V súčasnosti sa elektronická komunikácia zmenila na elektronický prenos štandardných štruktúrovaných dokumentov označovaných ako EDI (Electronic Data Interchange, elektronický prenos údajov). Komunikácia EDI prebieha na úrovni aplikačných programov informačných systémov bez potreby priameho ľudského zásahu. Formát informácií umožňuje úplnú automatizáciu spracovania prenášaných informácií. Štandardy EDI sú odporúčania na použitie elektronických dokumentov v obchodnom styku. Centrom vývoja EDI sa stala pracovná skupina VP.4 Európskej hospodárskej komisie a OSN. Svoje úsilie sústredila na vytvorenie medzinárodného štandardu elektronických dokumentov, použiteľného v ľubovoľnom odvetví hospodárskeho života i administratívy. Výsledkom je medzinárodný medziodvetvový štandard UN/EDIFACT, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch. Elektronický prenos údajov (EDI) a jeho uplatnenie v hospodárskej praxi je oblasť informatiky, ktorá je na Slovensku žiaľ takmer neznáma. Smerovanie svetového vývoja však ani v našom prostredí nedovoľuje ignorovať vplyv informatickej revolúcie na celkový spoločenský a hospodársky život.
Zavedenie EDI do používania v praxi optimalizuje obchodné transakcie, zlepšuje riadenie toku tovarov a zrýchľuje obeh kapitálu, čo sa napokon prejaví celkovým zvýšením výkonnosti národného hospodárstva. Vybudovanie unifikovanej bázy pre komunikáciu v hospodárskej i sociálnej sfére, založenej na EDIFACTe, ktorý predstavuje nadnárodný štandard, prináša novú dimenziu – dimenziu informatickej spoločnosti. V podstate ide o štandardizované elektronické dokumenty, ktoré zabezpečujú jednoznačnú prezentáciu prenášaných informácií. Zavedenie EDI výrazným spôsobom presúva ťažisko spracovania informácií na počítačový systém. Odbúrava prácu s papierovými médiami, znižuje vplyv ľudského činiteľa, znižuje prácnosť a výrazne zvyšuje rýchlosť a efektívnosť spracovania. Zároveň však tým, že odbúrava papierové médiá, zvyšuje nároky na bezpečnosť v počítačových systémoch.
Na ochranu správ pri prenose, na autorizáciu obsiahnutých informácií i na preverenie autenticity prijatých údajov sa používajú prostriedky a metódy modernej kryptografie. Moderná kryptografia používa na ochranu informácií šifrovanie. Ochrana informácií šifrovaním spočíva v špecifickom spracovaní informácií, pri ktorom sa informácia pozmení tak, aby sa stala nečitateľnou. Na šifrovanie sa používajú špeciálne algoritmy a šifrovacie kľúče (informácie, ktoré riadia šifrovanie).