Okrem nich držia banky dodatočné rezervy (prebytok rezerv ), ktoré predstavujú najlikvidnejšie obchodné aktíva.
Banky uplatňujú systém čiastočného krytia vkladov.
Príklad: Banka A získa vklad 1000 Sk a pivinná min. Rezerva je 10%. T.j. banka A deponuje požadovaných 100Sk a 900 Sk predstavuje prebytočné rezervy, ktoré banka využije na poskytnutie úverov alebo nákup cenných papierov. Nový držitelia peňazí ich uložia do banky alebo za ne nakúpia výrobky a služby, ktoré potom obchodníci uložia do banky B.
Banka B pracuje podobne ako banka A. ponecháva si 10% t.j. 90Sk a prebytočné rezervy premení na pôžičky či portfóliové investície.
Pôvodných 1000Sk sa teda rozmnožilo na 2 710 Sk ( 1000 + 900 + 810). Celkový objem vkladov predstavuje v bankách 1900Sk a celý proces pokračuje ďalej.
MULTIPLIKÁTOR PONUKY PEŇAZÍ
Tento proces sa nazýva multiplikovaná expanzia bankových peňazí a pokračuje dovtedy, pokiaľ existujú relatívne prebytočné bankové rezervy.
Ak by tento proces pokračoval ideálne až do vyčerpania rezerv:
kde -prírastok depozitných peňazí
D-pôvodný vklad, ktorý celý proces multiplikácie depozitov v bankovom systéme rozbieha
r - povinná miera rezerv
1/r - multiplikátor ponuky peňazí
Úplná expanzia bankových vkladov by nastala len vtedy , ak by boli splnené 2 podmienky:
všetky nové peniaze zostávajú v každom štádiu v podobe šekových vkladov v bankovom systéme
žiadna banka nedrží prebytočné rezervy
U vedený multiplikačný proces môže prebiehať aj opačne , keď odlev zdrojov redukuje depozitné peniaze - tzv. kontrakcia bankových peňazí. Keďže " ponuka peňazí=obeživo + šekové účty", obmedzenie šekových účtov redukuje celkovú ponuku peňazí. Na expanziu či kontrakciu množstva peňazí v obehu pôsobí aj zmena povinnej miery rezerv. Ak sa zníži, vyvolá to prudký rast celkového prírastku vkladov; jej zvýšenie vedie, naopak k prudkému poklesu ponuky peňazí.
TEORETICKÉ a EMPIRICKÉ VYMEDZENIE PEŇAZÍ
Teoretický prístup odpovedá na otázku, ktoré z aktív by mali byť začlenené do vymedzenia peňazí. Peniaze slúžia ako prostriedok výmeny , a preto do veličiny peňažnej zásoby zaraďuje aktíva , ktoré plnia túto funkciu ( hotovosť, vklady na požiadanie, cestovné šeky ).
Empirický prístup rozhoduje na základe pozorovania, ktorá veličina ( ktoré z likvidných či menej likvidných aktív) najlepšie slúži ako indikátor inflácie či hospodárskeho cyklu. T.j.