Úvod:

Peniaze sú významným spoločenským nástrojom spájajúcim osobitnou spleťou vzťahov spoločnosť so všetkými inštitúciami a každého jednotlivca so spoločnosťou. Stačí sa ocitnúť osamote, mimo dosahu spoločenských kontaktov, a peniaze v okamihu strácajú cenu. Či už si ich predstavujeme ako blýskavý kov alebo v dôverne známej podobe papierových platidiel, ich moc sa osamotením ich držiteľa zlomí. Ak nás v lese začne trápiť smäd, peniaze sú nám málo platné, kým studnička je vyslobodením. Len čo sa však vrátime medzi ľudí, moc peňazí, ktoré máme, odrazu ožije.

Peniaze umožňujú výmenu hodnôt medzi ľuďmi v určitom meradle, ktoré je v nich obsiahnuté. Výmena predpokladá vyjadrenie hodnôt v cenách a realizuje sa platením. Platenie má svoju históriu, v ktorej sa vystriedalo mnoho platidiel. Väčšina z nich je už dávno neplatná, dohrala svoju úlohu. Zachovávajú si však výtvarnú hodnotu , svojím zobrazením, nápisom či značkou zostávajú zdrojom informácií o období a území, v ktorých obiehali.

Peniaze berieme do rúk každodenne tak prirodzene, akoby tu boli odjakživa. Ľudia už v dávnych dobách prišli na to, že nemôžu všetci pestovať a vyrábať všetko, čo potrebujú. A tak si ľudia vymieňali vzájomne potraviny, ale i rôzne výrobky. Starí Rimania už dávno pred naším letopočtom „platili" takto dobytkom, starí Slovania zasa plátnom. Rimania, ktorí hovorili po latinsky, nazývali dobytok pecus, a z toho sa utvorilo slovo pecunia (znamená peniaze), z ktorého vzniklo naše slovo peniaze. Zo slovanského slova plátno vzniklo sloveso platiť. V Afrike sa ešte donedávna používali ako platidlo mušličky kauri - „platenie vecami".

Peniaze sú jedna z mnohých vecí, ktoré nás každodenne sprevádzajú po celý život. Ale jedna z mála, ktoré náš život tak podstatne ovplyvňujú. A preto som si vybrala práve túto tému. Cieľom mojej práce je pozrieť sa na peniaze, historické názory na peniaze, ich vývoj, funkcie, zloženie, podstata ale i modernizácia v oblastí peňazí,

"Jediná vec, ktorá dohnala do šialenstva viac ľudí ako láska, sú peniaze."
Benjamin Disraeli

1. Teoretické názory na peniaze

Na nevyhnutnosť peňazí v ekonomike poukázal už najväčší mysliteľ antického sveta Aristoteles. Ukazuje, že peniaze vznikli na určitom stupni rozvoja tovarovej výroby a výmeny. Pokiaľ ide o funkcie peňazí, Aristoteles si všíma funkcie všeobecného výmenného prostriedku a funkciu miery hodnôt. Veľmi kriticky, až odmietavo, sa Aristoteles stavia k hromadeniu peňazí ako pokladu, pretože peniaze v tomto prípade slúžia podľa neho len na obohacovanie sa niektorých vrstiev spoločnosti.

Teóriu peňazí významne obohatili merkantilisti, ktorí stotožňovali bohatstvo s peniazmi, s drahými kovmi. Peniaze považovali aj za prostriedok výmeny tovarov, čo prispievalo k rozvoju hospodárstva. Pre merkantilistov je typická metalisticko-tovarová koncepcia peňazí, to znamená stotožnenie peňazí s drahými kovmi. Peniaze vystupujú u merkantilistov ako obeživo, platidlo, analyzujú však aj funkciu miery hodnôt, svetových peňazí ako prostriedku medzinárodného platidla a tiež tvorbu pokladu. A práve tvorbu pokladu považovali za najdôležitejšiu formu akumulácie kapitálu. Merkantilisti predpokladali, že zvyšovaním množstva peňazí v obehu sa oživuje a rozširuje hospodárska činnosť v krajine, rozširuje sa výroba a obchod, čím sa vytvárajú možnosti pre zvyšovanie zamestnanosti.

