Dotácie  sú ekonomickým nástrojom prostredníctvom ktorého štát podporuje presadzovanie svojich zámerov, realizuje svoju finančnú politiku. Štát, verejné samosprávne záväzky a fondy presadzujú isté všeobecné prospešné ciele. To je charakteristickou črtou financovania dotáciami v podmienkach trhovej ekonomiky, okrem výnimiek. Dotácie podporujú programy, nie jednotlivé podniky, prispôsobujú sa dôležitým cieľom a podnikovým potrebám, ako je stratovosť. Dotáciami sa podporujú najmä tieto aktivity: 

; vedecko-výskumné, konštrukčné a vývojové práce vykonávané v podnikoch,  resp. pre ich potreby,


; odbory s nízkou úrovňou rentability, pričom sú však dôležité z hľadiska fungovania ekonomiky ako celku,


; rozvoj aktivít v nedostatočne rozvinutých územných celkoch,


; stabilizácia alebo rozvoj vlastného poľnohospodárstva a potravinárstva,


; export tovaru a služieb,


; opatrenia ekologického charakteru. 

Vo finančnej praxi sa stretávame s niektorými osobitnými úverovými formami. Uplatnenie finančnej analýzy sa tu opiera o vyššie uvedené komponenty úrokovej miery, zvlášť o reálnu úrokovú mieru. 

2.3.2   Interné financovanie 

Interné zdroje financovania podnikových potrieb sa objavujú až v priebehu hospodárenia podnikov. Ide jednak o zdroje novo vytvorené, ako vyprodukovaný zisk, jednak o kapitál vložený v minulosti do jednotlivých zložiek podnikového majetku, ktorý sa postupne uvoľňuje v peňažnej forme - odpisy z investičného majetku, rezervy alebo zmeny majetkovej štruktúry. 

Financovanie zo zisku 

Dôležitým interným zdrojom financovania v podniku je zisk. Je to novo vytvorený zdroj, ktorý je výsledkom rentabilnej podnikovej činnosti. Na interné financovanie podnikových potrieb nie je možné použiť celý zisk, ale len jeho časť, ktorá sa určí na tento cieľ v procese rozdeľovania zisku.

Časť zisku určená na samofinancovanie sa môže v podniku realizovať rôznymi spôsobmi. V podstate sa zisk na financovanie podnikových potrieb môže realizovať: 

; ponechaním zisku vykázaného v bilancií podniku, čím sa majitelia zriekajú zodpovedajúcej časti majetku,

; v kapitálových spoločnostiach pridelením zisku do zjavných rezerv - zákonných, štatutárnych, dobrovoľných, alebo prevedením nerozdelenej časti zisku do budúceho roku,

; znížením zisku vykázaného v bilancií tak, že sa vytvoria tiché rezervy. 

Financovanie z odpisov

V tržbách za realizáciu produkcie sa postupne v peňažnej forme uvoľňuje aj kapitál, ktorý bol vložený do jednotlivých zložiek investičného majetku pri jeho nadobudnutí. Uvoľňuje sa vo výške odpisov, ktoré sa v danom období zahrnuli do nákladov, ktoré však neznamenajú aj súčasný vznik peňažných výdavkov. Táto skutočnosť spolu so schopnosťou investičného majetku efektívne pracovať počas celej doby životnosti spôsobuje, že podnik potrebuje uvoľnené sumy odpisov na financovanie obnovy až vtedy, keď je potrebné príslušný investičný majetok obnoviť.

Táto skutočnosť umožňuje, aby podnik uvoľnené odpisy plynule reinvestoval, t.j. použije ich na nákup nových zložiek investičného majetku. Tento majetok sa zase hneď začína odpisovať a tak sa vytvárajú „odpisy z odpisov". Vzniká tak známy reprodukčný efekt odpisov, ktorý umožňuje, aby podnik za istých podmienok financovalo z odpisov nielen obnovu, ale aj rozvojové potreby. Podmienkou vzniku reprodukčného efektu je, aby: 

; podnik uvoľnené odpisy plynule reinvestoval,

; nedochádzalo k rastu cien investičného majetku,

; v podniku pri obstarávaní investičného majetku vznikla istá „investičná vlna". 

