Zo širokých možností využívania matematických metód v analýze možno načrtnúť tieto:
- štruktúrnu analýzu na riešenie proporcionality, bilančnej vyrovnanosti a nadväznosti plánov, pri riešení a určovaní správnych štruktúrnych vzťahov,
- matematické programovanie na riešenie cieľov a optimalizácie, pri vypracúvaní a zhodnocovaní viacerých variantov a výbere optimálneho variantu,
- vybrané modely teórie hromadnej obsluhy na riešenie kapacitných problémov a optimálnej organizácie práce,
- modely teórie zásob na riešenie problémov spojených so zásobovaním a zabezpečovaním nerušeného priebehu výrobného procesu,
- metódy analýzy siete na riešenie problémov riadenia zložitých činností, ich plánovania a kontroly.
Štatistické metódy
Zo štatistických metód sa vo finančno-ekonomickej analýze uplatňujú tieto:
- regresná a korelačná analýza,
- analýza trendov,
- štatistický odhad,
- testovanie štatistických hypotéz,
- štatistická regulácia výrobného procesu,
- štatistická previerka,
- analýza rozptylu,
- plánovanie experimentu.
Grafické metódy
Grafické metódy sa v analýze používajú na grafické znázorňovanie javov a prebiehajúcich procesov. Napomáhajú vytvárať presnejší obraz o priebehu jednotlivých javov a ich vzájomných súvislostiach. Umožňujú riešiť i také úlohy, ktoré sú v analýze inými metódami ťažko riešiteľné. Grafické metódy predstavujú schematické modely, z ktorých uvádzam:
- postupové a obehové diagramy,
- diagramy pracovných postupov,
- diagramy zložitých činností,
- diagramy obehu informácií,
- chronogramy a harmonogramy,
- Z diagram,
- Gauttove diagramy,
- orientačné schémy.
Výberové metódy
V analýzach sa používajú viaceré výberové metódy, ako sú hodnotová analýza, rozhodovacia analýza, metódy dvojstranného pozorovania a ďalšie. Osobitnú skupinu tvoria empirické metódy, testovacia a dotazníková metóda, metódy reflexné a experimentálne.
1.4 Formy prístupov k finančnej analýze
Úsilie chápať a riešiť problémy čo najúplnejšie a hľadať čo najobjektívnejší prístup ku skúmaniu objektov nie je ani v teórií, ani v praxi nové. Postupne sa prekonávali bariéry, k čomu výrazne prispeli technické prostriedky. Z rôznych hľadísk sa rozlišujú dva základné prístupy finančnej analýzy:
- fundamentálna analýza uskutočňuje rozbory založené na vzájomných súvislostiach medzi ekonomickými a mimoekonomickými javmi, na skúsenostiach odborníkov a ich subjektívnych odhadoch. Spracováva teda skôr údaje kvalitatívnej povahy, kvantitatívne informácie využíva bez algoritmizovaných postupov
- technická analýza sa naproti tomu opiera o použitie algoritmizovaných (napr. matematických, matematicko-štatistických, ekonomických a iných) metód ku kvantitatívnemu spracovaniu dát s následným kvalitatívnym posúdením výsledkov.
Uvedené prístupy sa spravidla kombinujú vo väzbe na ďalšie formy prístupov a k ich uplatňovaniu v analýze.
Normatívny prístup - popisuje javy, procesy a systémy tak, ako by mali vyzerať podľa platných noriem.
Deskriptívny prístup - popisuje javy, procesy a systémy tak, ako v daný moment vyzerajú.
Monotematický prístup - pri popise prihliada len na niektoré stránky skúmaného objektu, napríklad funkčné, a to izolovane z hľadiska rôznych disciplín, ako technológia, konštrukcia, organizácia a pod.
Komplexný prístup - je viachľadiskový spôsob riešenia, při ktorom dochádza k riešeniu súbežne po niekoľkých nezávislých líniách. Výsledky jednotlivých disciplín sa sumarizujú.
Systémový prístup - je spôsob riešenia problémov, pri ktorom sa javy a procesy chápu integrovane, v ich vnútorných i vonkajších súvislostiach. V konkrétnych podmienkach sa vyžaduje definícia systémových prvkov, ich interakcia vlastností, účelové i cieľové funkcie.
Charakteristickou črtou tohoto ponímania prístupu pre analýzu je, že za každou analýzou musí nasledovať syntéza s vyústením do výsledkov vyššej kvality.