Zakladateľ klasickej ekonómie v Anglicku W. Petty na rozdiel od merkantilistov nepovažoval peniaze za jedinú formu bohatstva krajiny a práve naopak matematickými výpočtami dokazoval, že peniaze tvoria len menšiu časť bohatstva krajiny. Veľmi zaujímavý je pokus W. Pettyho vyčísliť, aké množstvo peňazí by malo byť v obehu, aby sa mohla ekonomika plynulo rozvíjať.
V ďalšom období výrazne protimerkantilistické názory našli svoje vyjadrenie v kvantitatívnej teórii peňazí. Za predchodcu tejto teórie možno označiť J. Locka, podľa ktorého peniaze majú len fiktívnu hodnotu, ktorá závisí od ich množstva. Kvantitatívnu teóriu peňazí prvýkrát presnejšie vymedzil D. Hume, podľa ktorého ceny tovarov sú vždy priamo úmerné množstvu peňazí v obehu a ak sa zväčší množstvo tovarov, ich cena klesne, to znamená, že sa zvýši hodnota peňazí. K rozvinutiu kvantitatívnej teórie peňazí významne prispel aj D. Ricardo.

Peniaze sú natoľko súčasťou nášho každodenného života, že ich stále vidíme, ale málokedy sa zamyslíme nad tým, čím vlastne sú. Moderný finančný systém nevznikol cez noc. Vyvíjal sa po stáročia.

Teoretické a empirické vymedzenie peňazí - existujú dva prístupy k vymedzeniu peňazí, a to teoretický a empirický.

Teoretický prístup - definuje peňažnú zásobu využitím ekonomickej teórie. V podstate odpovedá na otázku, ktoré z aktív by mali byť začlenené do vymedzenia peňazí.
Empirický prístup - jeho podstata spočíva v tom, že o najlepšom vymedzení peňazí sa rozhoduje na základe pozorovania, ktorá veličina najlepšie slúži ako indikátor inflácie a hospodárskeho cyklu.

2. Peniaze a ich podstata

Peniaze sú tovar, ktorého špecifickou vlastnosťou je vymieňať sa za akýkoľvek iný tovar. Táto vlastnosť sa nazýva likvidita. Tá je u peňazí najvyššia, čo ich stavia v tovarovom svete do úlohy všeobecného ekvivalentu. V ekonomickom zmysle pod peniazmi rozumieme všetko to, čo ľudia všeobecne prijímajú pri platení za tovar, poskytnuté služby a pod. Za peniaze považujeme všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo. Ľudia často spájajú peniaze s pojmom bohatstvo. Nie je to však presné. Bohatstvo sa týmto definovaním nevyčerpáva. Bohatstvo zahŕňa všetky aktíva človeka: peniaze v hotovosti, cenné papiera, nehnuteľnosti, spotrebné predmety dlhodobého používania atď. Dokonca v istých prípadoch hotovostná forma bohatstva nemusí byť najdôležitejšia. Osobitne to platí v období vysokej inflácie. Peniaze treba odlišovať aj od dôchodku (príjmu). Základný rozdiel spočíva z časového hľadiska v tom, že peniaze sú stavovou veličinou - hovoria o tom, aké množstvo peňazí má človek v danom okamžiku, zatiaľ čo dôchodok vyjadruje tok príjmov za isté časové obdobie.

3. Vývoj foriem peňazí

V ranom období mali peniaze formu tovarov, ale časom sa vyvinuli mince, papierové peniaze, bankové peniaze, „kvázi peniaze". Všetky tieto formy majú rovnakú podstatnú vlastnosť: prijímajú sa ako platby pri nákupe statkov a služieb. Používanie peňazí prešlo niekoľkými historickými etapami. Postupnosť výmenného obchodu, tovaru, papierových peňazí a napokon bankových peňazí ukazuje, ako sa peniaze vyvíjali v čase.

3.2 Výmenný obchod a používanie peňazí

Výmenný obchod znamená výmenu statkov za iné statky, a nie výmenu statkov za všeobecne prijímaný výmenný prostriedok čiže peniaze. Aj keď je výmenný obchod určite nepohodlný, predstavuje veľký krok vpred oproti stavu úplnej sebestačnosti, keď každá domácnosť vyrábala všetko, čo potrebovala, pričom každý musel vedieť všetko, ale nič nevedel poriadne. Výmenný obchod má však veľké nevýhody. Rozvinutá deľba by bola nemysliteľná bez zavedenia veľkého zlepšenia - použitia peňazí.

