Bezpečnosť šifrovacieho algoritmu sa posudzuje podľa času, ktorý je potrebný na prelomenie šifry, to znamená, že sa posudzuje podľa dĺžky času, ktorý je nevyhnutný na rozšifrovanie informácie bez predbežného poznania kľúča pri súčasnom stave výpočtovej techniky. Aplikácia modernej kryptografie v EDI umožňuje do správ zabudovať prvky, ktoré jednoznačne identifikujú pôvod správy i osobu zodpovednú za odoslanie správy. Chránia nenarušiteľnosť a dôvernosť údajov elektronického dokumentu počas prenosu a vytvárajú mechanizmy, ktoré odosielateľovi poskytujú preukázateľné potvrdenie, že správa, ktorú odoslal, bola adresátom prijatá. Elektronické obchodovanie (electronic business, eBusiness) predstavuje:
· procesy, ktoré podporujú podnikateľské aktivity na sieti,
· spôsob budovania lepších vzťahov medzi zákazníkmi (klientmi), výrobcami a dodávateľmi,
· spôsob, akým propagovať výmenu podnikateľských aktivít efektívnejšie a menej cenovo náročne.
Typy elektronického obchodu:
· B2B (business-to-business) – medzi podnikateľskými subjektami (dodávateľsko-odberateľské vzťahy),
· B2C (business-to-consumer) – medzi podnikateľským subjektom a konečným spotrebiteľom,
· B2A (business-to-administration) – vzťah vlády a podnikateľských subjektov (vytváranie podnikateľského prostredia, platenie daní, odvodov apod.).

Internetizácia v krajinách strednej a východnej Európy by podľa mnohých ekonomických expertov mala prepuknúť až v nasledujúcich rokoch. Po krízach v Ázii a ústupe investorov z rastúcich trhov, ako aj poklesu hodnoty dot.com – dot companies (internetových) firiem v Európe a USA sa rastom konkurencie znížili nádeje na dosiahnutie nadpriemerného zisku. Teraz sa však pre globálnych investorov stávajú zaujímavými Poľsko, Maďarsko a Česko. Avšak tento trh pre investorov, ktorí vkladajú svoj kapitál do rozvoja internetu, má niekoľko základných problémov:

· nedostatočnú infraštruktúru,
· nízku vybavenosť obyvateľstva počítačmi,
· malý počet miestnych operácií.

V Maďarsku na konci roka 1998 bola miera vybavenosti obyvateľstva počítačmi 5,9%, v Poľsku 13,7% a v Česku 9,7%. V Nemecku vtedy dosahovala 31 a vo Veľkej Británii 47%. V súčasnosti narastá využívanie internetu a počet počítačov sa začína približovať západoeurópskemu priemeru. Dokonca Slovinsko predstihlo Portugalsko a Grécko. Na druhej strane Rusko, ktoré má 2,7 miliónov užívateľov internetu (ani nie 2% z celkového počtu obyvateľov) zaostáva aj v absolútnych číslach za Gréckom a Portugalskom.
Pri vstupe do EÚ kandidátske krajiny zistia, aké je dôležité investovať do telekomunikácií, aby sa elektronické obchodovanie mohlo rozvíjať. Bude preto nevyhnutné, aby firmy začali obchodovať on-line a aby tak boli konkurencieschopné na trhu EÚ.