Pri analýze a rozhodovaní o tom, ktorý z možných variantov alebo projektov získavania jednotlivých zložiek investičného majetku zvoliť, sa najčastejšie používajú tri metódy:
- doba návratnosti investovanej sumy,
- metóda čistej súčasnej hodnoty,
- výpočet vnútornej miery výnosu.
Aplikáciu uvedených metód je vhodné kombinovať tak, aby pri voľbe investičného projektu sa zohľadňovala jeho výnosnosť, rizikovosť a časové rozloženie výnosov.
Doba návratnosti investovanej sumy vyjadruje, za aké obdobie, presnejšie za koľko rokov sa investovaná suma vráti vo forme netto cash flow, t.j. vo forme zisku po zdanení a odpisov. Čím je táto doba v porovnaní s dobou životnosti investíciou nadobudnutej zložky investičného majetku kratšia, tým je projekt efektívnejší.
2.3 Finančná analýza foriem financovania
Základným a rozhodujúcim zdrojom podnikového kapitálu je vklad vlastníka. V podniku dochádza ku kombinácií foriem financovania, ktorými sa získava potrebný kapitál. Podnik, ako autonómny ekonomický subjekt, môže formy financovania, ako spôsoby získania podnikového kapitálu uplatniť:
- externým financovaním,
- interným financovaním.
Úlohou finančnej analýzy je posúdiť jednotlivé formy financovania v konkrétnych podmienkach.
2.3.1 Externé zdroje financovania
Pri založení podniku vlastníci (vlastník) uskutočnia pôvodný vklad kapitálu, s ktorým začínajú hospodáriť. V prípade vzniku dodatočnej potreby vlastného kapitálu a podnik nemá dostatok vlastných investičných zdrojov, dochádza k ďalšiemu vlastníckemu vzťahu. Z hľadiska pôvodného vkladu kapitálu a jeho zvyšovania vystupujú dve možnosti:
- Podniky, ktoré neemitujú účastiny ani dlhopisy. Tieto sa nestávajú členmi burzy a nemajú priamu možnosť využívať pri získaní kapitálu služby vysoko organizovaného kapitálového trhu.
- Podniky emitujúce účastiny prípadne aj obligácie. Majú priamy prístup na burzu - po splnení podmienok.
Významným zdrojom financovania podnikových potrieb je úver. Na základe hodnotenia rozdielnych práv a povinností majiteľov a veriteľov sa rozhoduje o intenzite financovania potrieb z vlastných zdrojov a z úveru. Základnými kritériami sú vždy rentabilita a likvidita.
Dlhodobé a krátkodobé úvery
Úvery, ktorých lehota splatnosti presahuje 4 - 6 rokov, sa považujú za dlhodobé a zahrňujú tri základné formy:
- úvery získané emisiou podnikových obligácií,
- pôžičky získané na základe dlhopisov neobchodovateľných na burze,
- dlhodobé bankové úvery.
Podnikové obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal. Ich emisia je z hľadiska eminenta - dlžníka formou získavania dlhodobého úveru. Vydávajú sa spravidla na 10 - 20 rokov, ale inflačné tlaky doby u splatnosti skracujú. Emisia obligácií je zložitou procedúrou, lebo musí byť v súlade so zákonmi príslušnej krajiny, teda povolená a registrovaná. Podľa druhu investorov, ktorým sa obligácie ponúkajú rozoznávame:
- súkromnú emisiu - predaj jednému investorovi, alebo malej skupine investorov,
- verejnú emisiu - znamená verejný predaj širokému okruhu investorov
- opčná emisia - t.j. so sprostredkovaním banky. Banka buď preberie od eminenta celú emisiu za dohodnutú cenu, ktorú uhradí eminentovi, alebo umiestňuje obligácie na základe najlepšieho úsilia. V tom prípade nepreberá zodpovednosť za nepredané obligácie.