Keď ekonomika opustí najprimitívnejšie štádia, ľudia nevymieňajú priamo jeden statok za druhý. Predajú jeden statok za peniaze a potom peniaze použijú na to, aby si kúpili statky, ktoré potrebujú. Na prvý pohľad sa zdá, že to veci skôr komplikuje ako zjednodušuje, pretože jednu transakciu nahradíme dvoma. V skutočnosti opak je pravdou: dve transakcie sú jednoduchšie než jedna.. Aby sme použili klasickú ekonomickú frázu, namiesto dvojnásobnej zhody potrieb bude pravdepodobne existovať potreba zhody. Teda ak hladný krajčír nenatrafí náhodou na farmára, ktorý má potraviny a potrebuje nohavice, ani jeden z nich nemôže urobiť obchod. Keďže spoločnosti, ktoré robili len veľmi jednoduché obchody, nemohli prekonať obrovské nevýhody výmenného obchodu, začal sa používať všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok - peniaze. Tým sa zabezpečil, že farmár mohol kúpiť nohavice od krajčíra, ktorý kúpil topánky od obuvníka, a ten zasa kožu od farmára.

3.2.1 Tovarové peniaze

Peniaze ako výmenný prostriedok sa v dejinách ľudstva vyskytovali najprv vo forme tovaru. Určitý čas slúžilo ako peniaze veľké množstvo tovarov: dobytok, olivový olej, pivo alebo víno, meď, železo, zlato, striebro, prstene, diamanty a cigarety. Každý z nich má výhody a nevýhody. Dobytok nemožno rozdeliť na drobné. Pivo nezlepšuje svoju kvalitu pri skladovaní, víno však zrejme áno. Olivový olej predstavuje vhodné tekuté obeživo, ktoré možno deliť presne podľa želania, ale zle sa s ním zaobchádza, a tak ďalej.

Približne od 19. storočia sa tovarové peniaze obmedzovali takmer výlučne na drahé kovy, ktoré mali pre výkon tejto funkcie rad predností. Vzácne kovy boli dostatočne zriedkavé a len ťažko rozmnožiteľné, takže hodnota tohto platobného prostriedku nemohla byť ohrozovaná nadprodukciou. Boli prenosné, dobre deliteľné a trvanlivé. Zlaté peniaze vystupovali najskôr vo forme zrniek a rôznych odliatkov, neskôr sa zo zlata razili mince. Drahé kovy predstavovali plnohodnotné peniaze.

3.2.2 Papierové peniaze

Vek tovarových peňazí ustúpil veku papierových peňazí - bankoviek. Podstata peňazí je teraz jasná. Peniaze ako peniaze, a nie ako tovar, sú žiadané nie kvôli nim samým, ale kvôli veciam, ktoré za ne možno kúpiť. Banky ich vydávali najskôr ako potvrdenky o uložení určitého množstva zlata v banke. Neskoršie banky emitovali bankovky aj na úverovom základe, t.j. na základe poskytnutia obchodného úvaru, krytého zmenkou a následného odkúpenia zmenky. Takto sa do obehu dostali aj neplnohodnotné peniaze, ktoré sú len známkami skutočných peňazí. Peniaze sú umelou spoločenskou konvenciou. Len čo sa určitý statok začne používať ako peniaze, ľudia si ho začnú ceniť (nefajčiar si začne ceniť cigarety, ak sa v tábore pre vojnových zajatcov používajú ako peniaze). Toto vedie k paradoxu: peniaze sa prijímajú. Pretože sa prijímajú.

Používanie papierového obeživa sa rozšírilo, pretože je vhodné ako výmenný prostriedok. Papierové peniaze možno ľahko prenášať a skladovať. Vytlačením väčšieho či menšieho počtu núl na bankovku možno zhmotniť väčšiu alebo menšiu hodnotu v ľahkom, prenosnom prostriedku malého objemu. Používaním desatinnej čiarky ju môžeme deliť podľa priania. Starostlivou tlačou možno hodnotu peňazí chrániť pred falšovaním. Vzácnosť peňazí je dôsledkom skutočnosti, že ich súkromníci nemôžu legálne vytvárať.

