Marketingový mix možno charakterizovať ako uvedomelú kombináciu jednotlivých marketingových techník na dosiahnutie optimálnej stratégie (dlhodobého pôsobenia) a taktiky (krátkodobé opatrenia).
Hlavná pozornosť marketingu, kt. by mala riešiť problémy budúcnosti, sa preto zameriava na podnikovú stratégiu.

Hlavné smery zamerania marketingového mixu:

1. Výroba – výrobná stratégia, výrobnorozvojová stratégia, sortimentná stratégia, stratégia podnikovej značky,
2. Distribúcia – odbytová stratégia, kontraktačná stratégia, stratégia logiky, exportná stratégia,
3. Komunikácia – náborová stratégia, podporná stratégia, výcviková stratégia.

Marketingový mix zahŕňa štyri hlavné nástroje marketingu, kt. slúžia na uskutočňovanie dlhodobých a krátkodobých zámerov firmy:

1. PRODUKT (product) – akákoľvek ponuka, ktorá je určená pre trh s cieľom uspokojiť určitú potrebu.

Členenie produktov podľa doby životnosti alebo materializovateľnosti tovar dlhodobej spotrebytovar krátkodobej spotrebyslužby

Tovar dlhodobej spotreby – predstavuje materiálne statky, ktoré bežne slúžia na dlhodobé
použitie (stroje, odevy).
Tovar krátkodob. spotreby – materiálne statky, ktoré sa spotrebúvajú jednorázovo alebo
v niekoľkých málo spotrebných procesoch (chlieb, mydlo).
Služby – činnosti, ktoré uspokojujú potreby svojím priebehom (strihanie vlasov, opravy...)

Členenie produktov z pohľadu marketingu

spotrebné statky
(spotrebný tovar)
kapitálové statky
(tovar na spracovateľské účely)

tovar základného dopytu tovar príležitostného dopytutovar zvláštneho dopytuneuvažovaný tovar

tovar dennej potreby

impulzívne nakupovaný tovar

tovar nakupovaný z núdze

Tovar základného (bežného typu) – ide o tovar častej spotreby. Zákazníci ho nakupujú s minimálnym porovnávaním ponúkaných variantov. Ide o tovar lacnejší, spotrebiteľovi známy (základné potraviny, noviny).

• tovar dennej potreby – spotrebitelia nakupujú pravidelne
• impulzívne nakupovaný tovar – umiestnený pri pokladniciach, aby si ho kupujúci všimli
• tovar nakupovaný z núdze alebo z neočakávanej potreby – (dáždnik)

Tovar príležitostného dopytu – ide o tovar a služby občasnej spotreby, ich kúpe predchádza porovnávanie cien, kvality... Väčšinou ide o drahší tovar (nábytok, odevy, elektronika).

Tovar zvláštneho dopytu – ide o luxusný tovar, kt. má výnimočné vlastnosti, alebo je nositeľom známej značky.

Neuvažovaný tovar – spotrebné statky, o kt. zákazník nie je informovaný alebo neuvažuje za bežných okolností o ich kúpe. Vyžaduje veľkú reklamu (encyklopédie, CD prehrávače).

KAPITÁLOVÉ STATKY – ide o predmety predávané jednotlivcom a organizáciám na ďalšie spracovanie alebo použitie pri podnikaní.

2. CENA (price) – je dôležitým faktorom, určuje podiel firmy na trhu. Ovplyvňuje výsledok hospodárskej činnosti, najmä zisk.

• z makroekonomického hľadiska je cana tovaru a služieb základným mechanizmom, kt. uvádza do rovnováhy ponuku a dopyt.
• pre spotrebiteľa predstavuje cena množstvo finančných prostriedkov, kt. sa musí vzdať, aby formou výmeny získal inú hodnotu.
• pre výrobcu a predajcu je cena jediným nástrojom marketingu, kt. tvorí príjmy. Ovplyvňuje ďalšiu činnosť firmy.

3. PROPAGÁCIA (promotion) – informuje o výrobku (o jeho vlastnostiach a cene) a presviedča zákazníkov o výhodnosti jeho kúpy.

Hlavné nástroje propagácie:

• reklama – úmyselné rozširovanie spoľahlivých reklamných oznamov platenými masmédiami (tlač, rozhlas).
• podpora predaja – krátkodobý podnet, kt. zvýši nákup alebo predaj výrobkov alebo služieb (vzorky, kupóny, prémie, výherné lotérie).
• public relations – je vytváranie a pestovanie dobrých vzťahov k verejnosti prostredníctvom publicity, kt. zdôrazňuje dobrý imidž firmy a odvracia nepríjemné správy a klebety.
• osobný predaj – ústna konverzácia s jedným alebo viacerými potenciálnymi kupujúcimi, s cieľom predať výrobok.

4. DISTRIBÚCIA (place) – úlohou je výber miesta, kde sa budú výrobky predávať, spôsob ich dopravy ku konečnému spotrebiteľovi a a najúčinnejší spôsob ich predaja.