženie ponuky práce. Vedome si preto nekladú za cieľ dosiahnuť mieru využitia ekonomiky nad potenciálnym HDP, alebo nezamestnanosť pod prirodzenou mierou. Malo by to za následok rast inflácie.

Percentuálne vyjadrenie plnej zamestnanosti nie je konštantné, pre každú ekonomiku je to špecifická hodnota. V literatúre sa stretávame s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti – spravidla v rozpätí od 3 – 12 % nezamestnanosti. Percento prirodzenej miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest. Príčinami tohto vývoja sú demografické zmeny, vládna politika a štruktúrne zmeny.
Demografické zmeny majú svoj pôvod meniacej sa demografickej štruktúre pracovnej sily, najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na celkovom počte pracovných síl.

Vládna politika zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti prostredníctvom vládnych transferových programov, ktoré sú určené na zmierenie neduhov nezamestnanosti, a prostredníctvom určovania minimálnej mzdy.

Okrem účinkov demografických zmien a vládnych programov zvyšuje prirodzenú mieru nezamestnanosti aj štruktúrna nezamestnanosť, ktorá je prejavom segmentácie trhu práce – profesijná štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúra dopytu.

Prirodzená miera nezamestnanosti nie je ani optimálna miera nezamestnanosti, ani nie je celkom nemenná. Ide však o najnižšiu udržateľnú mieru nezamestnanosti, ktorú je možné v trhovej ekonomike dosiahnuť bez toho, aby so sebou niesla riziko akcelerácie inflácie.

Koncepcie na zníženie prirodzenej miery nezamestnanosti sú rôzne. Môže to byť napr. zlepšenie informácií na trhu práce a rekvalifikačné programy, zmena vládnych programov tak, aby zamestnancov viac stimulovali k práci, vytvorenie verejných pracovných miest, vytvorenie ekonomiky pod vysokým tlakom. Od týchto a podobných opatrení sa očakáva aspoň mierne zlepšenie