3.2.3 Bankové peniaze

Posledným štádiom vývoja peňazí je použitie bankových depozít (vkladov) ako peňazí. V moderných ekonomikách práve táto skupina tvorí rozhodujúci podiel na celkovom množstve peňazí. V moderných trhových ekonomikách vystupujú dnes peniaze v nasledujúcich formách:

- drobné kovové mince
- papierové peniaze (bankovky, prípadne i štátovky). Papierové peniaze spolu s mincami tvoria obeživo, t.j. hotové peniaze
- bankové (depozitné) peniaze: vklady bez výpovednej lehoty, šekové účty. Existujú v bezhotovostnej podobe, ale možno ich rýchlo zmeniť na hotovosť.
- „kvázi peniaze" (skoro - peniaze) ide o prostriedky s nižším stupňom likvidity. Zahŕňajú termínované depozitá, t.j. vklady s určitou výpovednou lehotou a likvidné cenné papiere, predovšetkým štátne obligácie.

Právo vydávať mince a bankovky má centrálna banka. Na tvorbe bankových peňazí sa podieľajú obchodné banky, pričom, centrálna banka tento proces ovplyvňuje pomocou nepriamo pôsobiacich nástrojov.

4. Funkcie peňazí

Poňatie peňazí sa vo všeobecnosti určuje peňažnými funkciami: za peniaze sa považuje všetko, čo plní funkcie peňazí. Rozlišujú sa nasledovné funkcie peňazí:
4.1 peniaze ako výmenný prostriedok (transakčný prostriedok). Bez peňazí by sme neustále pobehovali a hľadali niekoho na výmenný obchod, čo by bol v modernej ekonomike s veľkou špecializáciou a deľbou práce beznádejne neefektívny systém.
Funkciu výmenného prostriedku môžu peniaze vykonávať len vtedy, keď sú pri kúpe všeobecne akceptované. Funkciu výmenného prostriedku plnia jednak hotové peniaze a jednak depozitné peniaze. Pritom čím je peňažný a bankový systém rozvinutejší, tým väčšia časť transakcií je sprostredkovaná bezhotovostne a len menšia časť pomocou obeživa.

4.2 peniaze ako uchovateľ hodnoty - v tejto funkcii slúžia peniaze k prenášaniu hodnoty do budúcnosti. Peniaze sa totiž nemusia vynakladať len na nákupy tovarov a služieb v súčasnosti; peniaze možno odložiť a tieto nákupy uskutočniť neskoršie.
Vo funkcii uchovateľa hodnoty môžu okrem peňazí vystupovať aj ďalšie statky - cenné papiere, šperky, nehnuteľnosti a pod. V období inflácie plnia peniaze túto funkciu nedokonale a v období hyperinflácie môžu celkom stratiť schopnosť uchovávať hodnotu.

4.3 peniaze ako jednotka zúčtovania - peniaze slúžia na ocenenie tovarov a služieb, vyjadrenie ich hodnoty. Funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky je úzko spojená s funkciou transakčného prostriedku. Používanie spoločnej jednotky zúčtovania nesmierne zjednodušuje ekonomický život. V dnešnej ekonomike sú uvedené funkcie identické s „peňažným nositeľom".

Peniaze môžu plniť svoje funkcie len vtedy, keď majú „hodnotu". Peniaze slúžia pravidelne na nákup tovarov a služieb. Čím viac ich možno za jednu peňažnú jednotku kúpiť, tým vyššia je hodnota peňazí (kúpna sila). Hodnota peňazí je považovaná za stálu vtedy, keď množstvo tovarov a služieb nakúpených za peňažnú jednotku zostáva rovnaké. Jeho veľkosť závisí od úrovne cien. Stabilná cenová hladina je podľa toho len iný výraz pre nemennú hodnotu peňazí. Ak má hodnota peňazí zostať stabilná, musí sa množstvo peňazí a celková produkcia meniť v rovnakej miere. Táto podmienka bude splnená vtedy, ak sa nebude meniť rýchlosť obehu peňazí. Rýchlosť obehu peňazí určuje, koľko aktov kúpy a predaja obslúži priemerne jedná peňažná jednotka za rok, inými slovami, vyjadruje frekvenciu, a akou peňažná jednotka v priebehu roka mení majiteľov. Je nutné ešte jedno obmedzenie, a to, že existujúce platobné prostriedky nesmú unikať mimo obeh.

