Táto teória vychádza z toho , že peniaze nemajú vnútornú reálnu hodnotu, kúpna sila peňazí závisí od ich množstva v obehu a ceny tovarov, ako aj kúpna sila peňazí sa stanovia v obehu ich strtávaním.
Zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, lebo to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí a naopak. Rovnica výmeny sformulovná v r. 1907 Irvingom Fisherom ( makroekonomický prístup ):
M. V = P. Y
M - celkové množstvo peňazí v obehu
V - rýchlosť obehu peňažnej jednotky
P - cenová hladina
Y - reálny produkt (množstvo tovarov a služieb vymieňaných za peniaze )
Prístup ekonómov cambridskej školy bol mikroekonomický : pozornosť venovali motivácii držby peňazí u ekonommických subjektov.