Oslabujúci faktor pôsobenia reprodukčného efektu je inflačný vývoj spôsobujúci rast reprodukčných cien investičného majetku. Odpisy uvoľňujú kapitál v objeme pôvodných obstarávacích cien, ale reprodukčné ceny sa zvyšujú, čo odkrajuje z reprodukčného efektu odpisov a pri istej miere inflácie je reprodukčný efekt úplne eliminovaný prípadne uvoľnené odpisy nestačia ani na jednoduchú obnovu. 

Financovanie z iných interných zdrojov
Podnik si môže vytvárať naplnenie záväzkov, ktoré sú vo svojej podstate neisté, rezervy, ktoré až do okamihu ich využitia sú zdrojmi tichého financovania. Predovšetkým sa tu zahŕňajú: 

; rezervné fondy,,
; zdroje získané racionalizáciou, 
zdroje z reštrukturalizácie. 

Rezervné fondy sa vytvárajú ako všeobecné alebo s konkrétnym účelovým riešením, záručné rezervy, rezervy na opravy a iné. V období, keď nie sú tieto rezervy v plnej miere potrebné na financovanie účelu, za ktorý sa vytvoria, môže ich podnik dočasne využívať ako zdroj interného financovania. K finančným interným zdrojom patrí i kapitál uvoľnený racionalizáciou podnikovej činnosti. Môže to byť racionalizácia vo výrobe, zásobovaní, alebo v odbyte, ktorá skráti dobu kolobehu a uvoľní tak časť kapitálu na iné použitie. Môže to byť i racionalizácia spojená s technickým pokrokom so zmenou technologického postupu a zmeny vyvolané inovačným procesom. 

2.4   Analýza obežného majetku 

Kapitál viazaný v obežnom majetku predstavuje prevádzkový kapitál, ktorého kolobeh je podstatne rýchlejší, ako kolobeh kapitálu vloženého do investičného majetku. Potreba tohoto kapitálu je daná objemom podnikovej činnosti, prevádzkovými nákladmi a dobou viazanosti kapitálu v jednotlivých fázach kolobehu. Prakticky prezentuje činný kapitál - working capital, pracovný kapitál, ktorý tvorí súhrn obežného majetku, obežných aktív (bežné aktíva) a pasív, krátkodobé záväzky (bežné pasíva). Ide o čistý činný kapitál - net working kapitál ako rozdielu medzi obežnými aktívami a krátkodobými záväzkami.

Činný kapitál charakterizuje disponibilitu týmto majetkom, jeho pružnosť, pohyblivosť a manévrovací priestor pre činnosť podniku. Tu práve nadobúda svoje nezastupiteľné miesto cieľavedomá finančná analýza.

Finančná analýza sa tu orientuje na zodpovedné stanovenie celkovej potreby prevádzkového kapitálu, ktorá je daná potrebou jeho viazanosti v jednotlivých zložkách obežného majetku a to: 

; v zásobách, kde vystupuje viazanosť zásob v podniku, ktoré sú charakterizované rýchlosťou obratu zásob,

; v pohľadávkach, ktoré v súčasnej situácií vysokej platobnej neschopnosti podnikov znásobuje potrebné úvahy k rozhodovaniu o výške obchodného úveru a dobe jeho poskytovania, resp. o možnostiach poskytovania zliav pri promptnom platení,

; v peniazoch, ktoré musí mať podnik v likvidnej forme ako voľné vklady na bežnom účte v banke, prípadne ako hotové peniaze; ide o ich optimálnu výšku. 

Vývoj hospodárskej konjunktúry citlivo reaguje na zásoby,  preto pohyb zásob je jedným z dôležitých hospodárskych barometrov. Z makroekonomického hľadiska sa znižovanie zásob považuje za prejav zlepšujúcej sa hospodárskej konjunktúry. Naopak, jej odlev signalizuje vždy rast zásob.