5. Peňažné agregáty

Peňažné agregáty a kategorizácia peňazí, vrátane aktív do jednotlivých peňažných agregátov je robená na empirickom základe. Tomu zodpovedá aj náplň peňažných agregátov, ktorá je určená dohodou predstaviteľov zainteresovaných inštitúcií, prevládajúcou štruktúrou aktív. Zohľadňuje dopad inovácii, ktoré menia štruktúru vkladov, ale aj hodnotenia hospodárskej politiky zo strany zainteresovaných partnerov. Ústredné banky pravidelne sledujú a publikujú údaje o vývoji peňažných agregátov. Analyzujú ako sa premietajú rozdiely medzi plánovaným a skutočným tempom rastu peňažných agregátov do vývoja hospodárskej aktivity. Údaje o vývoji peňažných agregátov sú pravidelne publikované v odborných časopisoch.

V modelovom riešení existuje 127 rôznych kombinácii obsahovej náplne peňažných agregátov. Z praktických dôvodov ústredné banky používali najskôr 12, neskoršie 5 a v súčasnosti 3 základné agregáty. Náplň peňažných agregátov sa neustále spresňuje. Vychádza sa pritom z požiadaviek na peňažnú politiku a z hodnotenie jej efektívnosti, ktoré má bezprostredný dopad na štruktúru masy obeživa. Napríklad v USA, prakticky do polovice 80. rokov Federálny rezervný systém (FRS) reguloval masu obeživa pomocou peňažného agregátu M1. Až v druhej polovici 80. rokov využíval agregát M2. Naproti tomu vo Veľkej Británii regulovali masu obeživa pomocou peňažného agregátu M3 a v Nemecku a vo Francúzsku agregátom M2. Tento agregát sa uplatnil aj v prístupe NBS a ČNB k regulovaniu masy obeživa. Ponuka peňazí v hospodársky vyspelých krajinách má dnes rôznorodú štruktúru, ktorá je tvorená rôznymi formami peňazí. Ich rozlíšenie umožňuje vyjadrovať ponuku peňazí pomocou tzv. peňažných agregátov, ktoré sa líšia stupňom likvidity, t.j. pohotovosti k platobným operáciám.

5.1 Peňažný agregát M1

M1 má najbližšie k tradične chápaným peniazom. Je najdôležitejším a prísne stráženým ukazovateľom peňazí. Informuje o peniazoch vo funkcii platidla a obeživa. Zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí. Zvykne sa označovať ako peniaze v užšom zmysle alebo transakčné peniaze. M1 zodpovedá najužšej definícii peňazí navrhnutej na základe teoretického prístupu; pokúša sa merať skutočné prostriedky výmeny. Je súhrnnom obeživa, ktoré je skutočne v obehu, čiže mimo bankový systém, a depozitných peňazí na požiadanie. Tieto aktíva možno v každom okamžiku bezprostredne použiť na platby.

M1 sú tie peňažné aktíva, ktoré sa používajú k plateniu takmer všetkých transakcií obyvateľstvom. Pritom vkladmi alebo vyberaním obeživa zo šekových účtov sa množstvo prostriedkov výmeny, ktoré má spoločnosť k dispozícii, nemení. Mení sa len forma, v ktorej sú držané. Ak sme napr. vypísali šek, aby sme vyzdvihli hotové peniaze, máme prosne toľko peňazí, ako sme mali aj predtým.

Štruktúru agregátu M1 tvoria hlavne nasledovné komponenty:

- mince a papierové peniaze (t.j. obeživo, hotové peniaze)
- bankové depozitá na požiadanie
- vklady na šekových účtoch
- cestovné šeky

5.2 Peňažný agregát M2

M2 tzv. široko definovaná ponuka peňazí, je pokusom o meranie zásoby vysoko likvidných aktív, ktoré verejnosť drží. Niekedy sa nazývajú „peňažné aktíva" alebo „kvázi peniaze". Modelovo je súhrnom aktív vyjadrených peňažným agregátom M1 a termínovaných (viazaných) depozit a úspor v bankách, sporiteľniach a iných peňažných inštitúciách. Prostriedky na týchto vkladoch nemožno použiť bezprostredne a v ľubovoľnom čase na platby, možno ich však v prípade potreby veľmi rýchlo a s malými nákladmi previesť na hotovosť. Pri praktickom vymedzení M2 sú medzi jednotlivými krajinami odlišnosti.

Štruktúru M2 možno zjednodušene zapísať takto:
- M1
- termínované depozitá

V tomto prípade nejde o transakčné peniaze, pretože ich nemožno použiť ako neobmedzený prostriedok na malé a veľké nákupy. Ide o kvázipeniaze, pretože sa v krátkom čase môžu premeniť na hotovosť.