V priebehu dlhoročného používania podnikových obligácií ako formy získavania dlhodobých finančných zdrojov, sa vyvinulo viacero ich foriem a to:
a) podľa spôsobu ručenia eminenta
- obligácie bez konkrétneho zabezpečenia emisie, ide o silné a úverove schopné firmy,
- dlhopisy zabezpečené konkrétnym majetkom eminenta - záložné listy, dlhopisy zaručené lombardom, dlhopisy zaručené zariadením, obligácie zabezpečené zárukou iného subjektu
b) podľa spôsobu stanovenia úrokového výnosu
* priamo na obligácií je vyznačený úrokový výnos percentom z nominálu,
* obligácia s meniacou sa úrokovou mierou - mení sa každé 3 - 6 mesiacov
c) podľa splácania obligácií
; splatenie obligácií v termíne pevne stanovenom pri emisií, t.j. v dobe splatnosti.
; splatenie obligácií aj pred uplynutím doby ich splatnosti, vyhradzuje si pri emisií dlžník a musí byť toto právo uvedené na obligácií.
Okrem uvedených obligácií sú aj osobitné typy podnikových obligácií:
; konvertibilné obligácie,
; obligácie s nulovým kupónom,
; ziskové obligácie,
; obligácie s dvojitou menou,
; obligácie s čiastočným úpisom.
Dlhodobé pôžičky na dlžobný úpis - je úverová forma, ktorá nie je sprostredkovaná finančným trhom. Úver sa poskytuje na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom na dobu splatnosti do 15 rokov. Zárukou býva zápis do knihy vlastníctva nehnuteľností.
Osobitnou formou sú pôžičky v rámci revolvingového systému - úver, ktorý sa spláca z ďalšieho krátkodobého úveru. Existujú nasledovné varianty tohoto systému:
- priamy revolvingový systém - dlžník získava na základe dlžobného úpisu cez finančného makléra stálu zámenu krátkodobého úveru. Riziko transformácie aj úrokové riziko znáša dlžník.
- nepriamy revolvingový systém - medzi veriteľa a dlžníka vstupuje okrem makléra aj banka. Dlžník získava dlhodobý úver od banky, riziko transformácie preberá maklér, dlžník znáša len úrokové riziko,
- revolvingový systém - dlžník neznáša ani transformačné ani úrokové riziko. Získava na základe dlžobného úpisu zmluvu s finančným maklérom na dlhodobú pôžičku za pevnú úrokovú sadzbu. Riziko znáša maklér.
Dlhodobý bankový úver je prakticky jediným a obmedzeným zdrojom dlhodobého úveru pre malé a stredné podniky. Pre veľké spoločnosti ide o okrajový zdroj, nakoľko môžu emitovať obligácie alebo získať pôžičky na dlžobný úpis. Banky poskytujú len obmedzené sumy na dlhodobé úvery s pevnou úrokovou mierou, likviditu kontroluje emisná banka.
Formy poskytovania prostriedkov a záruky členia úvery na:
; obchodné úvery, ktorých podstatnou črtou je, že prostriedky sa neposkytujú v peňažnej forme, ale v naturálnej forme, dodávkou tovaru alebo služieb s tým, že odberateľ zaplatí po uplynutí dohodnutej lehoty. Je najväčším zdrojom krátkodobých prostriedkov v podnikoch, najmä malých
; peňažné úvery, poskytované v peňažnej forme a môže byť strednodobý, alebo krátkodobý. Strednodobé peňažné úvery sa používajú na krytie pravidelných a dlhodobejších podnikových potrieb. Patria sem - bankové termínové pôžičky, revolvingové strednodobé úvery, úvery na zariadenia a podmienený predajný kontrakt
; zabezpečené bankové úvery, ktoré poskytujú obchodné banky novým podnikom, resp. podnikom, u ktorých sú pochybností o ich úverovej schopnosti a úhradách záväzkov.
Podľa záruky sa uplatňujú nasledovné úvery:
; lombardný úver, ktorý je zabezpečený zástavou obchodovateľného majetku dlžníka, lombardom. V prípade neplnenia záväzku banka majetok predá a z výnosu uhradí pohľadávku a úroky,
; eskontný úver predstavuje úver, ktorý je zabezpečený pohľadávkou pred dobou splatnosti a najčastejšie má formu zmenky,
; úverová záruka, pri ktorej banka neposkytuje priamo úver, ale sa zaručí za zaplatenie.
Dotácia a ich uplatňovanie
Financovanie podnikov sa môže uskutočňovať i rôznymi formami štátneho zasahovania. Medzi dôležité patria dotácie, daňové úľavy, prípadne ďalšie formy.