1.5 Zásady k finančnej analýze
Napriek osobitostiam uskutočňovanej finančnej analýze v každom podnikateľskom subjekte treba načrtnúť spoločné zásady k analýze, ktoré vedú k ekonomicky účinnejšej činnosti. Za významné treba považovať:
- cieľovosť, z ktorej zásady jednoznačne vyplýva, že každá analýza musí byť cieľovo orientovaná. Musí sa podriadiť účelu ktorému slúži;
- komplexnosť, zabezpečuje ucelený pohľad na skúmaný jav či proces v podniku. Jednotlivé procesy nemožno skúmať izolovane, ale vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Analýza musí vždy vychádzať z objektívnych zákonitostí a postihnúť všetky dôležité činitele. Musí poukázať na väzby a určujúce vzťahy, ktoré sa vzájomne podmieňujú a ovplyvňujú. Túto požiadavku zabezpečuje systémový prístup, pri ktorom sa každá činnosť skúma ako celok, ktorý sa tvorí konkrétnymi prvkami a ich vzájomnými väzbami. Len dôsledným uplatňovaním zásady komplexnosti sa nedopustíme chýb, ktoré sú dôsledkom jednostrannej analýzy
- konkrétnosť, vyžaduje vecné zameranie analýzy, záverov i návrhov opatrení v reálnom čase. Vyžaduje uplatňovať nové, progresívne tendencie, pozitívne ovplyvňujúce ekonomickú činnosť
- objektívnosť a kritičnosť, analýza zabezpečuje predovšetkým jej pravdivosť. Analýzou kladných i záporných činiteľov, ktoré ovplyvňujú hospodársku činnosť podniku, treba objektívne rozlíšiť, aby sme získali pravdivý obraz o skutočnosti. Objektívnosť analýzy teda predpokladá zbaviť sa subjektívnych pohľadov a kritérií a každú činnosť alebo jav posudzovať bez osobných záujmov. Treba poznať príčiny úspechov i neúspechov a z toho vyvodzovať kritické a náročné závery pre ďalšiu prácu
; systematickosť, plní požiadavku zachovávať kontinuitu minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri analýze. Ďalej zvýrazňuje závislosť medzi účinnosťou analýzy a efektom celého systému riadenia. Náročnosť a dôslednosť analýzy zvyšuje kvalitu a zodpovednosť riadenia.
2. Potreba a zdroje kapitálu
Podnik predstavuje organizáciu vytvorenú kapitálom, ktorá je riadená manažérmi, ktorí premieňajú výrobné faktory, t.j. inputy na výrobky alebo služby - outputy, za účelom ich realizácie na trhu. Dôchodok z predaja slúži na úhradu zdrojov, ktoré umožňujú financovať náklady na výrobu, nadobudnutie výrobných zariadení, zaplatenie miezd zamestnancom a riadiacim pracovníkom. Ďalšia časť zdrojov je určená na odmeňovanie vkladateľov kapitálu, napríklad akcionárov, ktorí majú nárok na svoj reziduálny dôchodok, ako aj na financovanie investícií, ktoré zabezpečujú obnovu výrobného zariadenia a rast podniku.
Základná otázka, pred ktorou stojí podnikateľský subjekt je kvantifikácia potrebného kapitálu pre podnikateľskú činnosť. Táto je definovaná rozsahom činnosti a náročnosti kapitálu daného odboru. Kapitál sa spravidla charakterizuje ako bohatstvo, ktoré poskytuje možnosti získania ďalšieho bohatstva. Bohatstvo vložené a viazané v podniku predstavuje kapitál podniku. Konkrétna forma v akej je kapitál v podniku viazaný vyjadruje majetok v jeho jednotlivých súčastiach, presnejšie hospodárskych prostriedkov podniku. Objem majetku a jeho štruktúru charakterizujú aktíva v súvahe.
2.1 Zdroje kapitálu
Pramene kapitálu podniku sú charakterizované finančnými zdrojmi, ktorých zloženie prezentuje finančná štruktúra podniku, ktorá je zobrazená v pasívach súvahy.
Pri analýze rozhodovaní o objeme a štruktúre podnikového majetku treba sa orientovať na:
iinvestičný majetok, stále aktíva, ktoré zahŕňajú
- nehmotný majetok, patenty, goodwill, know-how a pod.,
- hmotný investičný majetok, pozemky, budovy, stroje a zariadenia,
- finančné investície, dlhodobé finančné aktíva,
- obežný majetok, obežné aktíva, ktoré zahŕňajú
- zásoby - výrobné, nedokončených a hotových výrobkov,
- pohľadávky,
- peniaze, hotovosti, vklady v peňažných ústavoch, ceniny.
Pri posudzovaní objemu a štruktúre podnikového majetku treba zohľadňovať najmä:
- technický a technologický stav a úroveň uskutočnenej činnosti s dynamikou a trendom rozvoja
- štruktúru majetku vo vzťahu k trvalej platobnej schopnosti v podniku.
Zložky majetku majú vytvárať predpoklady pre rentabilné hospodárenie a musia byť tak likvidované, aby sa v procese kolobehu premieňali na peniaze skôr, ako je potrebné platiť jednotlivé podnikové záväzky. Prakticky to tvorí finančnú stránku rozhodovania o majetku.