Syntetická klasifikácia vychádza z toho, že v javoch sa prejavuje opakovanie i podobnosť. Pri tejto klasifikácií tvoria východisko javy z určitých hľadísk podobné, ktoré sa na základe svojej ekvivalencie zoskupujú do tried. Syntetická klasifikácia postupuje od jednotlivosti k celku.
Analytická klasifikácia vychádza z rozkladu množiny javov na podmnožiny, ktoré nemajú spoločný prvok. Pri rozbore hospodárskej činnosti sa využíva analytická klasifikácia, nakoľko postup od celku k častiam poskytuje celkovú orientáciu o problémoch skúmaného javu alebo procesu.
Klasifikačná analýza teda skúma vývoj alebo vnútornú štruktúru javov podľa rôznych hľadísk.
Vzťahová analýza skúma, či existencia alebo pohyb určitého javu súvisí s existenciou alebo pohybom iného javu. Súčasne sa pokúša o kvantitatívne vyjadrenie vystupujúcich vzťahov. Významná je formulácia vzťahov medzi ekonomickými a technickými podmienkami priebehu, najmä výrobného procesu, kde sa uplatňuje regresná a korelačná analýza.
V teórií štatistiky sa rozlišuje štatistická a funkčná závislosť. Štatistická závislosť jedného znaku od druhého je taká závislosť, keď pri zmenách hodnôt jedného znaku nie je podmienené rozdelenie početnosti hodnôt druhého znaku. Osobitným prípadom štatistickej závislosti je korelačná závislosť, pri ktorej zmena hodnôt jedného znaku mení podmienené priemery hodnôt druhého znaku.
Funkčná závislosť predstavuje pevnú kvantitatívnu súvislosť javov, pri ktorej určitá zmena jedného znaku zodpovedá len jednej určitej zmene druhého znaku. Túto možnosť možno charakterizovať určitou matematickou funkciou. Treba uviesť, že v analýze treba postihnúť nielen kvantitatívnu stránku vzťahov, ale všade tam, kde je to možné, i stránku kvalitatívnu.
Kauzálna analýza má veľký význam v analytickej činnosti pre možnosti objavovať príčiny, predurčovať javy a účinky. Kauzalita javov a vedecká analýza príčin sú predpokladom prehĺbenia poznatkov a praktického zvládnutia objektívnej reality. V analýze a vôbec v ekonomickej praxi treba zohľadniť, že každá kauzálna analýza zjednodušuje svojim spôsobom skutočnosť a že vzťahy medzi javmi a procesmi sa kauzalitou nevyčerpávajú.
Dialektická analýza sleduje javy v ich interakciách, zohľadňuje faktor času spätnoväzobné vzťahy, prípadne i ďalšie. Dialektická analýza predpokladá pohľad na skutočnosť z hľadiska protikladov a všestranných súvislostí, z hľadiska ovplyvňovania i tých premenných, ktoré sa pri kauzálnej analýze považujú za nezávislé premenné. Aplikácia dialektickej analýzy z hľadiska kvantifikácie súvislostí je veľmi zložitá a jej metodický aparát sa v praxi zatiaľ len výnimočne využíva.
1.3 Špeciálne metódy v analýze
Na uplatnenie modelovej techniky a nových tendencií vo finančnej analýze sa používajú špeciálne metódy. Tieto predstavujú aplikáciu metód modifikovaných na objekt a cieľ skúmania. K nim patria:
- matematické metódy,
- štatistické metódy,
- grafické metódy,
- výberové metódy.
Popri uvedených metódach sa používajú i metódy ďalšie, najmä vo vzájomnej kombinácií.
Matematické metódy
Významné miesto i v analýze majú matematické metódy. Veď dnes sú k dispozícií technické i metodické prostriedky na ich vhodné využitie. Aplikácia matematických metód je spojená s modelovou technikou. Modelovanie ekonomických systémov prináša riešenie niektorých osobitných problémov. Predovšetkým je to zložitosť ekonomických systémov a s tým spojená konštrukcia modelu. Matematický popis štruktúry a správanie takého systému je ťažko riešiteľný a neúmerne veľký. Preto sa matematický model zjednodušuje a jeho zostavenie nie je jednorázové, ale postupne sa zlepšuje. Kvalita modelu závisí od zhody získaných výsledkov pomocou modelu a skutočnosťou. Pravda, významná je tu ekonomická interpretácia získaných výsledkov modelovou technikou.