5.3 Peňažný agregát M3

Sú to všetky aktíva, ktoré v prípade potreby môžu vystupovať vo funkcii platidla a obeživa.. M3 pripočítava k M2 trochu menej likvidné aktíva, ako sú veľké termínované vklady, eurodolárové vklady a ďalšie, relatívne menej významné aktíva. Patria sem v podstate všetky vklady, ktoré prinášajú úrok.

Štruktúra agregátu M3 vyjadrená schematicky:
- M2
- veľké termínované depozitá
- ďalšie zložky s nižším stupňom likvidity

Peňažný agregát M3 našiel širšie uplatnenie pod vplyvom inflačných tlakov, nutnosti prevádzať prostriedky do aktív, ktoré spomaľovali znehodnotenie peňazí v dôsledku inflácie.

5.4 Konečná veličina likvidných aktív L

Pridáva k M3 niektoré druhy cenných papierov, čo sú najmä vysoko likvidné obligácie, ako sú krátkodobé pokladničné poukážky, komerčné papiere, úsporné obligácie a bankové zmenky. Likvidnými cennými papiermi nie je možné bežne platiť, ale je možné ich premieňať na hotové alebo depozitné peniaze, pretože ich možno predložiť k preplateniu alebo predať na trhu cenných papierov. Z dôvodu nižšej pohotovosti k platobným operáciám sa zaraďujú k skoro-peniazom.

Štruktúra agregátu likvidných aktív L:
- M3
- cenné papiere
Uvedené veličiny peňažnej zásoby nie sú ekvivalentné a nevyvíjajú sa vždy zhodne, takže ich tvorcovia hospodárskej politiky nemôžu používať zameniteľne. Používanie peňažných agregátov súvisí s problémom definície peňazí. Vecné naplnenie jednotlivých peňažných agregátov nie je uzavretou otázkou. Platí to obzvlášť v posledných rokoch, keď rozsiahle finančné inovácie vytvorili nové typy aktív. Zhoda panuje v tom, že každá ďalšia dekompozícia peňažného trhu, znamená prechod od likvidnejších k menej likvidným formám peňazí. Ak sa hovorí o ponuke peňazí bez bližšieho určeniam má sa spravidla na mysli agregát M1, čiže ponuka v užšom zmysle.

6. Od papierových peňazí k elektronickým peniazom

Ešte začiatkom 60. rokov nášho storočia sa len postupne presadzovali platby šekmi., žírové zúčtovanie platobného styku. Klienti kritizovali banky za nedostatočnú pružnosť bankového systému a vysoké poplatky za bankové služby. Banky nemali záujem o služby poskytované širokým vrstvám obyvateľstva. Tieto vrstvy a služby sa dostali do popredia záujmu až na prelome 60. a 70. rokov. Hlavne v USA, pod vplyvom rastúcej konkurencie zo strany nebankových úverovo-peňažných inštitúcii, obchodné banky prejavili zvýšený záujem o majiteľov vkladov, ktoré mali relatívne nízku hodnotu. Ocenili skutočnosť, že úspory dôchodkov nízkych a stredných vrstiev obyvateľstva predstavujú dlhodobé vklady. Z pohľadu bánk vystupujú v podobe dlhodobých primárnych vkladov. Elektronika tzv. elektronické peniaze, znásobili záujem bánk o tieto vklady. Ukázalo sa, že moderný bankový informačný systém umožňuje koncentráciu týchto vkladov a ich využitie v operáciách na medzibankovom trhu.

Prostredníctvom bankového informačného systému úspory našli uplatnenie na domácom trhu, ale ja na svetových trhoch peňazí. V priebehu niekoľkých minút sú možné prevody a zúčtovanie platieb z jednej časti sveta do druhej. Internacionalizuje sa zhodnocovanie vkladov, ale aj ich likvidácia, pokiaľ by banka skrachovala a to bez aktívneho zasahovania ľudí do bankového informačného systému.

Zásadný prelom v elektronickom zúčtovaní platieb nastal zavedením tretej generácie počítačov a úverových kariet. Mikroprocesor a pamäťový čip dáva do pohybu platobný a zúčtovací mechanizmus. Plastiková karta s magnetickým pruhom má dva druhy záznamov : Na reliéfovom zázname je vyznačené číslo účtu, meno držiteľa úverovej karty, jeho identifikačné číslo a údaje o platnosti karty. Osobné identifikačné číslo (PIN) chráni držiteľa karty pred zneužitím. Pokiaľ užívateľ karty ani na tretí pokus nezvolí správne identifikačné číslo, bankomat kartu nevráti. Automatické prevody peňazí a zúčtovanie platobného styku šetrí tony papiera, znižuje náklady na zúčtovanie, triedenie a skladovanie bankoviek, živú prácu. Znižuje podiel mincí, bankoviek a štátoviek na mase a štruktúre obeživa.

Elektronika v podobe elektronických peňazí preniká do transferov platieb a ich zúčtovania pri súbežnej existencii platieb v hotovosti, šekmi, depozitnými certifikátmi atď. Sprostredkuje a zúčtováva platby vyššej nominálnej hodnoty. Základy elektronického zúčtovania platieb boli dané budovaním modernej a dynamicky sa rozvíjajúcej infraštruktúry. Úverové karty a terminály znásobili kapacitné možnosti a efektívnosť platobného styku a jeho zúčtovania. Platby sa zúčtovajú na základe príkazu klienta, ktorý je daný použitím úverovej karty, šeku, alebo iným spôsobom. Naprogramovaný počítač spracuje príkaz, zúčtuje a informuje klienta o stave na účte. Pomocou bankovej informačnej techniky vznikajú nové účty, prevádzajú sa peniaze z účtu na účet, vyplácajú sa mzdy, platy, dividendy, platí sa za tovary a služby atď. V platobnom styku sa spracovávajú informácie o platbách, pričom peniaze zostávajú v peňažných inštitúciách.

Záver:

Ako ďalej s peniazmi? Vo všetkých časoch predstavovali peniaze moc majetku, prostriedok výmeny i symbol ľudskej práce. Bola na nich špina podvodov i úsilie o spravodlivú odmenu a rozdelenie bohatstva. Ako symbol lakomstva a hrabivosti odpradávna vyvolávali nenávisť, nedostatok peňazí bol zasa symbolom biedy a bezmocnosti. Tam pramení dávna túžba po ich zrušení. Peniaze ako také ľudí nekazia, odhaľujú len ľudské slabosti a zároveň slabosti spoločenských zriadení, ktoré spolu vytvárajú.

Od peňazí očakávame službu, a nie vládu - ani nad našou psychikou, ani nad ekonomickými a tým menej ďalšími spoločenskými vzťahmi. Aby však mohli slúžiť, treba im dať určitý priestor. Je dobré stále si pripomínať, že za peniaze si možno kúpiť posteľ, ale nie spánok; liek, ale nie zdravie; dom, ale nie domov; krášliace prostriedky, ale nie krásu; zábavu, ale nie šťastie. Vtedy pochopíme vhodnosť ich služieb, lebo nám môžu pomôcť získať viac postelí, liekov, domov, krášliacich prostriedkov a zábav. A súčasne pochopíme nevhodnosť ich nadvlády, keď nám kazia spánok, ničia zdravie, rušia domov, poškvrňujú krásu a vzďaľujú nás od šťastia. Peniaze, ktoré raz majú odumrieť, budú iné ako peniaze včerajška a dneška a iný bude aj priestor pre hospodársku politiku, ktorá povedie k ich zániku. V programe nie je zrušenie, ale metamorfóza funkcie peňazí, aby sa spútané vo svojej tendencii vládnuť stali spoločenskou inštitúciou obklopenou autoritou, disciplínou a porozumením všetkých používateľov.

Peniaze pomáhajú spoznávať minulosť, hospodársky, politický a kultúrny vývoj spoločnosti. Mali a majú veľkú moc a vplyv na človeka. Tak môžu ľuďom pomôcť, naopak ich dokážu aj zničiť. V mojej práci som nazrela do rozmanitej histórie ich vzniku, vývoja, oboznámila som sa s ich funkciami a priložila obrázky niektorých bankoviek a mincí. Dozvedela som sa veľa nového a zaujímavého. Keďže podobne ako iní i ja každodenne prichádzam do kontaktu s peniazmi, téma mi bola blízka. Pevne však verím v to, že aj keď majú takú silu, nevytratia sa zo života ľudí hodnoty ako priateľstvo, láska ...

"Peniaze ešte nikoho neurobili bohatým."
Seneca

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk